Denník N

Funkciu prijal pre postoj vlády ku Kmotríkovmu štadiónu: Nech všetko ide cez nás, nie po známostiach

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

[Pridajte sa do facebookovej skupiny, v ktorej môžete debatovať o profesionálnom športe, prinášať námety redakcii alebo sa jej pýtať otázky. Každý večer v nej nájdete sumár správ.]

Ladislav Križan začiatkom roka spoločne so Zuzanou Zajíčkovou textami v Denníku N úspešne bojoval, aby štát neodkúpil Národný futbalový štadión od Ivana Kmotríka.

Potom sa stal riaditeľom STaRZ-u, organizácie, ktorá spravuje kúpaliská, fitnescentrá, plavárne či hokejové štadióny v Bratislave.

Od septembra je Križan aj predsedom správnej rady Fondu na podporu športu. Verejnoprávna inštitúcia existuje už rok, na účte má 20 miliónov eur, no neprerozdelila ešte ani cent.

Bývalý šéf fondu a bývalý štátny tajomník pre šport Jozef Gönci nám povedal, že práve fond je miestnom mocenského boja medzi súčasným štátnym tajomníkom Ivanom Husárom (SaS) a Antonom Siekelom, prezidentom Slovenského olympijského a športového výboru.

Ladislav Križan v ďalšej epizóde podcastu Seriózne o športe hovorí:

  • ako chce zabrániť tomu, aby si športové subjekty vybavovali peniaze po ministerstvách;
  • či je fond naozaj bojiskom medzi Husárom a Siekelom;
  • prečo za rok neprerozdelil ani cent;
  • či pôjdu z fondu peniaze aj na sanáciu škôd spôsobených covidom;
  • či peniaze prepadnú, ak sa nevyčerpajú do konca roka.

Môže byť Fond na podporu športu efektívny spôsob, aby financovanie športu nebolo o tom, kto má aké známosti na ministerstve? Aby nešlo o to, kto bol na obede s premiérom, ale o to, kto predloží najlepší projekt?

Dlhodobo som negatívne vnímal, ako sa robia strategické rozhodnutia na úrovni štátu pri veľkých verejných investíciách v oblasti športu. Niet sporu, že najmä tomuto by sa mal fond venovať. Už v samotnom programovom vyhlásení vlády v roku 2016 sa píše, že fond by mal byť centralizačný uzol. Som aj za to, aby robil aj čokoľvek iné, obzvlášť počas pandémie.

Kľúčové je získať čo najviac dát o stave športovej infraštruktúry na Slovensku, zverejniť ich a jasne opísať, kde máme aký typ a pre aký šport slúžiť. Veľmi dôležité je, na akú úroveň súťaženia slúži. Na základe toho v korektnej diskusii príďme s dlhodobým zámerom, ako by sa infraštruktúra mala meniť tak, aby nepodliehala politickým cyklom. Aby to nebolo o tom, kto si nájde cestu k aktuálnej politickej reprezentácii.

Zoberme si len Slovenský zväz ľadového hokeja. Od vlády dostal štrnásť miliónov eur na regionálne akadémie, potom takmer tri milióny od ministerstva financií na hokejky, kvôli ktorým potom do sídla zväzu prišla NAKA. Vízia je, aby už nikto takto nechodil po ministerstvách, kde má známych, ale aby všetko išlo cez fond, kde to bude koordinované? Alebo tie vybavovačky budú stále fungovať?

Veľmi si to prajem. Sme v stave núdze a minimálne mesiace ešte budeme. Ako najväčší problém momentálne vnímam absenciu súdržnosti a partikulárne záujmy. Práve SZĽH je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Národný futbalový štadión

Podcast Denníka N

Rozhovory

Seriózne o športe

Športové podcasty Denníka N

Šport a pohyb

Teraz najčítanejšie