Nórsky a slovenský pandemický svet

Autor je prezident Norsk Slovakisk Handelskammer – Nórsko-slovenskej obchodnej komory

Napriek tomu, že Nórsko má čiastočne odlišnú štruktúru osídlenia, je rovnako malou alebo veľkou krajinou ako Slovensko. Údaje šírenia vírusu za posledné dni a týždne sú však neporovnateľné. Zatiaľ čo sa v Nórsku počty nakazených zvyšujú len mierne, Slovensko zažíva explóziu.

Čísla

Nórsko má doteraz celkovo vyše 16-tisíc nakazených, 278 mŕtvych a s priemerným denným nárastom nových prípadov okolo stovky sa za dva posledné týždne pohybuje na úrovni 32 nových prípadov infikovaných na 100-tisíc obyvateľov.

Slovensko má už viac ako 30-tisíc nakazených, 92 úmrtí a priemerný nárast nových prípadov na 100-tisíc obyvateľov je za posledné dva týždne vyše 315. Teda skoro desaťnásobok nórskeho počtu a sú to tisícky nových nakazených denne. Nóri otestovali doteraz takmer jeden a pol milióna ľudí, Slováci 620-tisíc.

Ako je možné, že sa dve porovnateľné európske krajiny vyvíjajú takto protichodne?

Keď neplatia fakty

Aj posledný slovenský prieskum medzi učiteľmi ukazuje, že Slovensko je na inej planéte ako Nórsko. Ak 44 percent učiteľov považuje koronavírus za bežné chrípkové ochorenie, ak si takmer tretina učiteľov na druhom stupni myslí, že očkovanie je prípravou na čipovanie ľudí a 39 percent je názoru, že pravidelné nosenie rúšok má negatívne zdravotné dôsledky, niet divu, že sa vírus šíri astronomickou rýchlosťou. Pokiaľ by s podobnými otázkami konfrontovali aj iné slovenské spoločenské vrstvy než túto učiteľskú a snáď intelektuálne nadpriemernú, výsledky by boli asi katastrofálne. V Nórsku sa podobné názory považujú za natoľko slabomyseľné, že by sa asi dali prezentovať len pod falošnými profilmi na Facebooku. Možno by to niekomu prešlo na večierku ako extravagantný komentár typu „čo by sme podnikli, aby sme vynikli“, ale na Slovensku v snahe zadusiť akúkoľvek spoločenskú korektnosť sa mnohí vrhli smerom úplne mimo reality.

Dôvera

V Nórsku je to presne naopak. Vláda a Úrad verejného zdravotníctva (FHI) od vypuknutia pandémie konajú racionálne a tak, aby obyvateľstvo nemalo najmenšie pochybnosti o faktoch. Aby neprepukol strach a zmätenosť, ktoré sú živnou pôdou pre všetkých šarlatánov a nadpozemské mocnosti. Od začiatku sa tu testovalo maximálne a ako opatrenia proti šíreniu vírusu sa prijímali také odporúčania, ktoré sa dali dodržovať. Presviedčanie a odporúčania, nie príkazy. V Nórsku dodnes neexistuje povinné nosenie rúšok, ale v prípade, že nastupujete do plného autobusu či metra, sa odporúča, aby ste chránili seba i ostatných. Po príchode zo zahraničia – z rizikových krajín – bola a dodnes je zavedená 10-dňová karanténa. Je to domáca izolácia, ktorá sa síce v praxi nekontroluje, no očakáva sa, že ak odborníci z FHI povedia, že to tak má byť, bežný Nór s tým nezačne hneď polemizovať. Veľmi ho tiež nezaujíma, či vírus priletel na netopierovi alebo ho niekto tajne vyrábal, aby zmenil svetový poriadok. Vírus berie ako fakt, ktorý ohrozuje zdravie. Má dôveru nielen k odborným inštitúciám, ale aj k politikom, ktorí vystupujú pokojne, svoje rozhodnutia vysvetľujú relatívne jednoducho a hlavne ich oznamujú kontrolovane, krok za krokom.

Keďže sa ide podľa racionálneho a logicky postaveného plánu, bežný Nór nemá dôvod fantazírovať o tom, či predsedníčka vlády Erna Solberg alebo minister zdravotníctva Bent Høie vlastne nemajú skrytý zámer očipovať celé Nórsko, keď pred pár dňami predstavili vakcinačný program zadarmo pre všetkých. Ani či nedostanú majland na tajné kontá v zahraničí, ani či sa za odmenu nestanú členmi všemocnej sekty, ktorej snahou je vyhubiť ľudstvo. Bežní Nóri im veria presne rovnako ako doteraz aj v iných otázkach. A aj keď s nimi všetci nesúhlasia, predsa len si nepodávajú ruky, neobjímajú sa, v obchodoch, v nemocniciach alebo na úradoch stoja metre od seba. Ak sa povie, že domáce oslavy s maximálne desiatimi ľuďmi, tak sa to dodržiava rovnako ako povolená rýchlosť v meste. Vláda a FHI majú veľa hláv, ale len jeden hlas, ktorý je vždy jednoznačný a hovorí pokojne. Dôvera vo funkčnú spoločnosť sa v Nórsku buduje desaťročia a je výsledkom práve takéhoto kontaktu s občanom.

Nedôvera

Podobne sa ani slovenská nedôvera vo vedecké poznatky, overiteľné fakty a správu vecí verejných nezrodila včera. Budovala sa roky za výdatnej pomoci nielen sociálnych médií bez akejkoľvek regulácie, ale pramení predovšetkým z úst nezodpovedných politikov, ktorí dennodenne už niekoľko desaťročí udržiavajú obyvateľstvo v konštantnom strese. Z ich činov, sporov, nápadov a vyhlásení alebo z ich korupčného konania a papalášskeho videnia sveta. Tam, kde sa opakovane popiera pravda a spravodlivosť, sa fakty nahrádzajú konšpiračnými teóriami bez racionálneho základu a hľadajú sa vysvetlenia nevysvetliteľného, tam sa darí akémukoľvek vírusu. Ohrozené často nebýva fyzické zdravie ľudí, ale mentálna kondícia, ktorá paralyzuje celú spoločnosť. Výsledkom je, že ľudia prestávajú veriť všetkému.

Klamstvá, ktoré deformujú 

Na Slovensku to niekedy vyzerá, akoby toho stále nebolo dosť, akoby prebiehala súťaž o nové absurdné situácie či vysvetlenia, kto prerazí nové dno alebo prekročí viac červených čiar. Čo si môže pomyslieť ťažko skúšaný obyvateľ, keď sa mu hlavný hygienik snaží vysvetliť, že musia byť zatvorené všetky kantíny okrem tej parlamentnej? Čo si môže pomyslieť, keď vidí ministra vlády bojujúcej proti pandémii na vulgárnej a násilnej demonštrácii proti opatreniam vlády, v ktorej sám sedí? Prečo má nosiť rúško, keď to jeho politickí obľúbenci v parlamente principiálne odmietajú? Dokedy má čakať pomoc od niekoho, kto jeho občiansku hodnotu vidí len pri odovzdávaní štátom zaplateného hlasu? A keď sa domnieva, že sa už nič horšie nemôže stať, zvalia politici, ktorí doteraz klamali o svojich diplomoch, majetkoch, utajených vzťahoch s kriminálnikmi či rozhovoroch s erotickými lákadlami, vinu na neho, bežného človeka – lebo sa správa tak nezodpovedne. Ako by im neveril! Ostávajú už len núdzové riešenia: plošne a s pomocou armády dobrovoľne nasilu otestovať všetkých, aby sa presvedčili, že sa niečo fakt deje a je to vážne. Na jeseň 2020, žiaľ, v Európe paralelne existujú dva svety. Obyvatelia toho slovenského si to nezaslúžia.

Každý, koho pandémia skúša už od jari, obmedzuje mu pohyb, berie mu prácu a sociálny kontakt, ničí rodinné vzťahy, finančne ho ruinuje a vracia mnoho rokov späť, potrebuje zodpovedné vedenie spoločnosti. To jediné ho dokáže ochrániť v krízach pred zúfalstvom. Ak ho nemá, snaží sa nielen hľadať útechu mimo reality, ale jeho frustrácia dokáže vyústiť aj do skutočného násilia a reálnej deštrukcie spoločnosti.