Denník N

Pre obyvateľov Barcelony sú turisti väčší problém ako chudoba

Davy turistov v parku Güell v Barcelone. Foto – flickr.com
Davy turistov v parku Güell v Barcelone. Foto – flickr.com

V španielskej metropole počet turistov za 24 rokov narástol štvornásobne. Domáci sa sťažujú najmä na opitých mladíkov zo zahraničia.

Bol to bod, ktorý prebudil mnohých obyvateľov mesta. Minulý rok v auguste nafotili trojicu mladých talianskych turistov.

V strede mesta tri hodiny chodili za bieleho dňa nahí, zatiaľ čo sa domáci neveriacky pozerali. Vbehli aj do jedného supermarketu.

S davmi opitých turistov, ktorí sem chodia vyraziť si z kopýtka, majú obyvatelia Barcelony problém už dlhodobo. No po zverejnení fotografií nahých Talianov vyšli do ulíc – na viacerých menších demonštráciách protestovali proti „opileckému turizmu“ v meste.

„Turisti si tu robia, čo chcú,“ povedal autor fotiek Vicens Forner pre El País. „Sme už unavení z nízkonákladového, opileckého turizmu. Zabíja to našu štvrť a odrádza iný typ turistov. Robia tu z toho Magaluf,“ povedal pre Guardian Oriol Casabella, ktorý vedie susedskú asociáciu La Barceloneta.

Magaluf je známe turistické stredisko na Malorke, kam sa chodia opíjať britskí či škandinávski turisti.

„Turisti, choďte domov!“

Barcelona v posledných rokoch prežíva turistický boom, no mnohým domácim to už začína prekážať. Na ulici môžete nájsť nápisy ako „Turisti, choďte domov!“ či „Neničte nám mesto“.

Vlani do Barcelony, ktorá má 1,6 milióna obyvateľov, prišlo takmer 8 miliónov turistov. Podľa počtu návštevníkov zo zahraničia je Barcelona štvrtým najatraktívnejším mestom Európy po Londýne, Paríži a Ríme.

Za posledných 24 rokov ide o nárast o vyše 400 percent – v roku 1990 zavítalo do Barcelony „len“ 1,7 milióna turistov. Veľa sa zmenilo po roku 1992, keď sa v Barcelone konali olympijské hry. Ako píše britský denník Financial Times, postavili sa doky pre výletné lode, rozšírilo sa letisko, upravili sa pláže. Počet turistov začal prudko narastať.

Kam sa neradno sťahovať

Boris Šalapa je Slovák, ktorý žije v Barcelone vyše roka. Aj podľa neho je v meste „strašne veľa turistov“.

„V meste sú zóny, kde ani nerozmýšľate, že by ste sa presťahovali. Keď som si tu hľadal ubytovanie, našiel som jeden veľmi pekný byt. Známi mi povedali, aby som na to zabudol, lebo bol blízko Plaza Catalunya,“ hovorí 23-ročný muž, ktorý pracuje v oblasti marketingu. Hoci dodáva, že až tak tragicky by to nevidel, pretože Barcelona „isto nie je jediné mesto na svete, kde sa niečo podobné deje každé leto“.

Problémy s turistami sú podľa neho najmä v lete, keď radšej „domáci z mesta odchádzajú“. Miestni sa zároveň snažia niektorým turistickým miestam vyhýbať.

Napríklad mestská pláž je rozdelená na dve časti. Na tú prvú, kam chodia cudzinci, domáci nejdú. „Tam sa strašne kradne,“ dodáva. Takisto sa miestni vyhýbajú aj klubom a diskotékam pre turistov.

Ako hovorí Šalapa, domáci majú najväčší problém s mladými mužmi, ktorí si sem prídu na víkend vyhodiť z kopýtka, prípadne sa rozlúčiť so slobodou. Počet takýchto víkendových hostí stúpol od roku 2010, odkedy sem začal lietať Ryanair. Írska nízkonákladovka sem lieta aj z Bratislavy, v lete až štyrikrát za týždeň. „Napríklad americkí turisti si myslia, že Španielsko je ako Mexiko. Je im jedno, čo tu porobia,“ vraví.

„Bol som svedkom toho, ako sa mladí Američania o piatej ráno vrátili na byt. Staršia domáca obyvateľka sa ich spýtala, či sú chorí, keď robia rámus o takej hodine. Oni jej len niečo zahučali naspäť,“ dodáva.

Horšie ako chudoba

Domácim už takíto turisti natoľko prekážajú, že v nedávnom prieskume označili turizmus za väčší problém ako chudobu. Iba nezamestnanosť a dopravná situácia trápi Barcelončanov viac ako neprispôsobiví turisti.

Situáciu už začala riešiť aj barcelonská radnica. V tohtoročných voľbách sa novou primátorkou stala Ada Colauová, sociálna aktivistka. Kandidovala za koalíciu, v ktorej bolo aj ľavicové hnutie Podemos, ktoré na celošpanielskej úrovni odmieta politiku šetrenia podobne ako grécka Syriza.

Colauová začiatkom júla oznámila, že najbližších 12 mesiacov nedostane žiaden nový hotel či ubytovanie pre turistov povolenie. Podľa El País je momentálne 30 takýchto rozostavaných projektov.

„Ak nechceme skončiť ako Benátky, musíme v Barcelone určiť istú hranicu,“ povedala nová primátorka v rozhovore pre El País. Benátky sú príkladom mesta, z ktorého domáci pre obrovské množstvo turistov začali odchádzať.

Okrem toho už v apríli v Barcelone obmedzili prístup na trhovisko La Boqueria pre skupiny turistov s viac ako 15 ľuďmi. Davy ľudí fotografujúcich si trhovisko prekážajú mnohým domácim.

Turista, choď domov. Si terorista. FOTO - FLICKR.COM/BEN FREEMAN
„Turista, choď domov. Si terorista.“ Foto – Flickr/Ben Freeman

Súkromné nelegálne prenájmy

Problémom pre radnicu tiež je, že mnohí turisti nechodia do hotelov, ale využívajú súkromné prenájmy bytov, ktoré Španieli ponúkajú cez služby ako portál Airbnb. Často ide o nelegálne prenájmy. V centre Barcelony sa dá nájsť na september ubytovanie pre štyroch aj za 60 eur na noc.

Podľa asociácie hotelov, pre ktoré sú tieto služby konkurenciou, bolo vlani v meste 12-tisíc takýchto apartmánov bez povolenia. Minulý rok regionálna vláda za poskytovanie nelegálneho ubytovania udelila Airbnb pokutu vo výške 30-tisíc eur.

Barcelona však z turizmu aj vo veľkom žije. Podľa Financial Times tvorí 14 percent miestneho hospodárstva a priamo zamestnáva vyše 114-tisíc ľudí.

Radnica sa preto snaží zregulovať turizmus tak, aby to veľmi neovplyvnilo miestnu ekonomiku, no zároveň, aby sa zlepšila situácia pre obyvateľov mesta. „Môžeme ešte rásť, hoci neviem, o koľko ešte,“ povedala primátorka pre El País.

Jedno riešenie jej počas nedávnej návštevy ponúkol prezident juhoamerického Peru Ollanta Humala. „Kohokoľvek nechcete, pošlite ich mne,“ povedal podľa britského denníka.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Svet

Teraz najčítanejšie