Denník N

Budú padať Perzeidy, Slováci do stratosféry vynesú balón

Foto – AP/Kevin Clifford
Foto – AP/Kevin Clifford

V noci zo stredy na štvrtok bude vrcholiť aktivita Perzeidov – meteorického roja. Slováci do stratosféry vypustia balón, budú skúmať meteory a testovať zariadenie, ktoré premení telefón na detektor kozmického žiarenia. Ponesie aj časť prvej slovenskej družice.

Každý rok v auguste môžeme na oblohe pozorovať zaujímavé vesmírne divadlo, Perzeidy. Ide o meteorický roj – čiastočky prachu, ktoré za sebou zanecháva kométa 109P/Swift-Tuttle.

Tento rok by sa Perzeidy mali postarať o veľkolepú šou, ich aktivita bude vrcholiť v noci zo stredy na štvrtok. Podmienky na ich pozorovanie budú najlepšie za posledné roky, Mesiac bude takmer v nove, nebude nás preto rušiť jeho svit.

Mali by sme vidieť až okolo 70 meteorov za hodinu, najmä v oblastiach s nízkym svetelným smogom.

Balón 35 kilometrov nad Zemou

Tohtoročné pozorovanie bude výnimočné aj pre slovenských bádateľov. V noci z 12. na 13. augusta vypustí Slovenská organizácia pre vesmírne aktivity (SOSA) z letiska v Partizánskom atmosférický balón Julo X.

Vykoná unikátne experimenty na prieskum meteorického roja a kozmického žiarenia.

„Bude to už šestnásty let stratosférického balóna Julo, ale iba tretí nočný. Očakávame, že let balóna potrvá približne tri a pol hodiny. Balón dosiahne výšku asi 35 km nad zemou. Celá zostava – teda balón, padák a gondola – bude mať na dĺžku 30 metrov a bude vážiť 3 kilogramy,“ hovorí v správe Jakub Kapuš, predseda SOSA.

JULO X. FOTO - TASR
Julo X. Foto – TASR

Preskúma meteory, ponesie časť družice, otestuje detektor

Balón ponesie špeciálnu kameru METEROCAM. Bude pozorovať meteory a ich zánik v horných vrstvách atmosféry. Údaje z kamery porovnajú s dátami pozemných pozorovateľov na hvezdárňach na Slovensku a v Česku.

Ďalší experiment realizuje SOSA v spolupráci s americkou spoločnosťou Crayfis a univerzitou v Stanforde. Pôjde o test detektora nabitých častíc. Ak bude výsledná aplikácia v budúcnosti plne funkčná, dokáže premeniť bežný mobilný telefón na detektor kozmického žiarenia, respektíve nabitých častíc. „Keď sa aplikácia bude dať stiahnuť, každý sa bude môcť stať amatérskym astrofyzikom a preskúmať kozmické žiarenie,“ povedal Kapuš na tlačovej konferencii.

Zariadenie „využíva CCD čip kamery v telefóne. Softvérovo sa zmení na detektor častíc. Keď ním častica preletí, detektor zaznamená jej dráhu. Určiť vieme aj jej smer. Z rozptylu kryštálov na CCD čipe vieme zistiť aj jej energiu. Myšlienka je jednoduchá – využiť bežný telefón s bežnou kamerou na to, aby sme dokázali robiť veľkú vedu,“ dodal Kapuš.

Na palube stratosférickej sondy bude aj časť prvej slovenskej družice, konkrétne komunikačný modul. „Budeme testovať komunikáciu s družicou. Nebude ešte vo vesmíre, len v stratosfére,“ povedal Kapuš.

V SOSA plánujú, že družica by do vesmíru mohla vyletieť v lete budúceho roku.

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
Príprava balóna Julo X na let. Foto N – Otakar Horák

Meteor je svetelný jav

Meteorický roj Perzeidy sú tento rok aktívne už od 17. júla. Ich intenzita postupne narastá a maximum dosiahne v noci z 12. na 13. augusta, uvádza v správe Astronomický ústav Slovenskej akadémie vied. Pozorovať ich budeme môcť až do 24. augusta.

Čo sú meteory a meteorické roje, vysvetlil na tlačovej konferencii Tomáš Vorobjov z občianskeho združenia Slovenské planetáriá: „Keď sa čiastočky medziplanetárnej hmoty stretnú so zemskou atmosférou, kompresiou vzduchu pred sebou a trením o molekuly vzduchu sa zohrievajú na tisíce stupňov Celzia a žiaria. Tento svetelný efekt nazývame ‚meteor‘.“

Ako ďalej upresnil: „Meteory môžeme počas roka vidieť ktorúkoľvek noc. Najlepšie podmienky nastanú, keď Zem na svojej dráhe okolo Slnka prechádza prúdom čiastočiek uvoľnených z kométy alebo asteroidu. V tieto noci sa počet meteorov výrazne zvýši a pozorujeme meteorický roj.“

Perzeidy sú pozostatky po prelete kométy Swift-Tuttle, ktorá má šírku až 26 kilometrov a je jednou z najväčších komét vôbec. Okolo Slnka obehne každých 133 rokov. O tom, že práve ona zodpovedá za existenciu Perzeidov, vieme od roku 1865 vďaka Giovannimu Schiaparellimu, ktorý ju spojil s pravidelne sa opakujúcimi rojmi meteoritov.

„Kométa Swift-Tuttle je jedným z najnebezpečnejších telies v slnečnej sústave. Teoreticky sa k Zemi dokáže priblížiť na menšiu vzdialenosť, ako je tá k Mesiacu. Keď sme ju pozorovali pri najbližšom priblížení v roku 1992, existovala malá šanca, že pri ďalšom obehu v roku 2125 by sa so Zemou mohla zraziť. Po prepočte dráhy sa však ukázalo, že nič také nehrozí,“ povedal Vorobjov.

Najviac meteorov bude 13. augusta, v noci a skoro ráno

„Najlepším možným zariadením na pozorovanie meteorov sú ľudské oči. Pozorovanie ďalekohľadom je nepraktické, keďže ďalekohľad vie zachytiť len malé zorné pole, kým našimi očami dokážeme zachytiť praktickú celú nočnú oblohu,“ konštatoval Vorobjov.

The Perseids radiant and adjacent constellations. The radiant -- the point in the sky from which the Perseids appear to come from -- is the constellation Perseus. The constellation of Perseus is also where we get the name for the shower: Perseids. FOTO - Science@NASA
Perzeidy sa budú na oblohe objavovať z bodu blízko súhvezdia Perzeus. Maximálnu aktivitu zaznamenajú tento rok v noci z dvanásteho na trinásteho augusta. Foto – Science@NASA

Ak chcete Perzeidy pozorovať, ako orientačný bod na oblohe vyhľadajte známe súhvezdie Kasiopeja (severovýchodný obzor). Tesne pod ním sa nachádza súhvezdie Perzeus, v ktorom bude radiant – bod, odkiaľ budú Perzeidy zdanlivo „vylietať“.

Najlepšie by ich malo byť vidieť v oblastiach za mestom, kde nie je svit hviezd tlmený mestským nočným osvetlením.

„V oblastiach bez svetelného znečistenia môžu pozorovatelia očakávať 50 až 70 meteorov za hodinu. Maximum aktivity sa tento rok predpovedá na 08:00 stredoeurópskeho letného času 13. augusta, ale zvýšenú aktivitu by malo byť možné pozorovať od 11. do 14. augusta,“ vraví Vorobjov.

„Najlepší pozorovací čas u nás bude od polnoci do piatej hodiny ráno 13. augusta,“ dodal.

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash