Psychológ Bakyta: Korona nám pripomína našu zraniteľnosť, pominuteľnosť a môže vyťahovať aj staré nespracované traumy

V rozhovore so psychológom sa dozviete,

• ako zvládol vlastnú úzkosť po nástupe pandémie,
• kam sa stratila solidarita z prvej vlny,
• prečo stúpa frustrácia z opatrení proti covidu,
• aký vplyv môže mať pandémia na vzťahy,
• ako si zmysluplne nastaviť home office,
• čo nám môže dnes pomôcť zachovať si duševné zdravie.

Ako ste vy sám zvládli prvú vlnu pandémie – nielen ako psychológ, ale aj ako človek? 

Keď začali pribúdať prípady v Taliansku a Španielsku a keď som videl, ako to u nás mnohí zľahčujú, doľahla na mňa úzkosť. Cítil som sa ako medzi dvoma mlynskými kameňmi – na jednej strane obavy z novej situácie, na druhej strane vnútorný tlak, že by som sa ako psychológ mal nejako angažovať. Cítil som však, že to teraz „nedám“, že sa potrebujem postarať o seba. Pomohlo mi, keď som o tomto mojom stave napísal facebookový status, a viacero ľudí sa mi ozvalo, že to cítia veľmi podobne.

Náročné bolo aj to, že väčšinu workshopov, ktoré som mal naplánované na marec až máj, začali klienti rušiť, respektíve presúvať na neurčito.

Čo vám vtedy pomohlo v boji s úzkosťou?

Celkovo mi veľmi pomohli tri veci. Pohyb (online tréningy thajského boxu, horská cyklistika), psychoterapia a kontakt s blízkymi.

Keď ste už začali znova pracovať, s akými ťažkosťami sa na vás ľudia najviac obracali?

Venujem sa najmä syndrómu vyhorenia, a to buď formou individuálnych konzultácií, alebo robím na túto tému workshopy. Na individuálnych sedeniach sa počas prvej vlny téma korony až tak neprejavovala. Až neskôr, niekedy v máji, ma začali oslovovať firmy, ktoré hľadali podporu pre svojich ľudí, na ktorých už začal doliehať home office.

Teraz na jeseň sa už téma covidu vyskytuje častejšie – ako vyčerpanosť z práce z domu, osamelosť aj zvažovaná zmena zamestnania. Na viacerých doľahlo to, že nemohli ísť v lete na vytúženú dovolenku k moru.

Prvotný šok z pandémie už zrejme máme za sebou – ten sme prežili už počas prvej vlny. V akej fáze sme teraz?

V prvej vlne som vnímal okrem obáv aj veľkú spolupatričnosť, ktorá sa prejavovala napríklad šitím rúšok či nakupovaním pre seniorov. Ľudia vtedy opatreniam viac rozumeli a rešpektovali ich, možno aj zo strachu z neznámeho.

Niektorí ten prvý lockdown zobrali ako dobrú príležitosť, napríklad konečne zrekonštruovali priestory svojho podniku, dokončili dlho odkladané úlohy, na ktoré mali zrazu viac času.

Teraz však pozorujem veľa frustrácie a hnevu. Mnohí