Denník N

Počas pandémie chcú odvolať rektora STU. Vyčítajú mu manažérske zlyhania a to, že „cenzuruje“ Hlavné správy

Miroslav Fikar mal ako rektor slúžiť do marca 2023, v pondelok ho akademický senát odvolal. Foto N - Tomáš Benedikovič
Miroslav Fikar mal ako rektor slúžiť do marca 2023, v pondelok ho akademický senát odvolal. Foto N – Tomáš Benedikovič

Na jednej z najdôležitejších slovenských univerzít pokračujú vnútorné spory. Po tom, ako rektor v júni neuspel s návrhom na odvolanie dekana FIIT Ivana Kotuliaka, bude teraz čeliť odvolávaniu on sám.

Rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) Miroslav Fikar sa po nástupe do funkcie nadchol pre na slovenské pomery odvážnu víziu: vytvoriť spoločné pracovisko s Univerzitou Komenského a Slovenskou akadémiou vied.

Spoločný klaster by podľa neho pomohol týmto inštitúciám dostať sa z pomyselnej druhej ligy univerzít do prvej.

„Rektor by mal byť aj vizionár, mal by sa pokúšať prichádzať s novými iniciatívami, a nie len reagovať na to, s čím príde štát,“ vysvetľoval v nedávnom rozhovore pre denník SME.

Namiesto pokračovania v tejto vízii sa môže stať, že Fikar skončí – o dva a pol roka skôr, než mu uplynie mandát rektora. V pondelok bude akademický senát STU hlasovať o návrhu na jeho odvolanie.

Odvolanie rektora univerzity je u nás výnimočný jav, v posledných rokoch sa nič také nestalo. V prípade STU sa navyše bude o rektorovi hlasovať vo výnimočnom čase, keď celá škola pre pandémiu prešla na dištančné vzdelávanie.

Zvrat na univerzite

Najväčšia technicky zameraná škola na Slovensku zažíva v uplynulých mesiacoch neželanú publicitu v súvislosti s rozvratom na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT).

Po dlhých mesiacoch sporov odtiaľ odišla skupina skúsených pedagógov v oblasti IT, ktorá nesúhlasila s kontroverznými krokmi nového dekana Ivana Kotuliaka. Odchodom hrozili aj mnohí študenti a niekoľko desiatok informatikov nakoniec aj odišlo.

Rektor Fikar sa začiatkom leta pokúsil presvedčiť akademický senát, aby Kotuliaka odvolal. „Odchod značnej časti pedagógov, doktorandov a študentov sa nedá pomenovať inak než rozvrat fakulty,“ vysvetľoval.

Jeho návrh tesne neprešiel. Teraz sa situácia obracia – akademici budú hlasovať o odvolaní rektora. „Vidím to tak, že som dal návrh na odvolanie dekana, ktorý neprešiel, a toto je vlastne odvetný krok,“ komentuje to Fikar.

Čo hovoria kritici

Denník N si pozrel návrh na Fikarovo odvolanie aj s konkrétnym odôvodnením. Vypracoval ho predseda senátu, profesor Marián Peciar, ktorý patrí k najvplyvnejším ľuďom na STU a zároveň aj k častým kritikom rektora.

Fikarovi v dokumente toho vyčítajú dosť. Tvrdia, že nezvládol spor okolo FIIT a umožnil „diskreditáciu“ dekana Kotuliaka. „Rektor manažérsky zlyhal, nepostupoval jednoznačne a presvedčivo. Neriešil komplikovanú situáciu na fakulte vo vnútri univerzity, ale prostredníctvom médií či Správnej rady STU,“ píše sa v návrhu.

Kritizujú aj jeho víziu vytvoriť z dvoch bratislavských univerzít a SAV vzdelávací klaster, kde by tieto inštitúcie spolu hľadali prieniky a cesty, ako efektívnejšie narábať s peniazmi. Podľa oponentov tým rektor prekročil svoje kompetencie a odchýlil sa od svojho záväzku, že bude posilňovať značku STU.

Na fotografii: dekan FIIT Ivan Kotuliak, predseda Akademického senátu STU Peciar, rektor Fikar a predseda správnej rady Milan Ftáčnik.

Blokuje Hlavné správy

Nie je to najdôležitejšie, určite je však zaujímavé, že na zozname rektorových prehreškov spomínajú aj to, že nechal vyradiť web Hlavné správy zo zoznamu médií, z ktorých si univerzita robí monitoring, čo sa o nej píše.

„Rektor nariadil lustrovanie príspevkov a odstránenie príspevkov z konkrétneho zdroja Hlavné správy a takto upravovaný monitoring bol ďalej interne distribuovaný,“ píše sa v dokumente.

Hlavné správy sú dezinformačným webom, ktorý od roku 2014 šíri prokremeľskú propagandu, čo vlani potvrdila aj analýza Globsecu. V súčasnosti nekriticky propagujú názory ľudí, ktorí covid-19 označujú za banálne ochorenie, okolo ktorého sa robí zbytočná panika.

Popritom Hlavné správy robia kampaň proti Západu a podporujú antisystémových politikov, ako je Marian Kotleba či Štefan Harabin.

Čo na to hovorí rektor?

Miroslav Fikar už v júni v rozhovore pre Denník N predpokladal, že sa ho kritici pokúsia odvolať. „Situácia na FIIT je používaná len ako prostriedok, ide skôr o mocenské záujmy jednotlivcov,“ hovoril v júni.

Teraz zopakoval, že vznesené výhrady považuje za zástupné. Kto presne by mohol mať záujem o jeho kreslo, rektor nekomentoval.

Výhrady, že by zlyhal pri dianí okolo FIIT, odmieta a rovnako aj námietku, že vytvorenie spoločného klastru s ďalšími dvoma bratislavskými inštitúciami oslabí značku STU. „Podobný model funguje v Paríži, kde zainteresované univerzity naďalej existujú pod svojou značkou, len vytvárajú silné spoločenstvo s ďalšími inštitúciami,“ hovorí Fikar.

Rektor STU Miroslav Fikar. Foto N – Tomáš Benedikovič

Konšpiračné teórie aj na STU

A čo hovorí na výhradu k vyškrtnutiu Hlavných správ z monitoringu?

„Keď sme mali diskusiu, ako robiť monitoring, tak sme dali usmernenie, že nemôže zahŕňať nedôveryhodné informácie, pričom ako príklad boli spomenuté Hlavné správy,“ vysvetľuje rektor.

Hlavné správy sa dianiu na STU podrobnejšie nevenovali, maximálne len preberali agentúrne správy. Podľa Fikara dôvodom ich vyradenia nebol obsah článkov o univerzite, ale samotný fakt, že web nepovažuje za seriózny zdroj.

Prečo vyradenie Hlavných správ mohli Fikarovi kritici považovať za problém?

Aj na rokovaniach akademického senátu, kde sa rozhodovalo o Kotuliakovi, bolo vidieť, že niektorí akademici môžu podliehať konšpiračnému uvažovaniu. Snahu o odvolanie dekana prirovnávali k justičnej vražde Milady Horákovej a politickým procesom z 50. rokov.

„Vraciame sa do obdobia totality. Aj v 50. rokoch boli ľudia manipulovaní médiami, aby kričali ‚popraviť‘,“ hovoril profesor Ľubomír Čaplovič z Materiálovotechnologickej fakulty.

Denník N sa spýtal rektora Fikara, či si myslí, že aj niektorí akademici STU môžu podliehať fámam a konšpiračným teóriám.

„Myslím si, že akademici nie sú nejakou špeciálnou skupinou. Pre nich môže platiť to isté, čo pre iných ľudí, že niektorí môžu byť náchylní aj na konšpiračné teórie,“ vysvetlil rektor.

Čo hovorí druhá strana

Predseda akademického senátu Peciar odmieta Fikarovo tvrdenie, že za snahou o jeho odvolanie je mocenský boj. Označil ho za dezinformáciu podsúvanú médiám.

„O skutočnosti, že ide o objektívne zlyhanie rektora, svedčia argumenty uvádzané v návrhu. Nie je to jednorazová záležitosť, ale konštatovanie dlhodobejšieho pôsobenia,“ reagoval Peciar. Cieľom je podľa neho snaha „nastoliť nekonfliktnú pracovnú atmosféru na STU, a to jednak vo vzťahu k dekanom fakúlt, ako aj voči senátu STU“.

Kto by mohol Fikara nahradiť, Peciar nekonkretizoval. „Kto bude kandidovať, dnes neviem odhadnúť a určite hádať nechcem.“

„Cenzurovanie Hlavných správ“

A prečo rektorovi vyčítajú, že neuznáva Hlavné správy ako zdroj informácií pre monitoring?

Podľa Peciara je nemysliteľné, aby na akademickej pôde boli z plateného monitoringu odstraňované určité články a príspevky o fakulte. „Príspevky publikované v Hlavných správach boli príkladom cenzúry,“ vysvetľuje.

Peciar hovorí, že nejde priamo o Hlavné správy, ale o princíp, aby z monitoringu neboli odstraňované príspevky, ktoré sa rektorovi môžu zdať nepohodlné. Argumentuje aj tým, že na jednej z facebookových stránok STU boli mazané kritické komentáre voči Fikarovi.

„Teda v princípe ani tak nejde o Hlavné správy alebo o Facebook, ale o cenzúru, ktorá sa doteraz nikdy na STU nerobila, alebo o tom aspoň neviem,“ dodal Peciar.

Ako môže dopadnúť hlasovanie?

Denník N požiadal o reakciu aj ministra školstva Branislava Gröhlinga (SaS). Minister sa nevyjadril. Už pri sporoch okolo FIIT zostal v pozícii pozorovateľa a hovoril, že nemôže vstupovať do sfér akademickej samosprávy.

Denník N hovoril aj s niektorými zástancami rektora a aj tí majú k niektorým jeho postojom výhrady. Vyčítajú mu, že pri spore o FIIT bol málo rázny a nedostatočne sa postavil za skupinu, ktorá nesúhlasila s krokmi dekana Kotuliaka.

Keďže títo akademici z STU už odišli, prišiel tak rektor o niektorých spojencov, ktorí by ho dnes mohli podržať.

„Súhlasím, že som urobil chyby. Niektoré veci som mohol komunikovať inak,“ hovorí k tomu Fikar.

A ako vidí hlasovanie o svojom zotrvaní?

V rozhovore pre SME pred pár dňami povedal, že väčšina členov senátu je aktuálne proti nemu. „Je to nastavené proti mne,“ zopakoval Fikar aj pre Denník N.

[Pochopiť fenomén konšpiračných teórií znamená spoznať ich mechanizmus. Objednajte si knihu Falšovaná pravda z knižnej edície Denníka N.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Hoaxy a propaganda

Slovenská technická univerzita

Slovensko

Teraz najčítanejšie