Denník N

Koniec kníhkupectva

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Vydržali sedem rokov, trápením to boli chudorľavé roky, úrodou bohaté.

Prišiel mi mail s takouto správou: Kníhkupectvo u Bandiho k 31.8.2015 končí svoju činnosť. Vždy, keď sa dopočujem o tom, že niekto zatvára kníhkupectvo, galériu, divadlo, pesničkársku scénu, filmový klub, je mi ľúto.

Väčšinou to neznamená neschopnosť zainteresovaných ľudí, ale to, že nedokázali pre svoju činnosť nájsť dostatok zdrojov. Čiže ľudí, ktorí by boli ochotní vzdať sa časti svojich prostriedkov a investovať ich do knižky, vstupného, obrazu, grafiky…

Ja viem, ponuka prevyšuje dopyt, všetkého je – zdanlivo – veľa, človek nedokáže absorbovať všetko, čo by chcel, ani časovo, ani peňažne. A okrem toho platí fyzikálny zákon: tí, ktorí by chceli, nemôžu, a tí, ktorí by mohli, nechcú. Tí, ktorí by si radi kupovali knihy, obrazy, grafiky, chodievali do divadiel, majú obmedzený rozpočet a tí majetní vrážajú svoje prachy do iných komodít.

Kníhkupectvo u Bandiho stálo geograficky v Bratislave na križovatke Medenej a Kúpeľnej ulice, ale spirituálne na križovatke ducha a hmoty, finančnej gravitácie a duchovného vzletu. Ako hovorili o sebe: „Neboli sme komerční a neboli sme konvenční. Preto sa v našom viac salóne ako obchode prepájal prúd rozličných osobností. Vstúpili sme do podnikateľskej oblasti bez kapitálu a bez kapitálu aj končíme, s čistým svedomím, v dobrej veci a so spomienkou na vás všetkých.“

U Bandiho sa stretávali nielen milovníci kníh, ale aj filozofi, divadelníci, výtvarníci, hudobníci, robili sa tam čítačky poézie, komorné koncerty, výstavy… Prebiehali tu tvorivé workshopy, špecializované i populárnejšie prednášky. Bandiovci podporovali rómske deti, ľudí s postihnutím, sociálne znevýhodnených…

V poslednom maile píšu: „Urobili sme, čo sme mohli, dali sme, čo sme mali, a uskutočnili sme spolu s vami, čo sa dalo.”

Vydržali sedem rokov. Keby sme ich biblicky mali označiť za úrodné alebo neúrodné, museli by sme upadnúť do rozpakov. Trápením to boli chudorľavé roky, úrodou bohaté.

Mail sa končí pozdravom DOVIDENIA. KATA A BANDI.

Za týmto podpisom sú dvaja ľudia – Katka a Ondrej Polákovci. Viem, že sa v dnešnom svete nestratia, pretože patria k ľuďom, ktorí sú tu pre iných. A tak im so slovami vďaky s nádejou odpovedám dovidenia. V iných časoch, v inom priestore.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie