Urazení a ponížení
Ťažko uňho nájsť prejav, ktorý by neobsahoval nejakú urážku.
Chráňboh, že by sme (mimo Arcy) chceli vstupovať premiérovi do rodinných kruhov, len sa mimovoľne vtierajú predstavy:
Berú dieťa k lekárovi. „Zlatíčko, teraz ideme k tete doktorke. A ak nechceš ísť, dva týždne nedostaneš čokoládku.“ Dobre namotivované dieťa spustí rev.
Alebo tatko kupuje nehnuteľnosť. (Je to len fantazmagória, veď vieme, že v jeho finančnej situácii by to bol nanajvýš štvormiestny stan z druhej ruky.) Ani mu nenapadne poradiť sa predtým s manželkou. Chcel totiž prísť domov a víťazoslávne oznámiť: „Kúpil som nový dom a vám sa bude páčiť.“ Vidí kyslé tváre a rozhodne sa napísať na Facebook ako prvý komunikačný prostriedok na zozname liekov na frustráciu. Sme na jednej lodi a vy takto, nevďačníci!
Možno napíše aj urážky. Ťažko uňho totiž nájsť prejav, ktorý by nejakú neobsahoval. Ešte aj vyslovenie sústrasti rodine zosnulého lekára z Oravy dochutil jedovatou slinou na „bludárov“ a tých, čo „uprednostňujú svoje slobody“. Ako keby si všetci ľudia vybrali zábavu namiesto ohľaduplnosti a tých, čo tak urobili, hodil do jedného vreca s akýmikoľvek kritikmi. Ako keby volanie po platnom práve bolo nejakou kratochvíľou, Sex on the beach v Budhabare.
Urážky cirkulujú priestorom čoraz rýchlejšie. Niektorí členovia vlády si ich uštedrujú aj navzájom, aj smerom von. Buď Matovič našije Sulíkovi masové umieranie, alebo sa
