Denník N

Zlá krv, lebo sú čierni, zrážka kultúr. Z Ladiec vyštvali pomoc kresťanom

V areáli kláštora mali prijať utečencov, nič z toho nebude. Foto N – Vladimír Šimíček
V areáli kláštora mali prijať utečencov, nič z toho nebude. Foto N – Vladimír Šimíček

V obci Ladce mali rehoľníci v areáli kláštora prichýliť rodiny kresťanských utečencov zo Sýrie. Nič z toho nebude, miestnych správa o tom veľmi vyľakala, a tak to misijná spoločnosť svätého Vincenta vzdala.

Na slovenských kresťanov sa so žiadosťou o porozumenie voči utečencom v týchto dňoch obrátila Slovenská katolícka charita. V letáku, ktorý šíri po Slovensku, veriacim na konkrétnych príbehoch utečencov vysvetľuje, že ide naozaj o ľudí v núdzi, a cituje pápeža Františka, ktorý vyzýva pomáhať im.

Letáčik sa tiež snaží vyvrátiť najrozšírenejšie mýty, že utečenci sú teroristi alebo že roznášajú choroby. Pre obec Ladce, kde sa utečenci mali objaviť, prichádza táto osveta už neskoro.

Žije tam 2600 obyvateľov, z ktorých 2182 sa pri poslednom sčítaní prihlásilo ku katolíckej cirkvi; Smer tam v posledných parlamentných voľbách získal 64,5 percenta hlasov. V obci (okres Ilava) je veľká cementárka a narodil sa tam básnik a posledný komunistický minister kultúry Pavel Koyš; na jeho počesť v obci každoročne organizujú festival v prednese ľúbostnej poézie.

V júli sa v Ladcoch rozbehol príbeh, v ktorom sa láska hľadá len ťažko. Starostu obce Jaroslava Koyša vtedy navštívil šéf slovenskej časti rádu misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul Jaroslav Jaššo. Krátko po schôdzke ľudí v Ladcoch zachvátila panika.

Starostu oboznámil so zámerom misijnej spoločnosti pomôcť kresťanským utečencom zo Sýrie. V areáli chátrajúceho kaštieľa, ktorý patrí rádu, chceli umiestniť unimobunky.

„Ich predstavou je umiestniť sto utečencov do areálu kaštieľa a poskytnúť im pracovnú príležitosť formou práce dopestovania poľnohospodárskych plodín v skleníkoch vybudovaných v areáli kaštieľa,“ opisoval stretnutie starosta obyvateľom v správe s nadpisom Utečenci v Ladcoch?

Starosta Jaroslav Koyš. Foto N - Vladimír Šimíček
Starosta Jaroslav Koyš. Foto N – Vladimír Šimíček

Obecný úrad aj nemecká cementáreň

Reakcia v obci bola blesková. Vznikla petícia proti utečencom a už o dva týždne bolo pod ňou podpísaných 960 ľudí; teraz obsahuje už vyše 1200 podpisov. Voličov v obci je 2200. Podpisy zbierajú na obecnom úrade, v potravinách i na vrátnici cementárne, ktorú vlastní nemecký investor.

Ozval sa aj starosta Koyš. Listom vyzval provinciála misijnej spoločnosti, aby zastavil všetky aktivity smerujúce k vybudovaniu tábora.

„Ako ja, tak aj ostatní obyvatelia Ladiec a okolitých obcí považujeme vybudovanie tábora za veľké bezpečnostné riziko pre obec Ladce a našich obyvateľov aj z dôvodu blízkosti školských zariadení (materská škola a odborné učilište).“

Kláštor je v zlom stave. Foto N - Vladimír Šimíček
Kláštor je v zlom stave. Foto N – Vladimír Šimíček

Jaroslav Jaššo reagoval listom, v ktorom žiadal obyvateľov Ladiec o pochopenie pre kresťanov zo Sýrie. Vysvetľoval, že nie sú ekonomickí migranti, ktorí dobrovoľne utekajú za lepším životom, ale ľudia, ktorí utekajú, aby si zachránili životy – v jedinej chvíli stratili všetko, čo dovtedy mali, v dôsledku fanatizmu a nenávisti určitej skupiny ľudí a ich zvrátených názorov a pohľadov na život.

„Keď sa nájde dočasná pomoc aspoň pre tridsať kresťanských rodín, kde je otec s mamou a deťmi, alebo len mama a deti, tak to bude aspoň malá kvapka v mori na zmiernenie ľudského nešťastia a biedy,“ vysvetľoval.

Ani citáty z Biblie veriacich v Ladcoch neobmäkčili. Pod petíciou pribúdali podpisy a provinciál Jaššo sľúbil, že pokiaľ v obci spravia referendum, jeho výsledky prijme. Minulý štvrtok sa so starostom Koyšom stretol naposledy. Oznámil mu, že pod tlakom obyvateľov upúšťa od myšlienky na presťahovanie troch desiatok kresťanských rodín.

Petíciu proti umiestneniu utečencov v obci Ladce môžu ľudia podpisovať na miestnom úrade. Foto N - Vladimír Šimíček
Petíciu proti umiestneniu utečencov v obci Ladce môžu ľudia podpisovať na miestnom úrade. Foto N – Vladimír Šimíček

Nie je kresťan ako kresťan

Prečo katolíci z Ladiec medzi seba nepustili katolíkov zo Sýrie? „Pôjde o sto ľudí, ktorí majú inú mentalitu. Keď bude sto ľudí na hromade, na niektorom mieste, nebude to robiť dobrú krv. Keby tu bola jedna, dve rodiny, to by problém nebol,“ hovorí starosta Koyš.

Na list šéfa rehole, v ktorom spomenul aj to, že mali prísť len rodiny s deťmi či matky s deťmi, reaguje, že jedna vec je, čo napíše provinciál, a druhá, čo by tu bolo. Koyš priznáva, že s utečencami v obci žiadne skúsenosti nemajú. Potom si spomenie, že v obci býva aj človek zo Sýrie a že s ním nikdy problémy neboli.

Šéfom petičného výboru proti utečencom je učiteľ miestnej osobitnej učňovky Miroslav Sňahničan. Býva len niekoľko desiatok metrov od bývalého kláštora. Vraví, že ho o to požiadali susedia.

„Je to strach z neznámeho; je tam jazyková bariéra; malo by tu byť umiestnených sto utečencov v obci, ktorá má okolo 2500 obyvateľov, čo je nepomer; je to v areáli štátnej pamiatky; a sú tam individuálne obavy,“ vymenúva, prečo o sýrskych kresťanov v Ladcoch nestoja. Keď sa ho pýtame, čoho sa bojí on, vraví, že zrážky kultúr.

„Príde sem sto sýrskych kresťanov medzi slovenských kresťanov. A sýrska kresťanská kultúra je zrejme iná ako slovenská kresťanská.“

Táto zrážka kultúr by sa podľa neho mohla skončiť fyzickými útokmi.

Bojíme sa neznámeho, vysvetľuje svoje obavy dôchodkyňa, ktorá stredom obce tlačí bicykel. Aj ona podpísala. „Nepozeráte správy?“ odpovedá na otázku, prečo podpísal petíciu, muž, ktorý si bol v obchode podať Keno.

Prečo ľudia z kresťanskej obce neveria ani kresťanom? „Lebo sú čierni,“ odpovedá bez zaváhania. Keď je niekto čierny, tak je zlý? „Áno.“ Rozhovor ukončí poznámkou, že by kradli.

Šéf petičného výboru Miroslav Sňahničan. Foto N - Vladimír Šimíček
Šéf petičného výboru Miroslav Sňahničan. Foto N – Vladimír Šimíček

Rád rezignoval

Kláštor, v ktorého areáli mali imigranti bývať, je v zlom stave a len najakútnejšie opravy si vyžiadajú niekoľko stotisíc eur a trvali by minimálne niekoľko mesiacov. Preto chceli rehoľníci pripraviť pre utečencov unimobunky či kontajnery.

Provincionál Jaššo už o svojich zámeroch po zlej skúsenosti hovoriť nechce. Obáva sa negatívnych reakcií a toho, že ešte viac skomplikuje snahu rádu pomôcť utečencom. „Bol tu plán A, ktorý sa, žiaľ, zmenil. Teraz musíme vymyslieť plán B.“

Naznačuje, že rodiny by mohli na Slovensku ubytovať po menších skupinkách – dvoch, troch, piatich rodín. Inak sa aj v ďalších obciach môže stretnúť s reakciou ako v Ladcoch. Teraz sa rodiny zo Sýrie snaží ubytovať v spolupráci s ďalšími kresťanskými charitatívnymi organizáciami a rokuje aj s migračným úradom.

Teraz najčítanejšie