Denník N

Robme veci po svojom, nie podľa Pekingu

Demonštranti držia čínsku vlajku s hviezdami umiestnenými do tvaru svastiky. Foto – TASR/AP
Demonštranti držia čínsku vlajku s hviezdami umiestnenými do tvaru svastiky. Foto – TASR/AP

Západ sa Číne podriaďuje. Napríklad hollywoodske štúdia, ktoré sú veľmi závislé od čínskych kín, od roku 1997 nenakrútil film, čo by bol k tejto krajine kritický.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Autor je britský novinár a spisovateľ

Možno sa o Čínu nezaujímate, to však neznamená, že sa Čína nezaujíma o vás. Tak znie poučenie z neobyčajnej udalosti, ktorá sa tento mesiac udiala vo francúzskom meste Nantes a ktorá detailne ilustruje spôsob, akým čínska komunistická strana hodnotí západné názory na akademické a kultúrne slobody. Skrátka, považuje ich za irelevantné. Akýkoľvek opis či diskusia o Číne, nech sa udeje kdekoľvek na svete, je pre legitimitu komunistického režimu potenciálnou hrozbou, a preto nad ním podľa čínskeho vedenia treba prevziať kontrolu.

Výstava s názvom „Syn oblohy a stepi“, ktorá je venovaná Džingischánovmu mongolskému impériu, bola preložená z februára budúceho roka na rok 2024. Dôvodom je vysoká cena, ktorú sa čínske autority pokúsili pýtať za poskytnutie niektorých vystavených artefaktov. Navyše namietali aj proti použitiu slov Mongol a impérium a nakoniec aj proti zmienke o samotnom Džingischánovi. Akoby to nestačilo, nakoniec chceli prevziať úplnú kontrolu nad vyznením a obsahom textov, máp, katalógu a reklamných materiálov. Pekinský úrad, ktorý má na starosti kultúrne dedičstvo, predložil taký koncept výstavy, ktorý bol nakoniec zameraný na Čínu a ktorý riaditeľ múzea Bernard Guillet spochybnil slovami, že sa v ňom „mongolská história a kultúra úplne stratili“.

Ústupčivý Hollywood

Jedným z poučení z tohto príbehu je, že Čína je veľmi senzitívna na vnútorné záležitosti. Džingischánovo dobytie Číny bolo ponižujúce, a tak by ho dnešný režim rád vymazal z histórie. No Číňanom záleží aj na súčasných udalostiach. Aktuálne potláčanie tvrdo skúšanej mongolskej menšiny žijúcej v severnej Číne je sprevádzané napríklad aj tým, že Mongoli stratili právo vyučovať v školách svoj vlastný jazyk. Národy žijúce v zajatí Pekingu – najlepšie známi sú Tibeťania a Ujguri, ale v podobnom postavení sú aj iní – sa musia vyrovnávať s vymazávaním svojej kultúry, jazykov a náboženstva, a to všetko pre bezohľadnú politiku národnej dominancie etnických Chanov, maskovanú ako komunistická ideológia.

Pre obyvateľov čínskeho väzenského štátu je to hrozné zistenie. Ale pre nás sú to zlé správy tiež. Čínsky vplyv znamená, že Peking môže diktovať podmienky vonkajšiemu svetu, alebo aspoň jeho časti, ktorá je závislá od komerčného úspechu v Číne. Napríklad hollywoodske štúdia, ktoré sú veľmi závislé od čínskych kín, od roku 1997 nenakrútili film, čo by bol k tejto krajine kritický. Jedna správa organizácie Pen America hovorí, že tvorcovia filmov vymieňajú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie