Denník N

Logo Odkaz MMŠOdkaz MMŠ: O narastajúcom počte samovrážd v čase pandémie

Foto - Fotolia
Foto – Fotolia

O epidémii depresie v čase pandémie sa už popísalo dosť, ale týždenník The Economist sa pozrel na štatistiky samovrážd, ktoré vypovedajú možno viac ako počet klientov u psychiatrov. Sú alarmujúce.

V USA nastalo zdesenie po prieskume, podľa ktorého sa počet mladých ľudí od 18 do 24 rokov, ktorí uvažovali o samovražde, zvýšil oproti minulému roku štvornásobne. Ale ešte stále je príliš skoro hovoriť o epidémii samovrážd, lebo tvrdé dáta ešte nie sú k dispozícii. Z nepriamych štatistík sa však dá usúdiť, že sa treba obávať najhoršieho.

V USA osemnásobne vzrástol počet volaní na linky pomoci od ľudí, ktorí mali samovražedné úmysly. Organizácia Samaritánov v Hongkongu eviduje nárast počtu ľudí, ktorí žiadajú o pomoc, lebo trpia úzkosťou, o 40 percent. Taký počet si organizácia fungujúca desať rokov nepamätá.

Predbežné odhady počtu samovrážd v Japonsku zaznamenali nárast o vyše 15 percent, v Thajsku o tretinu.

Nie je to až také prekvapivé, lebo epidémie a samovraždy sú historicky späté. Už v prvom storočí počas epidémie moru napísal rímsky básnik, že ľudia radšej sami skoncovali so životom, aby tak „zabili strach zo smrti vlastnou rukou“. Počas španielskej chrípky pred sto rokmi, ktorá zabila okolo 50 miliónov ľudí, vzrástol v Európe počet samovrážd o tretinu. Podobný vývoj nastal v roku 2003 v Hongkongu, keď vypukla epidémia SARSu.

Napriek tomu, že tohtoročné dáta ešte nie sú úplné, veľa napovedá známy vzťah medzi rastom nezamestnanosti a počtom samovrážd. Epidémia koronavírusu totiž zvyšuje nezamestnanosť vo väčšine krajín. Lekársky časopis Lancet vypočítal, že nárast nezamestnanosti o jedno percento vedie k nárastu počtu samovrážd o 0,79 percenta. Napríklad v Taliansku od roku 2008, keď prepukla finančná kríza, spáchalo samovraždu za osem rokov o dvetisíc ľudí viac oproti minulému priemeru. Keď prepukla kríza v Ázii v roku 1997, percentuálny nárast počtu samovrážd v Japonsku bol o tretinu, v Južnej Kórei dokonca o 45 percent vyšší.

Najzraniteľnejšou skupinou sú však predsa len mladí ľudia, aj keď ich ešte nezamestnanosť nepostihuje. Pandémia ich pripravila o fyzický kontakt s vrstovníkmi a psychológ z univerzity v americkom San Diegu zozbieral údaje o viac než polmilióne tínedžerov. Z jeho zistení vyplýva, že sociálne siete sú „hlavnou príčinou“ zvýšeného počtu samovrážd medzi mladými ľuďmi.

Preto niektoré firmy rozbiehajú programy na analýzy nálad na sociálnych sieťach (napríklad španielska iLife Company), ktoré registrujú vyhľadávanie metód na spáchanie samovraždy na internete. Ľuďom, ktorých takto zaznamenajú, posielajú ihneď čísla horúcich liniek a ponúkajú pomoc charity.

Dobrou a prekvapivou správou je, že zvyšujúci sa počet ľudí žijúcich v mestách môže znížiť počet samovrážd: až pätina samovrahov totiž siaha pri samovražde po pesticídoch využívaných v poľnohospodárstve. Tie sú v mestách menej dostupné.

Koronavírus

      Logo Odkaz MMŠOdkaz MMŠ

      Martin M. Šimečka každý pracovný deň vyberá zaujímavý text zo svetových médií a vysvetľuje, čo je na ňom fascinujúce.

      Komentáre

      Teraz najčítanejšie