Denník N

Patrili k najbohatším na svete, no prišli o životy aj o majetok. Je to príbeh rasizmu a korupcie, tvrdí autor knihy Vrahovia mesiaca kvetov

Fotografia, ktorá je aj na titulke slovenského prekladu knihy Vrahovia mesiaca kvetov. Foto - Courtesy of Raymond Red Corn/Absynt
Fotografia, ktorá je aj na titulke slovenského prekladu knihy Vrahovia mesiaca kvetov. Foto – Courtesy of Raymond Red Corn/Absynt

Indián šoféruje auto, na zadnom sedadle ďalší Indián. Táto fotografia vznikla v Amerike po prvej svetovej vojne. Sú na nej Osagovia, členovia jedného z mála indiánskych kmeňov, ktorý si kúpil vlastnú rezerváciu. Keď sa usadili na severe Oklahomy, ukázalo sa, že tam je ropa. V roku 1921 patrili k najzámožnejším ľuďom na svete, potom ich začali vraždiť a okrádať. Príbeh zamotaný v sieti násilia, korupcie a strachu bol prvým veľkým prípadom, ktorý vyšetrovala FBI a je hlavnou témou knihy, ktorá pred tromi nechýbala v žiadnej dôležitej americkej ankete. Na filmovej verzii už pracuje režisér Martin Scorsese s rozpočtom 200 miliónov dolárov a s Leonardom DiCapriom. „Je to príbeh o rasizme aj o korupcii a je stále aktuálny,“ tvrdí novinár a spisovateľ DAVID GRANN. Jeho veľká detektívna reportáž pod názvom Vrahovia mesiaca kvetov práve vyšla v slovenčine.

U nás teraz vyšli Vrahovia mesiaca kvetov, vy práve vydávate novú knihu The White Darkness. Keď už niečo dopíšete, je to pre vás uzavretá vec alebo sa k starým témam zvyknete vracať?

Práca na knihe je pre mňa vždy záležitosťou niekoľkých rokov. A keď ju dopíšem, tým sa tie príbehy pre mňa väčšinou nekončia. Niekedy sa vraciam na tie miesta, za tými istými ľuďmi. Zatiaľ neviem, či sa ešte niečo zásadne nového objaví v prípade Osagov, možno ešte pribudne niečo, čo sa bude dať dopísať do nového vydania ako krátke post scriptum. Vždy som sa na históriu pozeral ako na živý organizmus, stále sa k nej dá niečo pridávať, ale fundamentálna otázka zostáva rovnaká: Čo sa vlastne stalo a prečo?

Napísali ste veľkú detektívnu reportáž o temnej a menej známej kapitole amerických dejín. Prečo ste sa do toho pustili?

V lete 2012 som prišiel do múzea Osagov v Oklahome, kde som prvýkrát uvidel veľkú panoramatickú fotografiu. Úplne jasne bolo vidno, že tam niekto chýba, že ho z fotky neskôr odstránili. Spýtal som sa riaditeľky múzea, o koho ide, a keď mi odpovedala: Tam stál diabol, začala ma celá vec veľmi zaujímať. Čím viac som sa dozvedal, tým viac ma to pohlcovalo. Nielen v Amerike, ale ani v Oklahome, kde sa to v prvej polovici 20. storočia dialo, tento príbeh stále veľa ľudí nepozná. Aj tí, ktorí o ňom vedia, sa snažia vytesniť ho z podvedomia. Pustil som sa do riešenia tejto nevedomosti. Aj mojej vlastnej nevedomosti, pretože som o tomto prípade dovtedy tiež nepočul.

Fakty tu naozaj hovoria samy za seba. Sú také drsné, že ich stačilo len prerozprávať. Snažil som sa, aby boli hlasy pôvodných obetí a páchateľov zo starých záznamov čo najautentickejšie. Nebavíme sa o príbehu spred niekoľkých storočí, toto je moderná Amerika. Táto história stále rezonuje u priamych, ešte žijúcich potomkov priamych účastníkov.

Kedy ste si uvedomili, že máte pred sebou niečo viac než len longread pre noviny?

V tom príbehu je veľmi veľa vrážd a zainteresovaných ľudí. Prvá otázka, ktorú som si musel položiť, bola, či mám dostatok materiálu na prerozprávanie celého príbehu. Prvý rok som len zbieral materiál, chodil do archívov, žiadal dokumenty od inštitúcií, rozprával sa s ľuďmi. Potom som sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Knihy

Rozhovory

Kultúra, Svet

Teraz najčítanejšie