Denník N

Rozsudok nad Kotlebom je dôležitý z hľadiska práva i politiky konzervatívcov

Marian Kotleba. Foto - TASR
Marian Kotleba. Foto – TASR

Samosudkyňa Ružena Sabová „prekreslila“ hranicu spoločenskej tolerovateľnosti extrémistických prejavov v prospech slušného Slovenska.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Autor pôsobí na Katedre trestného práva a kriminológie
Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave

Odsudzujúci rozsudok Špecializovaného trestného súdu v prípade extrémistického trestného činu obžalovaného Mariana Kotlebu, hoci zatiaľ neprávoplatný, je významný z právneho i spoločenského hľadiska.

Najskôr k právu. Aj napriek tomu, že nepoznáme písomné znenie rozsudku a jeho odôvodnenie, už v tejto chvíli je zrejmé, že trestné konanie vedené proti Marianovi Kotlebovi vďaka odsudzujúcemu verdiktu samosudkyne Ruženy Sabovej možno považovať za efektívne a z hľadiska výchovného pôsobenia trestného konania na verejnosť aj dostatočne účinné. To znamená, že potenciálnych páchateľov extrémistických trestných činov môže odradiť od ich páchania.

Ak si totiž mnohí z nich doteraz namýšľali, že sa môžu beztrestne a cynicky vysmievať občianskej spoločnosti, respektíve aspoň jej slušnejšej časti, uškŕňať sa pri zmienke o hodnotách liberálnej demokracie a právneho štátu a popritom hanobiť menšiny či propagovať zvrátenú ideológiu, tento rozsudok ich nevyhnutne musí vyviesť z omylu.

Ak by sa aj napriek tomu extrémistickej trestnej činnosti naďalej dopúšťali, mohli by si uvedomiť, že ak by čelili trestnému stíhaniu a trestnému obvineniu, už by im nemuselo stačiť iba trápne vykrúcanie sa a poukazovanie napríklad na predstieraný (alebo skutočný?!) IT analfabetizmus. Takáto „efektívnosť a účinnosť“ ich obhajoby by totiž už nemusela viesť k ich oslobodeniu spod obžaloby.

Odsudzujúci rozsudok samosudkyne Ruženy Sabovej v tejto veci má z hľadiska kriminológie i trestného práva ešte ďalší význam. Znamená vytýčenie jasnej demarkačnej línie medzi dovoleným a trestnoprávne zakázaným, ktorú sa v priebehu niekoľkých uplynulých rokov extrémisti snažili čo najviac odkloniť od sféry trestného práva smerom k občianskej spoločnosti.

Svojou rétorikou a vôbec tým, ako sa vo verejnom priestore angažovali, akoby vedome či nevedome posúvali hranicu akejsi spoločenskej tolerovateľnosti extrémistických prejavov, čo bolo a stále je z pohľadu prevencie trestných činov extrémizmu mimoriadne nebezpečné a spoločensky škodlivé. Tento rozsudok sa preto dá čítať aj tak, že samosudkyňa Ružena Sabová „prekreslila“ túto hranicu v prospech slušného Slovenska. Ak by sa pred ním mohlo náhodou zdať, že je niečo spoločensky prijateľnejšie, po tomto verdikte to už tak byť nemusí.

Ide zároveň o jasný signál aj pre občiansku spoločnosť. Konzervatívci a rímskokatolícka cirkev nemôžu nezaznamenať aktuálne spoločenské tektonické posuny, ktoré tento rozsudok vyvoláva. Konzervatívci v parlamente sa už pri spoločných hlasovaniach s kotlebovcami nemôžu vyhovárať a alibisticky odvolávať na spackané konanie o návrhu na rozpustenie ĽSNS a na formálne demokratickú fasádu tejto strany.

Formálne síce táto strana v dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu stále existuje v súlade so zákonom, no predsedá jej človek, ktorý je neprávoplatne odsúdený za spáchanie extrémistického trestného činu. Už len tento samotný fakt mnoho vypovedá o súčasnom konzervativizme na Slovensku.

Zatiaľ čo v minulosti reprezentovali slovenský konzervativizmus, inak legitímnu štátoprávnu doktrínu, osobnosti Novembra, ako napríklad František Mikloško, dnes konzervatívne hodnoty presadzujú aj podivuhodné indivíduá, ktoré sympatizujú s Marianom Kotlebom (neprávoplatne odsúdeným za extrémistický trestný čin). Mimochodom, pred najbližšími parlamentnými voľbami môže byť všetko inak, keďže viacerí kandidáti na generálneho prokurátora povedali, že by zvážili možnosť opätovného podania návrhu na rozpustenie tejto strany.

Vrcholní predstavitelia katolíckej cirkvi po tomto rozsudku už zasa nemôžu akceptovať udalosti, ako bola napríklad tá, ktorá sa v poslednej predvolebnej kampani odohrala pri kostolíku nad Dražovcami, kde jeden katolícky kňaz požehnal kandidatúru ĽSNS. Spájanie viery v rámci rímskokatolíckej denominácie s extrémizmom – aj vzhľadom na históriu Slovenska – totiž neškodí len im, ale aj celej rímskokatolíckej cirkvi vrátane veriacich.

Marian Kotleba

Komentáre

Teraz najčítanejšie