Vladimír Šnídl
V tomto článku rozoberieme štyri konkrétne hoaxy alebo polopravdy, ktoré v uplynulých dňoch mohli vidieť ľudia na Slovensku na Facebooku:
- Príbeh ženy, ktorú mali poškodiť testy na covid-19;
- Demagógia o sobotnom proteste v Bratislave;
- Pri plošnom testovaní vám implantujú robota;
- Údajný Göringov výrok nesedí
V závere článku uvádzame aj tri rýchle tipy, ako sa vyznať v informačnom chaose.
1. Nebezpečné testovanie
Hitom Facebooku uplynulých dní sa stal článok s titulkom „Žene poškodili mozog po nosnom teste na covid-19“. Pochádza z pomerne nového anonymného webu Sknews.sk.
Tisíce ho šíria ako dôkaz, že testovanie na covid-19 môže byť nebezpečné. Zvlášť v súčasnej atmosfére, keď vláda chystá plošné testovanie, článok priživuje paniku z tejto operácie.
O čom táto správa hovorí?
Opisuje príbeh štyridsaťročnej ženy, ktorej vraj poškodili mozgovú membránu „pri nosnom teste na covid-19“ (nie je spresnené, o aký typ testovania vlastne šlo).
Čo je podstatné: prípad sa stal v Spojených štátoch a žena sa už predtým liečila na poranenie mozgu. Americké weby, na ktoré sa odvoláva aj anonymná stránka SkNews, zároveň píšu, že k takejto situácii môže dôjsť len pri súhre veľmi neobvyklých okolností.
Na zavádzajúci nadpis tohto článku upozornilo aj ministerstvo zdravotníctva. Autori portálu AFP Fakty, ktorý sa venuje vyvracaniu fám, v lete vysvetľovali, že spôsob testovania nie je nebezpečný pre mozog.
„Výter neprebieha v bezprostrednej blízkosti hematoencefalickej bariéry, ktorá je medzi krvným obehom a mozgom, a teda nijako neohrozuje náš nervový systém,“ citovali Johna Dwyera, imunológa z University of New South Wales.
2. A čo dúhové pochody?
Všeobecná pachuť, ktorú vyvolal sobotný protest pred úradom vlády, prekáža viacerým odporcom Igora Matoviča, ktorí túto akciu priamo či nepriamo podporovali.
Na Facebooku vyrábajú príspevky, ktorými sa snažia odkloniť pozornosť od vyčíňania futbalových vagabundov, ktorí hádzali dlažobné kocky na policajtov, a od rodičov, ktorí nechali deti skandovať do megafónu najhrubšie vulgarizmy o premiérovi.
Čo miesto toho dávajú do popredia?
Napríklad poslanec Smeru Ľuboš Blaha na Facebooku kritizoval liberálov, že im neprekáža, že v Bielorusku chodia rodiny s deťmi protestovať proti zmanipulovaným voľbám. Fanúšikom už zamlčal, že tú kritickú, teda väčšinu demonštrantov v Bielorusku netvoria radikáli, čo hádžu po policajtoch dlažobné kocky, a série protestov začali pokojnými pochodmi, ktoré napádala polícia len preto, že sa ľudia rozhodli postaviť Lukašenkovmu režimu.
Ďalším obľúbeným motívom sú zábery z prvej pietnej spomienky za Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, kde po ukončení oficiálnej časti vyliezlo niekoľko mužov na bránu úradu vlády. Kotlebovci ich šíria ako analógiu k sobotnému protestu. Snažia sa navodiť dojem, že aj protesty v roku 2018 prebiehali rovnako.
V marci 2018 skutočne vyliezlo na bránu úradu vlády niekoľko mužov, na rozdiel od sobotného protestu však táto situácia trvala pár minút a nedošlo pri nej k závažnejším výtržnostiam. Išlo o ojedinelú reakciu mladíkov, ktorí nenašli medzi ostatnými podporu, nelietali tam svetlice ani dlažobné kocky ako pred týždňom. Na ďalších protestoch, ktoré sa konali pod značkou Za slušné Slovensko, už k podobným incidentom nedošlo.
Asi najďalej pri relativizovaní sobotnej akcie zašli autori memečka, v ktorom použili fotku malého dievčatka, ako sa dotýka polonahých mužov v psích maskách. Fotografia má navodzovať dojem, že ide o typický obrázok z dúhových pochodov, ktorý vraj liberálom neprekáža.
Záber pochádza zo zahraničných webov a nemá nič spoločné so Slovenskom. Drvivá väčšina účastníkov slovenských dúhových pochodov je oblečená v bežnom oblečení, ktoré nevzbudzuje pohoršenie.
Na týchto akciách nedochádza k útokom na policajtov ani k skandovaniu vulgárností.
3. Dostanete nanoboty
Najmä formou facebookového messengera si Slováci preposielajú text, ktorý zhŕňa všetky možné sprisahanecké teórie, aké sa v súvislosti s covidom objavili. „Nepýtajte sa ma, ako to viem. Je to tak, a ak s tým nič nespravíme..“ začína sa hromadná správa.
V ďalších riadkoch nájde čitateľ v jednom balíku, že na samite v Bruseli sa dohodlo vpichovanie čipov a nanobotov počas plošného testovania, následne ich aktivujú mobilné 5G siete, pričom všetko riadi frakcia NWO (Nový svetový poriadok).
„Cieľ je jednoduchý. Slovensko ako krajina s 5,5 milióna obyvateľmi bude ako testovací králik na Úmrtnosť skrz nanoboty – 5G + aditivum na celkovú otravu organizmu daného jedinca,“ píše sa v správe.
Dá sa na to vôbec nejak reagovať?
Vyvracať každú hlúposť z toho textu by zabralo samostatný článok. Napríklad medicínske malé roboty, zvané nanoboty, sú technológia, ktorá sa zatiaľ len testuje v laboratórnych podmienkach. Ich cieľom má byť presnejšie doručenie liečivých látok na odstránenie krvných zrazenín či infarktu.
Hromadne sa nevyrábajú, a pokiaľ by každý Slovák mal dostať takéhoto robotíka, znamenalo by to astronomické náklady. Navyše, NWO by ich následne nemohlo aktivovať, pretože 5G siete nie sú na Slovensku celoplošne vybudované.
Zatiaľ sa teda nanoboty stali aspoň objektom humoru na satirickej stránke Zomri.
A skúsme si predstaviť ešte jednu vec – ako by vyzeral taký samit Únie, kde sa niečo takéto dohaduje? Navrhla by to Merkelová s Macronom a ostatní štátnici, napríklad Viktor Orbán by súhlasne prikyvovali, že áno, toto nás zachráni? Existuje o tomto pláne dokument, alebo sa celá Únia dohaduje o takých veciach len ústne?
Nie, nie je to tak. Samity majú svoj program, ktorý je verejne známy, a rokovania o ňom trvajú hodiny, čoho dôkazom sú následne aj výstupy jednotlivých štátnikov o rokovaniach a záverečné dokumenty, ktoré dohody potvrdzujú. Tak funguje moderná, civilizovaná Európa, v ktorej platí zákon.
4. Vymyslený citát nacistu
Prominentný nacista Hermann Göring vraj počas Norimberského procesu povedal, že štát dokáže zotročiť ľudí cez strach.
„Ak nájdeš niečo, čoho sa ľudia budú báť, môžeš si s nimi robiť, čo chceš,“ tvrdí s odkazom na Göringa facebookový screenshot.
Viacerí Slováci ho šíria ako paralelu s dneškom: vraj ich niekto straší koronavírusom, aby ich následne ľahko zotročil.
Aká je realita?
Ak ponecháme bokom, že toto porovnanie porovnáva neporovnateľné – svetovú pandémiu s brutálnym uchopením moci totalitnou stranou v 30. rokoch minulého storočia, stránka AFP Fakty upozornila aj na to, že neexistuje žiadny dôkaz, že by Göring niečo takéto povedal.
„Göringove slová z facebookového statusu boli buď vymyslené, alebo nesprávne preložené, alebo upravené tak, aby sa hodili do kontextu súčasnej pandémie koronavírusu.“
Ako nenaletieť hoaxom
1. Počítajte s nimi
Keď sa prihlasujete na Facebook, predstavujte si, že je 1. apríl. Vtedy človek počíta s tým, že nemôže veriť všetkému. Na Facebooku je 1. apríl svojím spôsobom každý deň. Nezmyslov je tak veľa, že skôr či neskôr sa niektoré zobrazia aj vám.
2. Pozri, kto to píše
Fenoménom Facebooku sú články dezinformačných webov, ktoré sa však tvária ako štandardné spravodajské portály. Nie každému by napadlo, že weby s názvom Magazín1 alebo Prehľad správ sú anonymné stránky šíriace kotlebovskú propagandu.
Ako tomu čeliť?
Všímajte si nielen titulok, ale aj názov webu, ktorý je označený menšími písmenkami. Ak web nepoznáte, odporúčame nezdieľať.
Jednoduchý návod, ako si overiť serióznosť webu: skontrolujte, či má uverejnené meno vydavateľa, meno nejakej fyzickej či právnickej osoby, ktorá zaň odpovedá. Štandardné médiá majú túto informáciu na hlavnej stránke.
Pokiaľ nájdete len kontaktný formulár, ide o nedôveryhodný, anonymný web. Zoznam desiatok pochybných webov nájdete aj na stránke projektu Konšpirátori.sk.
3. Pozri, kto to hovorí
Množstvo hoaxov sa šíri na báze „jedna pani povedala“ alebo „jeden pán povedal“. Istá Denisa napríklad v septembri napísala status, že jej kolegyni prišla správa, že je pozitívna, aj keď nebola na testoch.
Neskôr si Denisa túto informáciu overila a status zmazala. Lenže jej príspevok si medzitým niekto odfotografoval. Fotografiu dal na Facebook a ďalej ho šírilo deväťtisíc užívateľov – vymyslený príbeh o testovaní, ktorý pôvodná autorka sama zmazala.
Čo sa s tým dá robiť?
Ak nepoznáte človeka, ktorý vám v statuse píše o dôležitom odhalení, odporúčame nezdieľať ho ďalej. A to zvlášť v takej citlivej oblasti, akou je zdravie.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
