Voľba kandidáta na generálneho prokurátora. Po novom alebo po starom?
Uznesenie Ústavného súdu o prijatí podstatnej časti návrhov napádajúcich novelu zákona o prokuratúre vyjadruje výlučne to, že návrhy netrpia zjavnými chybami. Jednoducho, nie sú amatérske. Nič viac.
Autor je predseda súdnej rady a bývalý predseda Ústavného súdu
Pozornosť ľudí púta covid-19. Rozumiem. Absolútne. Ide o zdravie a životy nás všetkých. Mal som preto trochu problém pri uvažovaní, či napísať pár riadkov o tom, čo znamená stredajšie rozhodnutie Ústavného súdu o novele zákona o prokuratúre.
Bežný život, práca, záujem o veci verejné, každodenné starosti by sa však nemali dostať na úplnú perifériu. Hoci problém s novelou zákona o prokuratúre je miniatúrny v porovnaní so smrteľným ohrozením koronavírusom, stále si myslím, že aj taká hádanka, akou je uznesenie pléna Ústavného súdu o novele zákona o prokuratúre, vyžaduje aspoň elementárne objasnenie.
Tak píšem.
Prijatie návrhov na ďalšie konanie je viac-menej formalita
Niekoľko pozorovateľov sporu o to, či zmena zákona o prokuratúre, ktorá ráta s generálnym prokurátorom bez kariéry prokurátora, zajasalo. Ústavný súd prijal na ďalšie konanie návrhy skupiny poslancov a zastupujúcej generálnej prokurátorky na ďalšie konanie.
Dačo sa deje. Nuž, nič prevratné.
