Denník N

Veľa zdravia nám

Často som mala problémy s autoritami, ale teraz by mi nejaká tá autorita naozaj bodla.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

V utorok ráno som pustila cez priechod pre chodcov pána. Mala som krásne ráno, aké len matka dvoch školopovinných detí môže mať po tom, ako ich odvezie do školy, ktorú ešte zatiaľ nezavreli. Pán mal evidentne naponáhlo. Stretli sa nám pohľady, usmiala som sa naňho. Pán mi ukázal fuckera.

Začala som sa smiať. Pred mesiacom by som sa možno aj rozplakala. Ale v čase, keď to v ľuďoch vrie, keď sa rozdeľujú aj tí, ktorým ide o to isté, keď sa nazývajú darmožráčmi tí, s ktorými sme si ešte nedávno chceli urobiť na ulici selfinu a vypýtať si od nich autogram, keď sa netlieska lekárom, ale deťom, čo kričia do megafónu vulgárne slová, keď nevieš, či máš mať depku, alebo sa tešiť, že nie si na ventilácii, prípadne sa tešiť, že sa ti nejaká vôbec ušla, ideálne aj s niekým, kto ju vie ovládať… v tomto čase mi to už prišlo smiešne. Odišla som z reálneho sveta do bubliny a tam budem žiť, až do toho správneho kĺzavého mediánu.

Je to niečo medzi frustráciou, rezignáciou a vyčerpaním, ale je to vlastne pozitívne. Nie som proti celoplošným opatreniam, prekáža mi,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

Komentáre

Teraz najčítanejšie