Vedkyňa: Nasledujúce štyri mesiace môžu byť najťažším obdobím vášho života

1. Najťažšia zima

Odborníčka na verejné zdravie Devi Sridharová z Univerzity v Edinburghu už mala viacero správnych predpovedí o pandémii koronavírusu, v auguste napríklad pre denník New York Times napísala, že „za letné dovolenky zaplatíme zimnými lockdownmi“. Mala pravdu.

Tentoraz pre Scotsman.com píše, že „nasledujúce štyri mesiace môžu byť najťažším obdobím vášho života“.

Zima, kratšie dni, rastúce čísla hospitalizovaných a úmrtí a najrôznejšie obmedzenia, ktoré zamedzujú, aby ľudia pracovali a stretávali sa, budú pre mnohých obrovskou výzvou, uvádza vedkyňa.

Ľudia sa ocitajú v neistote a musia uvažovať, ako prežijú ďalší týždeň, mesiac či rok, píše. „Ešte viac to platí pre ľudí s nízkymi príjmami, tých, ktorí pracujú v odvetviach, ktoré postihla pandémia, tých, ktorí žijú sami, alebo tých, ktorých životná situácia je neistá.“

Od čias, čo sú ľudia ľuďmi, žijeme vo väčších či menších sociálnych skupinách. Sme sociálne tvory a v izolácii, keď sa nemôžeme stýkať s blízkymi, na ktorých nám záleží, trpíme.

Viaceré analýzy už pred niekoľkými mesiacmi predpovedali, že táto zima bude s ohľadom na pandémiu najťažšia.

Rolu zohrali uvoľnené opatrenia v lete, no spôsobené je to aj tým, že v zime sú ľudia častejšie v uzavretých priestoroch, ktoré sa vykurujú, takže v nich klesá relatívna vlhkosť, čo vyhovuje vírusu, ktorý sa ľahšie šíri.

Bude aj menej slnečného žiarenia, takže budeme mať menej vitamínu D. Dosiaľ neexistujú jednoznačné dôkazy, že by vitamín D pomáhal s prevenciou alebo pri liečbe covidu, ale odborníci sa zhodujú, že by mohol mať zdravotné benefity, aby boli ľudia čo najviac fit – rada preto znie, aby konzumovali vitamín D v odporúčaných dávkach.

Ako prekonať zimu? Sridharová píše, že jej pomáha, keď ide von a každý deň sa prejde. Pomáhajú jej aj ďalšie drobnosti: „keď cvičím, varím a pečiem, keď sa vonku stretnem s priateľmi a rodinou“. Vedkyni pomáha aj vedomie toho, že „moje činy znamenajú, že sa starám o svoju komunitu, susedov, rodinu a priateľov“. Pandémia nebude trvať naveky, upokojuje na záver.

2. Dvanásť opatrení podľa Jaroslava Flegra

Jaroslav Flegr, český evolučný biológ a parazitológ z Karlovej univerzity, postupne aktualizuje svoje rady, ako sa správať v čase pandémie.

Vo štvrtok publikoval najnovšie vydanie. Hoci Flegr vychádza z českých podmienok, opatrenia sa dajú uplatniť aj u nás:

1. Nainštalujte si do telefónu eRoušku (mobilná aplikácia uľahčuje vyhľadávanie ľudí s rizikom nákazy koronavírusom v Česku – pozn. red.).
2. Dodržujte sociálny odstup – keď sa to dá, nepribližujte sa k iným ľuďom bližšie ako na dva metre a nedotýkajte sa ich.
3. Umývajte si ruky mydlom, len čo sa dotknete predmetov, ktorých sa dotýkali iní ľudia. Doma aj kdekoľvek inde dezinfikujte predmety, ktoré používajú viacerí ľudia (klávesnice a podobne).
4. Noste kvalitné respirátory (bez ventilu) a vyžadujte, aby tak robili aj ľudia vo vašom okolí.
5. Nevychádzajte medzi ľudí, keď to nie je nevyhnutne potrebné. Ak môžete, pracujte z domu, a to aj za cenu prípadnej zmeny zamestnania.
6. Všetko, čo možno, nakupujte iba cez internet.
7. Nezúčastňujte sa žiadnych hromadných akcií. Pod hromadnou akciou sa rozumie čokoľvek, kde je viac ako päť ľudí. To isté vyžadujte od členov domácnosti.
8. Vetrajte a udržujte v miestnostiach vysokú relatívnu vlhkosť (nad 40 percent) napríklad tým, že budete mať v miestnostiach nastavenú nižšiu teplotu (18 až 20 stupňov Celzia). V suchu kvapôčky vysychajú a vírus sa udrží vo vzduchu dlho a doputuje na dlhšiu vzdialenosť.
9. Udržujte sa v dobrej fyzickej kondícii – jedzte dosť zeleniny, ovocia, vitamínov (najmä D a C – oboje len v odporúčanom dennom dávkovaní), pohybujte sa na čerstvom vzduch v miestach, kde nie sú ľudia. Dostatočne odpočívajte a spite.
10. Udržujte sa v dobrej psychickej kondícii – komunikujte telefonicky či elektronicky s priateľmi, známymi a príbuznými, hlavne s tými skôr narodenými. Na diaľku konzumujte kultúru (hudbu, divadlo, filmy), čítajte knihy, vzdelávajte sa, pomáhajte druhým. Snažte sa aspoň raz denne urobiť si radosť.
11. Ak tým neohrozíte rodinný rozpočet, míňajte. Za vybavenie domácnosti, šatníka, dielne, za knihy, vzdelanie, opravy bytu, chalupy či za dovoz jedla z obľúbenej reštaurácie. Šetrnosť a striedmosť v spotrebe býva považovaná za cnosť – v súčasnej situácii to však neplatí. Investujte do svojej budúcnosti, zabavte sa a dajte druhým zarobiť.
12. Hľadajte v novej situácii nové príležitosti. Skúste napísať knihu, divadelnú hru, zložiť pesničku, maľovať, rozbehnite novú zábavnú či vzdelávacie stránku na internete. Skúste si osvojiť nejaké remeslo. Rozbehnite internetový obchod, poradenskú službu, proste čokoľvek nové. Počas epidémie dosť ľudí schudobnie, ale iní neuveriteľne zbohatnú. Ďalší možno nezbohatnú, ale konečne pre seba nájdu pravý zmysel života. Nepremeškajte šancu zaradiť sa do tých dvoch šťastnejších skupín.

3. Pri covide si radšej optimizmus odložte

Byť optimizmom za normálnych okolností sa môže hodiť, v čase pandémie však „má optimizmus odvrátenú stranu“, píše pre Conversation odborník na pozitívnu psychológiu Christian van Nieuwerburgh z University of East London.

Pozitívna psychológia, ľudovo povedané veda o šťastí, sa ustanovila v 90. rokoch minulého storočia. Psychológom prekážalo, že sa dovtedy zameriavali iba na negatívne aspekty nášho prežívania a správania, ako sú duševné poruchy či delikvencia. A tak začali skúmať to, čo nás robí šťastnými.

Vo svojej extrémnej podobe dospelo hnutie do štádia, keď psychológovia tvrdili, že sa máme usilovať výhradne o to, byť za každých okolností šťastný, a negatívne emócie z nášho repertoáru prežívania celkom vyradiť.

Lenže neskoršia výskumy jasne ukázali, že aj negatívne emócie – hnev, strach či úzkosť – sú mimoriadne užitočné.

Do výskumu, ktorý vyšiel v roku 2014 v časopise Journal of Experimental Psychology: General, zaradili takmer 40-tisíc ľudí. Jedinci hodnotili, ako často prežívajú deväť pozitívnych a deväť negatívnych emócií. Ukázalo sa, že čím viac emócií daný človek pociťoval, tým lepšie na tom bol po telesnej i duševnej stránke.

Ak vás napríklad nevezmú do práce a iba vás to rozosmutnie, no nenahnevá, môže to mať za následok, že sa stiahnete do seba. Bohaté spektrum emócií – v tomto prípade doplnené o hnev – môže spôsobiť, že sa zdravo nasrdíte a pôjdete na ďalší pohovor, kde možno uspejete.

Negatívne emócie majú evolučný význam – ak by sme v lese narazili na medvedicu s mláďatami a my by sme sa za nimi radostne vydali namiesto toho, aby sme sa v strachu stiahli a predátorovi sa vyhli, súboj by sme asi neprežili.

„V situáciách, keď je prítomné nebezpečenstvo, môže mať nadmerný optimizmus, niekedy nazývaný aj iracionálny či nerealistický optimizmus, vážne negatívne následky. Čo je za normálnych okolností silou optimistov – schopnosť riskovať –, sa za týchto okolností stáva nebezpečnou slabinou,“ konštatuje van Nieuwerburgh pre Conversation.

Psychológ vysvetľuje, že nadmerní optimisti môžu veriť, že „všetko sa na dobré obráti“, preto môžu ignorovať reálne hrozby.

„Môžu zle vyhodnotiť aj ochranu pred covidom, takže môžu veriť, že je nižšia pravdepodobnosť, že sa nakazia,“ píše vedec a pre Conversation o optimistoch ešte dodá: „Môžu byť menej obozretní, keď idú do preplnených priestorov, a menej motivovaní dodržiavať pravidlá. Aj keď sa nakazia, môžu veriť, že je to ‚len chrípka‘, takže budú ďalej normálne fungovať, čím môžu ohroziť seba a ostatných. A dôsledky môžu byť smrteľné.“

Podľa van Nieuwerburgha treba do budúcna hľadieť s nádejou, že pandémiu prekonáme a bude lepšie, no takýto optimizmus treba vyvažovať reálnymi hrozbami, ktoré nemožno ignorovať.

4. Ako to je s teplotou a vlhkosťou

V novej štúdii (dosiaľ nerecenzovanej) zverejnenej minulý týždeň na stránke bioRxiv potvrdili, že novému koronavírusu sa darí lepšie pri nízkych teplotách a nižšej relatívnej vlhkosti.

„Polovica dávky vírusov sa v priemere rozpadla za viac ako 24 hodín pri teplote 10 stupňov Celzia a relatívnej vlhkosti 40 percent, ale len za približne hodinu a pol, keď bola teplota 27 stupňov Celzia a relatívna vlhkosť 65 percent,“ uvádza sa v štúdii.

Keď je relatívna vlhkosť nižšia, aerosól skôr vyschne, preto sa infekčné častice udržia vo vzduchu dlhšie ako v prípade, že je vlhkejšie. To zvyšuje riziko šírenia koronavírusu.

Pri väčšom vlhku sa častice zväčšujú, lebo na seba nabaľujú vodu, a čoskoro spadnú na dlážku, takže nás toľko neohrozujú.

5. Verte tomu, vetranie naozaj veľmi pomáha

V štúdii, ktorá vyšla tento mesiac v časopise Physics of Fluids, robili vedci matematické modelovanie šírenia aerosólu v triedach a ukázali, že takmer 70 percent častíc vylúčených počas rozprávania unikne z miestnosti, ak sú okná otvorené. Šírenie aerosólu znižovali aj sklenené zábrany medzi lavicami, ktoré boli od seba vzdialené 2,5 metra.

Autori spomínajú, že šírenie aerosólu v triedach a riziko nákazy znižujú nielen uvedené opatrenia, ale aj hygiena rúk, odstupy a rúška.

Dodajme, že treba rozlišovať medzi kvapôčkami a aerosólom. Pod aerosólom sa rozumejú veľmi malé kvapôčky menšie ako jeden mikrón. „Rozdiel medzi kvapôčkami a aerosólom spočíva aj v tom, ako sa správajú v priestore. Keď zakašleme, vydáme zo seba kvapôčky, ktoré sú veľké stovky mikrometrov. Tie padajú po balistickej krivke a dopadnú pomerne rýchlo na zem. Aerosóly vydávame z tela pri reči alebo dychom. Platí, že čím je čiastočka menšia, tým dlhšie vydrží vo vzduchu. A aerosólové častice dokážu zostávať vo vzduchu dlho. Ako dlho, záleží na ich veľkosti. Môžu to byť aj hodiny,“ povedal v rozhovore pre Aktuálně.cz rektor ČVUT Vojtěch Petráček.

6. Covid-19 je smrteľnejší ako sezónna chrípka

Štúdia, ktorá vyšla tento týždeň v Morbidity and Mortality Weekly Report, skúmala smrtnosť na chrípku a covid-19.

Autori porovnali takmer štyritisíc pacientov hospitalizovaných na covid-19 s viac ako päťtisíc pacientmi, ktorých hospitalizovali na chrípku po minulé roky.

Hoci pacienti s chrípkou boli v horšom počiatočnom stave, lebo sa u nich častejšie vyskytovala cukrovka či srdcovo-cievne ochorenia, aj tak bola u pacientov s covidom päťkrát vyššia pravdepodobnosť, že ochoreniu podľahnú. Vyšší bol aj počet dní, ktoré strávili v nemocnici a na oddelení intenzívnej starostlivosti. Pacienti s covidom mali aj vyšší výskyt 17 zdravotných ťažkostí, ktoré autori štúdie sledovali, medzi nimi problémy s pľúcami, srdcom, nervovým systémom, obličkami či pečeňou.

Metaanalýza, ktorá vyšla pred tromi týždňami v časopise International Journal of Infectious Diseases, systematicky prešla štúdie o smrtnosti na covid-19 medzi februárom a júnom tohto roku.

Autori zistili, že smrtnosť celkového počtu infikovaných novým koronavírusom (IFR, infection fatality rate) bola na úrovni 0,68 percenta. Na porovnanie, odhaduje sa, že sezónna chrípka má smrtnosť celkového počtu infikovaných (IFR) na úrovni okolo 0,02 až 0,05 percenta.

Z uvedeného vyplýva, že covid-19 je viac ako 10-krát smrteľnejší ako chrípka.

Obe spomínané štúdie teda potvrdili, že covid-19 je smrteľnejšie ochorenie ako chrípka. Navyše je spojené s dlhším časom hospitalizácie a väčším počtom ľudí na JIS.

7. Vypočítajte si, ako veľmi ste v ohrození

Jesús Ojino Sosa-García pracuje na jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocnici v hlavnom meste Mexika, kde s pandémiou bojujú už pol roka. „Každý deň prijímame nových pacientov,“ cituje lekára magazín Nature v článku z tohto týždňa.

Sosa-García vydal ešte v lete štúdiu, podľa ktorej polovica z 32 ľudí, ktorých v nemocnici prijali do 3. mája na jednotke intenzívnej starostlivosti, bola obézna. „Obezita je najdôležitejší faktor, ktorý vidíme,“ hovorí lekár.

Obezita 1. stupňa sa začína pri BMI 30.

Obezita výrazne zvyšuje riziko vzniku mnohých chronických ochorení vrátane ischemickej choroby srdca či mozgu (a s nimi spojených akútnych komplikácií, ako je infarkt myokardu či náhla cievna mozgová príhoda), neurodegeneratívnych ochorení (Alzheimerova či Parkinsonova choroba), cukrovky 2. typu a niektorých špecifických typov rakoviny (hrubého čreva či prsníka).

Čo sa týka covidu-19, obezita veľmi výrazne zvyšuje riziko, že človek vôbec ochorie. „Obézny človek je vo výrazne vyššom riziku, že bude musieť byť hospitalizovaný. A ak bude hospitalizovaný, potom je značne väčšie riziko, že skončí na JIS. A ak skončí na JIS, tak je opäť oveľa väčšie riziko, že to organizmus dostatočne nezvládne a zomrie,“ povedal v nedávnom rozhovore pre Denník N praktický lekár a obezitológ Jozef Čupka.

Existujú aj ďalšie obavy, že obezita môže byť spojená aj s nižšou účinnosťou vakcíny proti covidu-19. „Pri chrípke vidíme, že očkovanie nefunguje tak dobre u tých, ktorí sú obézni,“ cituje Nature epidemiologičku Lin Sü z univerzity v čínskom Kantone.

V prípade covidu-19 sa to zatiaľ s istotou nevie, no viacerí vedci, ktorých oslovil Nature, vyjadrili obavy tohto druhu. „Je to niečo, na čo by sa odborníci mali rozhodne pozrieť,“ hovorí Donna Ryanová, ktorá sa v Penningtonovom biomedicínskom výskumnom centre v Louisiane zaoberá výskumom obezity.