Denník N

Ako plánovať sociálne služby, keď obec ledva funguje?

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Štát chcel lepšie sociálne služby, a tak zaviazal obce, aby si ich plánovali. Najmä tie malé to nerobia, chýbajú im ľudia aj peniaze. Nekontroluje ich nikto – ani im takmer nikto nepomáha.

[Tip na knihu od Denníka N: Ľudskosť. Optimistická história človeka.]

Veronika Prachárová je riaditeľkou Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)
Pavol Lacko je analytikom Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)

Hlboko v Štiavnických vrchoch poniže rieky Hron leží Repište, koncová dedina, kde sa otáčajú autobusy. Má 277 obyvateľov, kostol, potraviny a neveľký obecný úrad, v ktorom sedí starosta Vladimír Šalkovský – najčastejšie sám.

„Za môjho pôsobenia vo funkcii od roku 1990 obec vypracovala celú plejádu plánov, programov, štúdií, projektov, vízií, prieskumov. Štátne inštitúcie dokonca tvrdili, že ide o strategické dokumenty,“ napísal nám vo vysvetlení, prečo nemajú komunitný plán sociálnych služieb.

Samosprávy ho musia mať od roku 2009, ukladá im to zákon. Vďaka nemu by mali získať prehľad o tom, čo ich obyvatelia odkázaní na pomoc potrebujú. Materské centrum? Rozvoz obedov pre seniorov? Viac opatrovateliek? Ak si obec nezmapuje terén a nespýta sa, ťažko to zistí.

„Finančná čiastka, ktorú sme za tieto dokumentácie zaplatili, nebola zanedbateľná. A efekt? Škoda reči!“ pokračoval Šalkovský v odpovedi. Vraj keď chceme, môžeme ho prísť presvedčiť o opaku. A tak stojíme pred oranžovou budovou obecného úradu a klopeme na dvere.

Toto komunitné plánovanie nie je pre malých

Prípadov ako Repište je veľa. Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI) sa pozrel na 200 obcí, aby zistil, či poskytovanie sociálnych služieb riadne plánujú. Vzorka zahŕňala rovnomerne samosprávy všetkých veľkostí z každého kraja.

Výsledok sa dá tušiť: čím menšia obec, tým menšia je šanca, že má vypracovaný komunitný plán. Pri obciach do 500 obyvateľov ho takmer polovica buď nemala (9), alebo ho napriek povinnosti nemala zverejnený a neposkytla ho ani na vyžiadanie (9).

Najčastejším dôvodom býva priveľa inej agendy, nedostatok kapacít a peňazí. Vytvoriť komunitný plán nie je jednoduché, zákon kladie pomerne veľké nároky na kvalitu.

Ako sme už ukázali v minulosti, problém popasovať sa s tým majú aj najväčšie mestá. Takmer žiadne z tridsiatky sledovaných to nestihlo v zákonom predpokladanom termíne. Navyše kvalita komunitných plánov, ktoré nakoniec vypracovali, bola často nízka.

Chýbali v nich kľúčové dáta či termíny, ktoré by zabezpečili, že úlohy nezostanú len na papieri. V dvoch tretinách prípadov nedostatky pretrvali, aj keď si zaplatili externistov. Čo potom čakať od tých najmenších obcí, ktoré ledva fungujú a kde hŕstka úradníkov musí robiť všetko?

Plán? Starosta pozná všetkých obyvateľov osobne

Repište bežný ročný rozpočet 89-tisíc eur. To je asi 7400 eur na mesiac, z ktorých treba svietiť, odvážať odpad, prevádzkovať dom smútku či platiť starostu. „Obec čelí vážnym ekonomickým problémom a zameriava sa predovšetkým na zabezpečenie hlavných úloh, ktoré požadujú obyvatelia,“ napísal nám pôvodne Šalkovský.

Teraz sedí oproti a vysvetľuje, že obecná kasa cíti každé zbytočne minuté euro – napríklad na dokumentáciu a úradné povolenia ku grantom, ktoré nevyjdú. Bez toho, aby takto skúšal šťastie, však nájde peniaze na modernizáciu len ťažko.

Vraví, že za tie roky dobre pozná všetkých obyvateľov a ich potreby – aj tých núdznych, ktorých nie je veľa. Keď bolo treba, chodil dôchodcom po úraze nakupovať sám. Až donedávna vraj nemal jediný prípad, kedy by musel pre niekoho hľadať miesto v domove sociálnych služieb. O nevládnych sa postarali ich rodiny.

Keď sa lúčime, Šalkovský nám hovorí, že „ja ten komunitný plán predsa len nechám urobiť“. Nechce, aby svojmu nástupcovi nechal nesplnenú povinnosť, ktorá by nebodaj bránila rozvoju obce. 59-ročný starosta získal v ostatných voľbách 100 percent odovzdaných hlasov.

Štát nariadil komunitné plánovanie – a tým sa to skončilo

Povinnosť pre samosprávy vytvárať komunitný plán štát zaviedol, aby zabezpečil dostupnosť a udržateľnosť sociálnych služieb. Dohľad nad ich poskytovaním na starosti ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.

Rezort pre SGI uviedol, že nekontroluje, či mestá a obce plány majú. Rovnako neexistujú priame sankcie za to, ak si túto zákonnú povinnosť nesplnia. Ak však poskytovateľ sociálnych služieb chce príspevok od štátu, prikladá k žiadosti potvrdenie obce, že jeho zámer je v súlade s komunitným plánom.

O tom, že mnohé malé obce takýto plán nemajú, ministerstvo vie. „Nemajú ani reálne kapacity z obyvateľov na poskytovanie respektíve zakladanie sociálnych služieb, a preto túto povinnosť vnímajú ako veľmi formálnu.” Výsledkom bývajú aj dokumenty, ktoré vyzerajú ako „cez kopirák”.

„Preto už niektoré vyššie územné celky – napríklad Žilinský samosprávny kraj – vo svojej najnovšej koncepcii rozvoja sociálnych služieb zapracovali úlohu metodickej, logistickej aj personálnej pomoci malým obciam na svojom území pri vypracovaní komunitných plánov.”

Pre obce, ktoré takúto pomoc od svojej župy nedostávajú, no chcú svoje sociálne služby plánovať, SGI pripravilo manuál, ako na to. Je voľne dostupný na stiahnutie.

Komentáre

Teraz najčítanejšie