Denník N

COVIDilema: spoločenský život v súkromí verzus sociálny a ekonomický život v krajine

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Ak chceme počas zimných mesiacov v čo najväčšej miere udržať zdanie normálneho života na Slovensku, budeme musieť obmedziť svoj spoločenský život v súkromí.

Autor je sociológ

Už viac ako pol roka v Európe zápasia jednotlivé krajiny svoj – často prekvapujúco veľmi národne rámcovaný – boj s koronavírusom. Veľmi by som si želal, aby sme v tejto chvíli už boli oveľa múdrejší, no z prehľadu publikovaných textov nadobúdam pocit, že sme sa vo veci odhadu, čo je bezpečné a čo nie, veľmi neposunuli.

Stále nevieme oveľa viac o tom, ako je (ne)bezpečné sa stretávať, než keď sme pred časom s kolegom v komentári písali o skupinke vinárov v jednom stredoslovenskom mestečku. V niečom sme však predsa ďalej. Zisťujeme, že slovenskú populáciu na jar nechránila nejaká špeciálna forma imunity či očkovanie proti TBC, ako hypotetizovali viacerí kompetentní komentátori na Facebooku. Podobne ako katastrofa v Bergame nebola podľa všetkého efektom jedinečnej genetickej predispozície tamojšej populácie.

Šírenie vírusu je rovnako biologický ako sociálny fenomén, a tak je jednoducho najpravdepodobnejšie, že sa k nám vírus do času, než sme na jar obmedzili náš verejný život, nedostal v dostatočnom množstve a nemal čas sa v populácii významnejšie rozšíriť. Prečo? Jednoducho sme – aj v porovnaní so susedmi – periférnou krajinou, nielen čo sa týka turizmu, ale aj biznisu či konferenčnej turistiky. Nemáme globálne veľkomesto či významnejšie letisko. Niekedy je to výhodou. Tušila to už moja dvanásťročná dcéra, ktorá na jar komentovala v porovnaní so susedmi neskorší príchod koronavírusu k nám slovami, „a to je preto, že k nám nikto nechodí…“

Vzhľadom na aktuálny vývoj je pravdepodobné, že ani vzorné nosenie rúšok nebolo tou čarovnou zbraňou, ktorá nás na jar ochránila od katastrofy. Avšak aj dnes máme hádam šťastie v nešťastí – epidémiou najviac postihnuté okresy sú zároveň okresy s najmladšou vekovou štruktúrou. To, že vekovú štruktúru okresu treba pri závažnosti lokálneho priebehu pandémie brať do úvahy, si už v apríli všimol demograf Šprocha.

Pokazili sme si to? Pokazilo sa to

Keď nám začali stúpať čísla nakazených, začali sa objavovať hlasy vysvetľujúce nárast slabou disciplínou ľudí, zlým vzorom od neorúškovaného premiéra na svadbe či zanedbanou prípravou v lete. Ľahko sme začali ukazovať prstom na nedisciplinovaných svadobčanov či Oravcov zabávajúcich sa mimo svojho regiónu.

Každá krajina má nepochybne svojich nedisciplinovaných superšíriteľov či odvážnych bojovníkov proti orúškovaniu. Z výskumu však vieme, že ľudia na Slovensku nebrali epidémiu na ľahkú váhu a už v apríli sa epidémie obávali výrazne viacej ako Rakúšania. Po májovom poklese v septembri obavy znovu narástli a stále boli vyššie ako v danom čase v Rakúsku.

Vzhľadom na to, že obavy z koronavírusu výrazne predikujú mieru opatrnosti a dodržiavania opatrení, naším problémom pravdepodobne nie je horšia disciplína než v iných krajinách. Navyše, pohľad na vývoj počtov nakazených v Európe ukazuje, že aj v krajinách, kde testovali viac a kapacitu vyhľadávania kontaktov škálovali lepšie, než sa to darí u nás, rastú počty nakazených zlovestným tempom.

Máme slabé zbrane

Nárast prípadov zažívajú od septembra aj Island či Dánsko, ktoré patria v počtoch testov k rekordérom. A čísla prekonali jarné rekordy aj v Nemecku, ktoré trasovanie zvláda lepšie ako my. Jednoducho, naše zbrane, ktoré máme už od začiatku pandémie – testovanie a izolácia nakazených a nosenie rúšok, nie sú dostatočné na udržanie epidémie v šachu. Minimálne sa zdá, že nie počas jesenných a zimných mesiacov.

Mali by sme si otvorene povedať, že kým nedôjde ku kvalitatívnemu posunu v testovaní (rýchlejšie a zároveň spoľahlivo ako PCR), liečbe (podľa najnovších správ nás viaceré nádejné lieky nespasia) či vývoji vakcíny, máme pred sebou perspektívu ďalších – v lepšom prípade – mesiacov, keď budeme musieť žiť ináč, ako sme boli do februára tohto roku zvyknutí. Skôr než počítať vlny epidémie by sme mali o tejto situácii uvažovať ako o novom normále.

Bez ohľadu na to, ako dopadne veľmi neistý a mierne megalomanský plán otestovať celé Slovensko antigénovými testami, si bude musieť Európa nájsť svoj nový normál – zimný balíček obmedzení, ktoré budú minimálne potrebné na udržanie šírenia vírusu v zvládnuteľnej miere. Ten, ktorý sme si nastavili v lete – rúška v obchodoch či v hromadnej doprave a pomerne mierne obmedzenia hromadných podujatí – nebol očividne pre šírenie nového vírusu dostatočne obmedzujúci.

Posledná línia obrany

Bez zásadného technického pokroku zostávame viac odkázaní na našu poslednú, no dokonale účinnú obranu. Obmedziť kontakty s inými ľuďmi. Pohľad na aktuálny vývoj epidémie v masívne testujúcom Dánsku a na Islande naznačuje, že zatiahnutie núdzovej brzdy v podobe obmedzení stretávania sa môže epidémiu zabrzdiť aj na jeseň, keď sa väčšia časť nášho života začína odohrávať v – na prenos vírusu výrazne výhodnejších – interiéroch.

A tu sa dostávame k paradoxu, ktorému budeme v zime v Európe čeliť. O čo viac obmedzíme naše neformálne kontakty, o to viac budeme môcť ponechať neobmedzený sociálny a ekonomický život v krajine – teda v práci, v škole či – (azda aj) v reštauráciách. Kým štátne orgány vedia ešte odkontrolovať dodržiavanie obmedzení v oficiálnej sfére, tie najdôležitejšie obmedzenia sú (v slobodnej spoločnosti našťastie) sledovateľné ťažšie. Okrem obmedzenia počtu osobných kontaktov v súkromí je to aj ochota izolovať sa i pri minimálnych príznakoch covid-19, či ochota dať sa otestovať.

O tom, či – napríklad – budú môcť naše základné školy ostať otvorené, rozhodneme nepriamo tým, koľkí sa budeme stretávať na súkromných návštevách či domácich oslavách. Ak chceme v čo najväčšej miere udržať zdanie normálneho života na Slovensku, budeme musieť obmedziť svoj spoločenský život v súkromí. Uplynulý polrok nás naučil, že obmedzenie počtu kontaktov na zastavenie epidémie účinkuje. Spomeňme si na to, keď dostaneme najbližšie pozvanie na oslavu narodenín či posedenie s priateľmi, ktorých sme už dlho nevideli.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Koronavírus

    Komentáre

    Teraz najčítanejšie