Denník N

Infektológ Jarčuška: Plošné testovanie môže sploštiť krivku, no vírus tu s nami bude dlho

Pavol Jarčuška (v popredí). Foto - TASR
Pavol Jarčuška (v popredí). Foto – TASR

Na Slovenskú spoločnosť infektológov sa ozvali z prestížneho lekárskeho odborného časopisu Lancet, ktorý chce o našom plošnom testovaní urobiť článok, to je veľká vec, vraví známy infektológ.

Pavol Jarčuška je prezidentom Slovenskej spoločnosti infektológov a členom vládnej pandemickej komisie, pôsobí na klinike infektológie a cestovnej medicíny Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach.

V rozhovore opisuje dojmy z plošného testovania, vysvetľuje, čo sa vďaka nemu podarilo odhaliť, aj aké dôsledky môže mať v ďalších týždňoch.

Pilotného plošného testovania v Bardejove ste sa tento víkend zúčastnili osobne. Aké boli vaše bezprostredné dojmy z toho, ako to prebiehalo?

Môj dojem bol, že ľudia sa testovať chcú. Bol som len v Bardejove, no ľudia tam boli veľmi zodpovední. Dodržiavali odstupy, nevidel som žiadne konflikty. Postupne sa aj priebeh testovania zdokonaľoval tak, že na konci prvého dňa to už bolo veľmi dobré.

Aké je ponaučenie z priebehu testovanie na Orave a v Bardejove pre budúci víkend, keď by malo prebehnúť testovanie v celej krajine?

Určite sa podarilo vyladiť niektoré procesy, možno sa podarí, aby budúci víkend ľudia nechodili tak nárazovo a nemuseli čakať tak dlho v rade. Ukázalo sa, že najslabším článkom je zdĺhavé vypisovanie papierov a úvodná registrácia. To sa musí nejako urýchliť, lebo to zdržiavalo najviac. Samotný výter sa dá urobiť rýchlo, jeho vyhodnotenie trvá 15 minút, to sa ovplyvniť nedá a vypísanie certifikátov je rýchle. Najviac zdržiavala registrácia.

Ste po tomto víkende presvedčený, že plošné testovanie vo všetkých 79 okresoch je uskutočniteľné? Je to dobrý nápad?

Z matematického hľadiska je to nápad dobrý. Z realizačného hľadiska platí, že pri takom veľkom počte okresov a odberných miest je tu určité riziko. To treba povedať. Na Orave a v Bardejove bola logistika celého procesu veľmi dobre podporovaná. Ale to boli štyri okresy, teraz by to malo byť 79 okresov. Veľmi bude záležať aj na počasí. Ja som bol v Bardejove v piatok a sobotu a počasie nám prialo, vďaka čomu sa všade tam, kde som bol, testovalo vonku.

Plošné testovanie antigénovými testami zachytilo niekoľko tisíc ľudí, ktorým test vyšiel pozitívne. Teraz prichádza otázka, čo to vlastne znamená. Premiér Igor Matovič už upozorňuje, aby aj ľudia, ktorým antigénový test vyšiel negatívny, boli obozretní, lebo to neznamená, že koronavírusom infikovaní nie sú. Ako ľuďom laicky vysvetliť, čo sa plošným testovaním odhalilo a ako to pomôže pri zvládaní epidémie?

Odhalili sme ľudí, ktorí majú najviac vírusu v tele a teoreticky môžu byť najinfekčnejší. Antigénový test je stavaný tak, že prvé štyri dni infekcie naozaj nemusí byť pozitívny. Štúdie sa líšia a majú rôzne výsledky, ale niektoré hovoria, že na štvrtý-piaty deň infekcie sú antigénové testy úspešné na 70 percent.

Ale tento test je dobre citlivý u infikovaných, ktorí majú drobné klinické príznaky a sú po piatom dni od infikovania. Dá sa teda povedať, že sme odhalili a snáď aj izolovali ľudí, u ktorých je z epidemiologického hľadiska najväčšie riziko infekciu roznášať.

Vidíte aj nejaké riziká?

To, čomu nevieme zabrániť, ak sa ľudia nebudú chrániť, je prenos infekcie v rodinách, čo je dnes hlavný spôsob šírenia koronavírusu. Čiže, ak máte niekoho v rodine, kto je pozitívny, mali by ste doma dodržiavať prísne opatrenia, aby sa vírus nešíril ďalej.

Stále však platí, že sme odhalili mnoho ľudí, ktorí vírus v sebe majú, a môže nám to pomôcť zabrániť ďalšiemu šíreniu infekcie. Najmä, ak ide o mladších zdravých ľudí, ktorí v sebe vírus majú, tí by sa určite mali izolovať a dať si oddych od návštev príbuzných z rizikovejších skupín aspoň na dva týždne.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Takže, aby sme tomu dali nejaký záver: fakt, že sa zrejme na severe podarilo plošným testovaním odhaliť niekoľko tisíc infikovaných ľudí, ktorých by sme zrejme inak neidentifikovali, vyvažuje pochybnosti a riziká, ktoré o testovaní boli? Pomôže to sploštiť krivku nových prípadov?

Určite by to malo krivku sploštiť, aj keď nie skôr ako za dva-tri týždne. Skôr sa to očakávať nedá. A nebude to len efekt testovania, ale aj opatrení, ktoré platia od 15. októbra. Tí, ktorí vďaka antigénovým testom teraz vedia, že sú pozitívni, určite nepôjdu za príbuznými či inými ľuďmi z rizikových skupín. To je veľmi dôležitý efekt.

A testovanie malo ešte jeden, nie zdravotný, ale psycho-sociálny efekt: ľudia boli zodpovední. Uvedomili si riziko. Pandémia sa posledné týždne podceňovala, nielen na Slovensku, ale všade v Európe. Stratili sme ostražitosť, no vírus sa správa stále rovnako. Okrem tohto všetkého sa nám v štyroch severných okresoch podarilo zistiť reálnu epidemiologickú situáciu. Na základe týchto dát by sme vedeli namodelovať, ako to asi vyzerá v ostatných častiach Slovenska.

Súhlasíte s premiérom, ktorý varuje pred pocitom falošného bezpečia? Ten si môžu odniesť ľudia, ktorých test bol negatívny.

Áno. Ja sám som bol testovaný už viackrát, PCR testami aj antigénovými testami, ktorými sa na klinike testujeme v pravidelných intervaloch. Človek si nemôže byť nikdy istý, že sa nenakazí. Opatrenia treba dodržiavať naďalej.

Aj keby mal človek negatívny PCR test, neznamená to, že sa nemôže infikovať na druhý deň. Takže určite by teraz ľudia nemali z testovania odísť s pocitom, že sú negatívni, a tak si môžu dať dole rúško a behať kade-tade. Epidemiologická situácia je taká, že opatrnosť je na mieste.

Čo si myslíte o výrokoch niektorých politikov, ktorí verejnosti hovoria, že ak vydržia súčasný mierny lockdown a dve kolá plošného testovania, ich život sa vráti čoskoro do normálu? Napríklad Richard Sulík na Facebooku napísal: „Od 2. 11. bude všetko po starom pre tých, čo budú mať negatívny test.“ Nie sú to trošku falošné sľuby?

Myslím si, že pán vicepremiér chcel skôr povedať, že ak ľudia budú zodpovední, prídu sa testovať a odhalíme väčšinu najinfekčnejších v prvom kole, a zvyšok v druhom kole plošného testovania, tak v kombinácii so súčasnou formou lockdownou môže prísť k splošteniu krivky a budeme môcť niektoré opatrenia uvoľniť. To je reálne očakávanie, ktoré máme všetci.

Ale niekedy záleží aj na tom, ako sa to ľuďom povie. Ja si myslím, že s koronavírusom budeme žiť ešte dlho a veľa z opatrení bude platiť naďalej. Určite sa nedá čakať, že by sme žili bez rúšok, bez odstupov, alebo že by v dohľadnom čase boli plné futbalové štadióny. To určite nie.

Člen pandemickej komisie a infektológ Pavol Jarčuška. Foto – TASR

Nájdu antigénové testy využitie aj po plošnom testovaní?

V zodpovednejších častiach Spojených štátov – lebo aj tam sú zodpovednejšie a menej zodpovedné štáty – sa napríklad využívajú pri vstupoch na kultúrne podujatia. Chcete ísť do divadla, okej, divadelné predstavenia pre publikum sú povolené, ale všetci sa musia najprv otestovať antigénovým testom.

Do pätnástich minút sú výsledky a môžete ísť do hľadiska. Podobne by tieto testy mohli využívať aj firmy, športové kluby a podobne. Antigénové testy by mohli priniesť možnosť, ako by športovci a umelci aspoň časť svojich aktivít zase realizovali.

Čiže častejšie testovanie pri rôznych príležitostiach.

Áno, tak ako sa testovalo pri košickom maratóne či Globsecu. Práve pred maratónom som sa po prvý raz trochu preľakol, lebo z dvesto bežcov, ktorí mali ísť na štart, boli dvaja pozitívni. A boli bez príznakov. Aj keď išlo o malé náhodné čísla, hovorilo nám to niečo o zhoršujúcej sa epidemiologickej situácii. Každopádne, pred maratónom aj Globsecom sme účastníkov testovali a dnes nemáme vedomosť, že by sa priamo na jednom z týchto dvoch podujatí niekto infikoval, aj keď sa konali už v rizikovom termíne.

Antigénové testy môžu byť nástrojom aj pre firmy – ak nechcú či nemôžu poslať zamestnancov na homeoffice, môžu ich v pravidelných intervaloch testovať. To isté platí pre domovy seniorov, zdravotnícke zariadenia a tak ďalej. Áno, tieto testy neodhalia všetkých infikovaných, to vieme. Ale odhalia tých najinfekčnejších. V kombinácii s dodržiavaním ostatných opatrení bude epidemiologické riziko citeľne nižšie.

Kedy ste sa prvý raz dozvedeli o nápade plošne testovať všetkých na Slovensku? Boli ste medzi úzkou skupinou ľudí, ktorým to premiér povedal ako prvým?

Ťažko povedať. Nepriamo som o tej aktivite počul, ale oficiálnejšie som sa o tom dozvedel asi dva dni predtým, ako to premiér oznámil verejnosti. Veľmi sme vtedy diskutovali o tom, či to neurobiť inou formou.

Aká bola vaša prvá reakcia?

Mal som pochybnosti o tom, či je to logisticky realizovateľné. Ale ako vidíte po tomto víkende, zrejme sa to zrealizovať dá. Prišlo viac ľudí ako na voľby, z čoho som príjemne prekvapený. Dokonca sa nám na Slovenskú spoločnosť infektológov ozvali z prestížneho lekárskeho odborného časopisu Lancet, ktorý chce o našom plošnom testovaní urobiť článok. To je naozaj veľká vec.

Na druhej strane, treba povedať, že v medicíne sa v nejakej forme plošné testovanie využíva hojne, to zase nie je až taký nový nápad. Poznáme jednodňové prevalenčné štúdie, ktoré zisťujú nemocničné infekcie naprieč Európskou úniou. Ukázalo sa, že bežné denné hlásenia sú veľmi nespoľahlivé, takže sa organizuje to, že všetky nemocnice v Európe urobia v jeden deň naraz nejakú aktivitu. Čiže, obdobné akcie sa v medicíne robia, len samozrejme nie v takom masovom meradle.

Minulý týždeň sa na pandemickej komisii a následne na ústrednom krízovom štábe rozhodovalo , či nejsť radšej cestou tvrdého lockdownu. Vraj tam došlo k výmene názorov medzi odborníkmi a epidemiológmi na jednej strane, tí presadzovali lockdown, a politikmi na druhej strane, ktorí sa spoliehali na plošné testovanie. Išlo o búrlivú debatu?

Máme dohodu, že to, čo sa deje na konzíliu odborníkov a pandemickej komisii, zostáva na konzíliu a pandemickej komisii. Ale bola to debata, kde sme si vysvetľovali jednotlivé stanoviská.

Možností bolo viac, môžem napríklad povedať, že jeden z variantov bol, že sa urobí lockdown, tak ako je, a tí, ktorí musia chodiť do práce, budú testovaní v pravidelných intervaloch. Takto by sa testovali zamestnanci fabrík a tí, ktorí nemôžu robiť z domu. Plošné testovanie by sa potom mohlo urobiť po ukončení lockdownu. Aj o tomto sme diskutovali.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Koronavírus

    Plošné testovanie

    Slovensko

    Teraz najčítanejšie