Orbánovo veto európskeho rozpočtu je bluf, hovorí maďarská europoslankyňa

Maďarsko a Poľsko môžu blokovať schválenie nového európskeho rozpočtu a 750-miliardového fondu obnovy, ak únia bude trvať na spojení vyplácania európskych peňazí s ochranou právneho štátu.

Maďarská europoslankyňa Anna Donáth, ktorá je podpredsedníčkou liberálnej opozičnej strany Momentum a v europarlamente sedí v klube Renew Europe, však tvrdí, že Viktor Orbán odhadol situáciu zle. Rozprávame sa s ňou aj o tom, aký mechanizmus by sa mal zaviesť na ochranu právneho štátu v Únii, aká je skutočná povaha maďarského režimu a ako môže dopadnúť spolupráca maďarskej opozície.

V uplynulých týždňoch sa zrodilo viac dokumentov o právnom štáte v Únii. Najprv to boli správy Európskej komisie o jednotlivých členských štátoch a potom správa Európskeho parlamentu, ktorú vypracoval Michal Šimečka a ktorú ste podporili aj vy. V čom je ich prínos?

Všetky tieto správy majú spoločné smerovanie. V správe Michala Šimečku sa navrhuje práve to, aby sa mechanizmy o právnom štáte zjednotili a aby sme našli spoločné riešenie. Európa si uvedomila, že postupne vznikajú nové autokratické režimy, ktoré už nerešpektujú hodnoty Únie. Tu treba vypichnúť Maďarsko a Poľsko. Musím však zdôrazniť, že aj keď vládna propaganda hovorí niečo iné, pre nás je to najbolestnejšie, keď Maďarsko figuruje vo všetkých diskusiách ako negatívny príklad. Zatiaľ máme v tejto oblasti veľmi veľa otáznikov. Väčšina Európskeho parlamentu trvá na tom, aby konečný mechanizmus ochrany právneho štátu bol efektívny. Nepotrebujeme ďalšiu normu, ktorá vyzerá na papieri dobre, ale v praxi je nepoužiteľná. Chceme nájsť riešenie, ktoré nebude postihovať občanov za skutky ich vlády. Musí vzniknúť aj systém včasnej výstrahy, ktorý nás upozorní, ak určité procesy môžu ohrozovať právny štát. Keď Únia napokon zistí porušenie práva, musí prísť sankcia, ktorá toto porušenie napraví tak, že nebude postihovať občanov.

Nie je na to ešte neskoro? V Maďarsku sa súčasný režim buduje už desať rokov a jeho lídri sa už mohli pripraviť na boje s Úniou.

Fungovanie Únie môžeme samozrejme kritizovať, aj ja to robím, ale podľa mňa lepšie neskoro ako nikdy. Ja som europoslankyňou jeden rok a zaviazala som sa, aby sme našli riešenie čím skôr. Myslím si, že politická vôľa je v Rade, Parlamente i Komisii. Ak s niektorými otázkami meškáme, to ešte neznamená, že na ne musíme zabudnúť. Musíme myslieť na budúcnosť Únie. Treba nájsť dohodu ohľadom rozpočtu na ďalších sedem rokov, pričom čelíme takým globálnym výzvam, ako ochrana klímy, migrácia alebo koronakríza. Orgány Únie si uvedomili, že už nemajú na čo čakať. Musíme zabrániť tomu, aby sa Orbánov model rozšíril v Európe dominovým efektom.

Maďarská vláda argumentuje tým, že základné dokumenty Únie neupravujú pojem právny štát. Ide teda o pomerne neistý výraz. Nebude takto diskusia o právnom štáte úplne bezbrehá?

Nie je úplne pravda, že by právny štát nemal žiadnu definíciu. Máme veľmi veľa odborných posudkov a materiálov rôznych inštitúcií od Benátskej komisie po Súdny dvor, ktoré ho definujú. Maďarská vláda sa odvoláva na to, že neexistujú jednoducho určené kritériá, ktoré by sa museli spĺňať, aby sme mohlo hovoriť o právnom štáte. Táto otázka je však oveľa komplikovanejšia. Opísať určitú hodnotu jazykom práva je ťažké. S právnym štátom sa navyše spájajú rôzne tradície v jednotlivých členských štátoch, na čo poukazuje maďarská vláda tiež veľmi rada. Žiadny z členských štátov však nevybudoval celkovo taký nespravodlivý a neľudský systém, aký máme v Maďarsku. Na druhej strane, Európa si uvedomila aj to, že v určitých oblastiach treba urobiť reformy. Sleduje to aj iniciatíva konferencie o budúcnosti Únie. Zmeny vo svete si vyžadujú hlbšiu integráciu.

Podľa nového európskeho prieskumu až 72 percent občanov Maďarska podporuje spojenie vyplácanie európskych peňazí s ochranou právneho štátu. Je to dosť paradoxné, že tí istí maďarskí voliči zvolili trikrát za sebou s dvojtretinovou väčšinou Fidesz, ktorý toto riešenie odmieta. Nevyplýva z toho, že občania nemajú v tejto otázke jasno?

Ide o veľmi ťažko vysvetliteľné veci a je tu veľký zmätok v pojmoch. Je to však pochopiteľné v prípade mladých demokracií. K tomuto zmätku prispieva aj skutočnosť, že v Maďarsku sa v poslednej dekáde vybudovala silná propaganda, ktorá nedáva priestor iným naratívom. V dnešnom Maďarsku nemôžeme hovoriť o pluralite médií a slobode informácií. Tento prieskum však veľmi otvorene ukazuje, že Maďari vždy boli na strane slobody, ako to vyplýva aj z našich dejín. Veď všetky naše revolúcie boli o tom, že tento ľud neznáša utláčanie. Pri zmene režimu v roku 1989 sme dostali prísľub, že budeme patriť znova k Európe, a to sa potvrdilo aj v roku 2004, keď sme sa stali členmi Únie. Maďari patria v prieskumoch vždy medzi najväčších podporovateľov členstva v EÚ. Aj tento prieskum dokazuje, že dve tretiny našich občanov chcú žiť v bezpečnej, spravodlivej a slušnej demokracii. Tento údaj zrejme protirečí úspechom Fideszu, ale ich dvojtretinové víťazstvá sú výsledkom volebného systému. V posledných voľbách priniesla Fideszu dvojtretinové víťazstvo iba 48-percentná väčšina.

To znamená aj to, že niekoľko rokov trvajúca kampaň Fideszu proti Bruselu nie je až taká efektívna?

Áno, všetky európske prieskumy ukazujú, že sa im nepodarilo urobiť z Bruselu nepriateľa. Ľudia vidia a cítia, že im bude lepšie, ak budeme patriť do jadra Únie. Maďarská vláda by nemala zaobchádzať s voličmi ako s malými deťmi. Ľudia sú plní neistoty a strachu, takže je veľmi ľahké ich podviesť podnecovaním k nenávisti. Spravodlivosť a slušnosť však chcú všetci voliči, nielen opoziční, ako to ukazuje aj prieskum.

Nemôžu však na to doplatiť maďarskí občania, ak európsky rozpočet bude spojený s ochranou právneho štátu? Maďarsko tým môže prísť o veľa peňazí.

Zatiaľ neexistuje dohoda. Svoje návrhy majú Rada, Komisia i Parlament. Musíme si počkať na koniec rokovaní. My presadzujeme mechanizmus, ktorý bude brániť konečných užívateľov. Ak sa zavedie sankčný mechanizmus, tak sa európske prostriedky mali dostávať k samosprávam, mimovládkam alebo podnikateľom prostredníctvom priamych grantov. Postihovať treba skorumpované vlády, a nie občanov.

Aktuálny návrh Nemecka je miernejší, než bola pôvodná predstava. Mnohí sa domnievajú, že konečný kompromis bude mäkký, aby Maďarsko s Poľskom neblokovali schválenie rozpočtu a fondu obnovy vo výške 750 miliárd eur.

Maďarské veto je podľa mňa bluf. Maďarsko rovnako potrebuje nielen rozpočet, ale aj podporu na odstránenie následky koronakrízy ako južné štáty. Viktor Orbán sa môže hrať na to, že Maďarsko sa týchto peňazí vzdá, no starostovia z vládnej strany alebo z opozície by určite nepovedali, že tieto miliardy nepotrebujú. Mestá sú neskutočne finančne vykrvácané. Sme uprostred druhej vlny epidémie s nevídaným hospodárskym prepadom a tie peniaze potrebujeme. Viktor Orbán teraz ešte môže blufovať, ale podľa mňa odhadol situáciu zle.

Takže nebude patová situácia?

Zvonka môžu vyzerať tieto rokovania ako nevyriešiteľné, pretože sa stretáva veľa rôznych záujmov. Niektorí lídri nechcú upustiť od ochrany právneho štátu, pretože nechcú financovať skorumpované vlády. Južné členské štáty sú na centimetre od hospodárskeho krachu, a preto chcú dohodu čo najskôr. A je tu Európsky parlament, ktorý nevymyslel svoj balík požiadaviek len z egoistických dôvodov. Parlament musí zastupovať záujmy voličov. Viktor Orbán často zabúda na to, že nielen on má právo veta. My sme rovnako súčasťou tvorby tohto mechanizmu. Nasledujúce týždne budú veľmi zaujímavé a nie som si istá, že Orbánov bluf bude rozhodujúci pre výsledok.

Maďarská vláda vás obviňuje z klamstiev na základe uniknutého videa, v ktorom hovoríte, že Fidesz má pravdu v tom, že podmienky právneho štátu neexistujú v takej forme, ako ich chce presadiť Únia.

Začala by som tým, že čoraz viac lídrov Únie si uvedomuje, ako odbúrava maďarská vláda právny štát a získava peniaze Únie pre svoj súkromný majetok. Deje sa to aj vďaka tomu, že sme im my v Momentume vysvetlili, že Maďarsko sa nerovná Viktor Orbán. Zakladala som na tom aj svoju kampaň pred eurovoľbami. Lživé riešenia propagandy sú, že zverejňujú vety vytrhané z kontextu a prekrútené v rôznych kombináciách. Takáto prax sa stáva v Maďarsku už každodennou. Použili vetu, ktorá odznela vo vnútornej diskusii pred niekoľkými mesiacmi a spojili ju s ďalšou vetou, ktorú som povedala na verejnej debate. Dodnes však úplne nerozumiem tomu, čo tým chceli dosiahnuť, ja si stojím za tým, čo som povedala.

Povedali ste aj to, že z vašej strany bolo chybou hovoriť o diktatúre v súvislosti s takzvaným zmocňovacím zákonom, ktorý v čase prvej vlny pandémie koronavírusu umožnil vláde vládnuť dekrétmi.

Ja som nikdy nepovedala, že v Maďarsku je diktatúra. Používam radšej výraz autokracia, pretože by sme podľa mňa nemali kričať na vlka. Nemyslím si, že by v Maďarsku bola demokracia, ale vykrikovať o diktatúre je taktiež demagogické a populistické. Je to oveľa komplexnejšie. Napísala som viac článkov o povahe moci a o tom, prečo je také zložité tento režim opísať. Musíme tento hybridný režim najprv pochopiť. To som analyzovala aj v predmetnom videu v tej súvislosti, že v prvých reakciách nazvala aj naša strana tento zákon diktátorským. Kritika zákona bola na mieste, ale ľudia musia pochopiť, ako takzvaný systém národnej spolupráce funguje. Ja pracujem preto, aby nevznikla skutočná diktatúra, pretože to zmeniť by bolo už oveľa ťažšie.

Aký majú podľa vás prehľad lídri západných štátov o skutočnej povahe maďarského režimu?

Majú stále jasnejší prehľad. V správe Komisie o Maďarsku sú prvky, ktoré sme predtým nedokázali dobre vysvetliť. Lídri Únie si už uvedomujú, že systém bŕzd a protiváh nemôžu skúmať čisto podľa právnych predpisov. Na papieri máme napríklad nezávislú prokuratúru, hlavou ktorej je však jeden z najlojálnejších vojakov režimu, ktorý pozerá futbalové zápasy s Viktorom Orbánom ako VIP hosť. Správa Komisie hovorí o tom, že prokuratúra je síce aktívna, nerieši však práve korupčné kauzy ľudí blízkych vláde. To by sa nemohlo stať v právnom štáte. Vznikajú zákony našité na konkrétne osoby. Tak mohli vymenovať napríklad nového predsedu Kúrie (najvyšší súd – pozn. red.). Môžeme spomenúť aj Stredoeurópsku nadáciu pre tlač a médiá (štátna nadácia spravujúca provládne médiá, pod ktorú patrí vyše štyristo médií – pozn. red.). Nemôžeme povedať, že v Maďarsku neexistujú slobodné médiá, ale vláda ovplyvňuje ekonomické prostredie médií tak, že sloboda informácií na mnohých miestach zanikla. Fidesz sa nemôže tváriť, že tieto problémy neexistujú, pretože v Únii už vedia, že musia skúmať systém ako celok.

Opozičné strany v Maďarsku pripravujú spoluprácu pred voľbami, ktoré budú o rok a pol. V čom bude ich spolupráca iná ako v posledných dvoch prípadoch?

V posledných dvoch prípadoch pred parlamentnými voľbami nedošlo k spolupráci celej opozície. Takáto veľká spolupráca sa zrealizovala v komunálnych voľbách pred rokom. Vtedy sa zistilo, že ak sa opozičné strany budú pozerať na seba navzájom ako na partnerov a spoja svoje sily, môžu dosiahnuť vážne zmeny. Vidíme v práci samospráv, že táto spolupráca opozície je životaschopná. Samozrejme máme sa ešte čo naučiť a systém je plný nedôvery, pretože tu nejde o dobrovoľnú spoluprácu. Vyžaduje ju volebný systém, strany sú však od seba veľmi odlišné. Po komunálnych voľbách sa už sústreďujeme na tie prvky, ktoré máme spoločné. Opozičné strany sa takto vedeli dohodnúť, že v jednotlivých volebných obvodoch budú mať spoločných kandidátov, a začali písať spoločný program. Rysuje sa aj systém primárok. Nestačí povedať, že súčasný režim je zlý, ale treba hovoriť aj o tom, aká bude alternatíva.

Vaša strana mala asi najväčšie výhrady voči Jobbiku a strane bývalého premiéra Ferenca Gyurcsánya Demokratická koalícia. Dokážete tieto svoje výhrady prekonať?

Áno, je to naša spoločná úloha a zodpovednosť. Ešte stále sme mimoriadne kritickí nielen voči vláde, ale aj voči svojim spojencom. Momentum sme založili pred tromi rokmi preto, lebo nás nikto nezastupoval. Máme za to, že k dvojtretinovému víťazstvu Fideszu viedlo dianie pred rokom 2010. Momentum vstúpilo do spolupráce opozície s tým, že chceme nielen dokončiť zmenu režimu, ale prekonať aj chyby z obdobia spred roka 2010. Naša strana nebude akceptovať podozrenia na korupciu ani u našich spojencov. Veríme v úprimné partnerstvo.

V októbri sa konali doplnkové voľby v severnom Maďarsku, kde sa rozhodovalo o jednom poslaneckom mandáte v parlamente. Opozícia v týchto voľbách podporila kandidáta Jobbiku, o ktorom vyšlo najavo, že mal závažné rasistické vyjadrenia. V tom nevidíte problém?

Doplnkové voľby v Borsode ukazujú, prečo si výber kandidátov vyžaduje dlhší, úprimnejší a transparentný proces. László Bíró (spoločný kandidát opozície – pozn. red.) voľby prehral, voliči sa rozhodli, že nebol najlepším kandidátom. Našou povinnosťou je zobrať si z toho ponaučenie. Ak sa voľby o rok a pol uskutočnia rovnako, to neprinesie nič dobré. Potrebujeme oveľa lepších a dôveryhodnejších kandidátov. Nemôžeme si vybrať za kandidáta osobu, ktorá je pre ktorúkoľvek stranu neakceptovateľná.

Neobávate sa, že pre minulosť Jobbiku budete narážať na veľké množstvo podobných mín?

Takýchto mín je veľa nielen v Jobbiku, ale aj v ostatných stranách, ktoré sú dlhodobo v politike. Preto hovorím, že sa nechceme vrátiť do obdobia spred roka 2010. Pevne verím, že Péter Jakab (predseda Jobbiku – pozn. red.) buduje taký Jobbik, s ktorým Momentum bude môcť spolupracovať. Ja osobne by som nevedela spolupracovať s Jobbikom spred roka 2010. Očakávam od nového vedenia Jobbiku, aby do spojenectva vstúpili s novými a autentickými ľuďmi.

Primátor Budapešti Gergely Karácsony povedal tento týždeň v jednom rozhovore, že nechce byť spoločným kandidátom opozície na premiéra. Ako vnímate toto jeho rozhodnutie?

Gergely Karácsony je pre opozíciu veľmi dôležitý. Nie náhodou je jedným z najpopulárnejších kritikov systému. Prvý rok jeho pôsobenia v pozícii primátora Budapešti ukazuje, že ho potrebujeme. Má pred sebou ešte veľmi veľa práce, ale v hlavnom meste sa už dá cítiť zmena mentality. Podporujeme ho v tom, aby hlavné mesto bolo otvorenejšie, demokratickejšie, úprimnejšie a zelenšie. Ak nebude kandidovať za premiéra, nebude to pre opozíciu stratou, pretože potrebujeme v Budapešti dobrého primátora a on sa môže stať symbolom zmeny.

Nájde opozícia včas svojho kandidáta na premiéra?

Prečo by si ho nenašla? Do volieb ešte máme dostatok času a v poslednom roku a pol sa objavilo viac doteraz neznámych politikov. Musíme byť otvorení aj tomu, že to bude úplne nový človek. Naša strana je príkladom toho, že pred niekoľkými rokmi sme boli ešte neznámi, ale noví môžu byť niekedy dôveryhodnejší. Za užitočné považujem aj primárky, ktoré sme mali aj pred komunálnymi voľbami v Budapešti a dopadli úspešne.

Vy sa venujete v Európskom parlamente aj ochrane menšín. V októbri ste rokovali o iniciatíve Minority SafePack, ktorá by preniesla niektoré právomoci ochrany menšín z členských štátov na orgány Únie. Aké konkrétne právomoci by sa mali preniesť?

Mám vyštudované sociológiu menšín a už dlhšie si myslím, že by ochrana menšín mala byť v právomoci Európskej únie. Kým je ochrana menšín v právomoci členských štátov, politickí lídri vždy budú presadzovať záujmy väčšiny, aby mali úspech vo voľbách. Ochrana menšín musí byť viac, ako len jedna z hodnôt. Kým to však bude vecou menšín, nikdy nedosiahneme skutočné zmeny. Ak Európa bude vystupovať jednotne za všetky menšiny, členské štáty nebudú môcť týmto zmenám zabrániť. Považovala by som za správne, ak by sa vplyv jednotlivých rozhodnutí na menšiny zdôrazňoval pri všetkých odborných politikách Únie, od bytovej politiky až po zdravotníctvo. Špecifiká menšín, ktoré vyplývajú z ich jazyka, kultúry a postavenia, by mali byť zohľadnené.

Vaša strana podporila pred slovenskými parlamentnými voľbami Progresívne Slovensko a vy ste sa osobne zúčastnili mítingu ich maďarskej platformy. Momentálne u nás prebieha proces spájania maďarských strán, ktoré sa nedostali do parlamentu. Čo si myslíte o budúcnosti etnických strán menšín?

Podporila som maďarskú platformu Progresívneho Slovenska, pretože považujem za dôležitý posun dopredu, ak sa väčšinová strana venuje ochrane menšín. Progresívne Slovensko sa nezastalo maďarskej menšiny len slovami, ale aj ich program vyšiel v maďarčine a obsahoval dôležité návrhy pre Maďarov na Slovensku. Myslím si, že popri etnickej politike sú legitímne aj také iniciatívy ako maďarská platforma Progresívneho Slovenska. Ak totiž príslušníci menšín nie sú prítomní pri rozhodovaní, budú svoju politiku presadzovať len veľmi ťažko. Jednotlivé menšiny by mali mať svoje miesto vo veľkej politike. Všetky slovenské strany by mohli mať medzi svojimi členmi Maďarov. Nech je to normálne, že sa maďarský politik stane ministrom v slovenskej vláde. Držím však palce aj novej maďarskej strane a určite s nimi radi spolupracujeme.