Dobrých architektov už máme, teraz potrebujeme urbanistov – ako zachrániť mesto s Jane Jacobsovou
Kniha Smrť a život amerických veľkomiest vyšla pred 60 rokmi, no je aktuálna dodnes.
Pán X prestal mať rád mesto. Ulice v okolí jeho bytu sú väčšinou prázdne, večer sa ani neodvažuje po nich poprechádzať. Na lavičku v neďalekom parku si tiež nesadne, ovládli to tam podozrivé indivíduá. Pod oknami mu hučí cesta zaplnená autami. Z balkóna pozoruje nudu, ktorá sa rozprestrela nad mestom. Pán X má dosť.
Kupuje si domček v novej radovej zástavbe na periférii. A kvôli vzdialenosti do práce aj nové auto k tomu. Predstavuje si radostný život a závan prírody vo svojej predzáhradke. Čoskoro však zistí, že dostať sa do mesta je problém. A že mu mestský život vlastne chýba. Začína byť nervózny.
Pán X nepotrebuje psychológa. Potreboval by dobrého urbanistu, ktorý mesto navrhne tak, aby on a ani ďalší ľudia z neho neutekali. Aby mesto nezabíjali svojím odchodom. Aby neničili prírodu kúpou domov v suburbiách s nálepkou „prírodné“. Aby si mohli užiť to, kvôli čomu mestá vznikli – pestrosť podnetov, kontaktov a možností.
Od architektov k urbanistom
Celý tento scenár sa mohol udiať dnes. Napríklad v Bratislave. No všimla si ho už pred vyše šesťdesiatimi rokmi americko-kanadská novinárka, autorka a aktivistka Jane Jacobsová (1916 – 2006).
Vo svojej prelomovej knihe The Death and Life of Great American Cities (1961, po česky Smrt a život amerických velkoměst, 2013) ukázala, ako nesprávne nastavený či chýbajúci urbanizmus ničí mestský život. A čo sa s tým dá robiť.
Napriek tomu, že Jacobsová sa pri svojom výskume zamerala na situáciu amerických veľkomiest, a to v polovici 20. storočia, je fascinujúce sledovať, ako je jej diagnóza aktuálna aj pre náš dnešok. Aj u nás sa totiž začína prebúdzať urbanistický záujem o mesto, o jeho vylepšenie, o zalepenie rán, o zvyšovanie jeho obývateľnosti či o odstraňovanie ideologických nánosov.
Aj širšia verejnosť si už iste všimla, že máme šikovných architektov, ktorí dokážu navrhovať zaujímavé stavby. Sú oceňované a my ich obdivujeme. No nadišiel čas, keď potrebujeme rovnako schopných urbanistov.
Mali by uvažovať nad tým, ako hodnotné stavby (ale aj verejné priestory a infraštruktúru) začleniť do celku mesta, v ktorom sa bude dobre žiť. Podnetným krokom pritom môže byť aj čítanie dnes už klasickej knihy Jane Jacobsovej.
Mesto nie je skladačka
Byť urbanistom znamená byť tak trochu Bohom.
