Opäť prázdniny – chudobné deti bez internetu nemôžu pre zákaz vychádzania navštíviť ani učitelia

Po nariadení plošného zákazu vychádzania hrozí, že najchudobnejšie deti, ktoré nemajú doma internet a s učiteľmi si ani netelefonujú, zostanú úplne odstrihnuté od vzdelania.

Učitelia takýchto školákov sa celý víkend zaoberali zásadnou otázkou: ako máme deťom odovzdať vytlačené pracovné listy, keď platí zákaz vychádzania? Od pondelka sú žiaci na druhom stupni doma, tentokrát za ešte prísnejších podmienok ako počas prvej jarnej vlny.

Čo znamená plošný zákaz vychádzania

Plošný zákaz vychádzania má len niekoľko výnimiek, medzi nimi však nie je možnosť, aby si rodičia mohli prísť do školy po úlohy pre žiaka. „V súčasnosti nie je na základe platných podmienok možné, aby zákonný zástupca žiaka alebo žiak samotný prišiel do školy vyzdvihnúť si vzdelávacie materiály,“ upozorňuje šéfka Štátneho pedagogického ústavu Miroslava Hapalová. Ani väčšina učiteľov nemôže ísť do domácností za deťmi, keďže povolenú majú len cestu do zamestnania a naspäť.

„Pokiaľ má rodič možnosť ísť si po noviny alebo do čistiarne, nevidíme dôvod, prečo by sa cestou nemohol zastaviť cestou v škole dieťaťu po materiály,“ tvrdí Hapalová.

V pondelok popoludní rokuje ústredný krízový štáb a ministerstva školstva sme sa pýtali na to, či bude presadzovať výnimku aj pre túto situáciu. Odpoveď je nejasná – výnimka môže byť súčasťou opatrení, o ktorých chce na krízovom štábe rokovať.

„Ministerstvo školstva pripravuje viacero návrhov opatrení, ktoré následne predloží na rokovanie ústredného krízového štábu. Po schválení by mali byť aj obsiahnuté v aktualizovanom uznesení vlády Slovenskej republiky,“ znie oficiálne stanovisko.

Ak sa však nič nezmení, tak deti, s ktorými sa učitelia nedokážu spojiť cez internet ani cez mobil, budú úplne odstrihnuté od vzdelávania. Učitelia im najbližšie týždne nebudú môcť priniesť vytlačené pracovné listy.

Takýchto školákov nie je málo. Analytici Inštitútu vzdelávacej politiky zistili, že v prvej vlne bolo približne 52-tisíc detí, s ktorými sa učitelia nedokázali spojiť – nemali žiadnu spätnú väzbu o tom, či pracujú na úlohách. Ukázalo sa aj to, že približne 128-tisíc detí sa nemohlo spojiť s učiteľmi cez internet.

Dobšiná: bez internetu sú celé triedy žiakov

Eleonóra Liptáková učí matematiku a fyziku na Základnej škole v Dobšinej. Keď sa vo štvrtok večer dozvedeli o zatvorení druhého stupňa, hneď vytlačili viac ako päťsto pracovných listov. Tie deťom porozdávali ešte v piatok, v posledný deň, čo boli v škole. „Tieto úlohy môžu mať aspoň na najbližší týždeň a potom uvidíme, či sa výnimky po prvom plošnom testovaní aspoň trochu neuvoľnia,“ tvrdí učiteľka.

Učiteľka Liptáková odhaduje, že s približne polovicou žiakov na druhom stupni sa nebude vedieť spojiť. „Veľa rodín žije chudobne, nemôžu si dovoliť pripojenie na internet.“ Deti doma nemajú počítače a majú problém spojiť sa aspoň cez mobil. „Majú často staré mobily, majú v nich zopár hier a posťahovanú hudbu. Nevedia však cez ne riešiť online úlohy,“ tvrdí Liptáková.

Učiteľka vysvetľuje, že tak ako ostatní, aj učitelia majú povolenie cestovať len do zamestnania a naspäť. Pracovisko pritom majú v základnej škole. Môžu teraz roznášať úlohy žiakom? „Netrúfame si na to, nevieme, či neporušíme zákaz vychádzania,“ odpovedá.

Navyše, učitelia v Dobšinej len sotva stihnú navštíviť všetky deti, ktoré to potrebujú. „Dobšiná je dlhá obec, neviem si predstaviť, ako by sme poroznášali všetky úlohy,“ vysvetľuje Liptáková. Ideálne by bolo, keby si mohli po úlohy prichádzať rodičia. Ani to však v čase zákazu vychádzania nie je možné.

Aby sa pred školou rodičia nezhromažďovali naraz, podľa Liptákovej by si mohli vytvoriť systém schránok alebo si podeliť rodičov podľa ročníkov – v jeden deň by prichádzali napríklad len rodičia piatakov.

„Ak to bude trvať len jeden či dva týždne, deti pozastavené vyučovanie ešte zvládnu,“ myslí si učiteľka. Ak by však mali školy ostať zatvorené až do Vianoc, učitelia by mali mať spôsob, ako dopraviť úlohy k deťom z najchudobnejších rodín.

Výnimku majú len rodičia na prvom stupni

Ako sa teda v súčasnosti môžu učitelia s „offline“ deťmi spojiť? Hapalová zo Štátneho pedagogického ústavu vysvetľuje niekoľko spôsobov.

K budove školy dnes môžu prísť rodičia len vtedy, ak sprevádzajú deti – ide teda o rodičov škôlkarov alebo žiakov od 1. do 4. ročníka. Učitelia môžu týmto rodičom podať úlohy aj pre starších žiakov. „Ak sa nachádza na škole žiak z prvého stupňa, ktorý má súrodenca na tom druhom, tak odporúčame školám odovzdávanie vzdelávacích materiálov aj týmto spôsobom,“ vysvetľuje.

Do rodín k deťom môžu chodiť aj niektorí pedagogickí zamestnanci, dodáva Hapalová. Ide však iba o tých, ktorí majú v pracovnej zmluve zahrnutú činnosť terénnej práce s rodinami. Sú to najmä asistenti učiteľa, ktorí boli v škole prijatí na prácu s deťmi zo sociálne znevýhodnených rodín, ktorej súčasťou je aj návšteva v rodinách. Nie každá škola takýchto asistentov učiteľa má.

Podľa Hapalovej sa môže škola dohodnúť aj s miestnymi terénnymi pracovníkmi, ktorí môžu s roznášaním pracovných úloh pomôcť, keďže to majú vo svojej pracovnej náplni.

Takúto asistentku učiteľa má aj Základná škola v Plaveckom Štvrtku, ale iba jednu. „V pracovnej náplni má aj návštevu rodín, tak teraz riešime, či by mohla práve ona prinášať deťom pracovné listy,” vysvetľuje riaditeľka školy Marianna Korbelová.

Aj v Plaveckom Štvrtku cez víkend riešili, či si môžu pozvať rodičov, aby si prišli do školy po úlohy. „Nikomu nie je jasné – rodič môže ísť do potravín, na pumpu, ale výnimku ísť do školy po zadania nemá,“ vysvetľuje Korbelová.

Nemôžu sa však spoliehať len na jednu asistentku – aj tá musí ísť k rodičom v sprievode kolegov. V obci však nie sú ani komunitní pracovníci, ktorí by s roznášaním úloh pomohli. Podľa Korbelovej v malých obciach a dedinách ešte zvládnu terénni sociálni pracovníci pracovné listy poroznášať, no práve väčšie mestá môžu mať problém. „Ak si napríklad vezmeme Bratislavu, ako môže nosiť pracovné zadania z jednej strany mesta na druhú?“ pýta sa riaditeľka.

Chudobné deti sa musia stretávať s učiteľmi

V Plaveckom Štvrtku mali počas prvej vlny zatvorenú školu, ale s niektorými deťmi sa naďalej stretávali – učili sa v malých skupinkách na miestnom ihrisku. Učiteľka sa tak stretla so štyrmi žiakmi a vyučovaciu hodinu mali s rúškami a v dvojmetrových odstupoch.

Podľa riaditeľky školy Marianny Korbelovej nestačí len roznášanie úloh, dôležité je zistiť aj to, ako deti úlohy vyplnili. Skontrolovať, pochváliť alebo len zistiť, či vôbec pracujú. Na to sa však potrebujú s deťmi naďalej stretávať, tak ako to robili počas prvej vlny.

Aj Miroslava Hapalová tvrdí, že práve takéto individuálne vzdelávanie potrebujú žiaci z vylúčených lokalít počas zatvorených škôl. „Pre tieto deti je kontakt s učiteľom esenciálny. Bavíme sa o deťoch, ktoré žijú v ťažších životných podmienkach, nemajú adekvátne technické vybavenie a často majú rodičov s nízkym dosiahnutým vzdelaním,“ vysvetľuje. V tejto chvíli nič také možné nie je.

Deti by sa mohli ďalej stretávať s učiteľom za prísnych podmienok. Napríklad v malých skupinách, ktoré by sa nemiešali a stretávali by sa vždy len s jedným učiteľom. Vyzdvihli by si úlohy, prediskutovali ich s učiteľom, a ak to podmienky školy umožnia, tak by aj prebrali ďalšie učivo. „Odporúčaný rozsah takýchto individuálnych hodín je minimálne raz týždenne,“ vysvetľuje Hapalová.

Už v lete analytici Inštitútu vzdelávacej politiky vyhodnotili, že deti z vylúčených lokalít by v druhej vlne pandémie mali mať možnosť ďalej sa stretávať s učiteľmi. Ministerstvo školstva však doteraz nepripravilo učiteľom voľnú cestu na to, aby to v praxi aj robili.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) v piatok oznámil len to, že ministerstvo sa bude snažiť vyrokovať s úradom verejného zdravotníctva výnimku pre vyučovanie v malých skupinkách. No dodal, že v tejto vážnej epidemickej situácii to možné nebude.

Podľa Miroslavy Hapalovej sa ministerstvo pripravilo na druhú vlnu tým, že začlenilo individuálne vzdelávanie do školského semafora, podľa ktorého školy doteraz fungovali. Individuálne vzdelávanie bolo súčasťou červenej fázy školského semafora, ktorá nastala vtedy, ak na škole bolo viac detí či učiteľov s pozitívnym testom.

Škola mala v červenej fáze nechať deti na druhom stupni doma, učitelia však mali možnosť stretávať sa v malých skupinkách s deťmi, ktoré nemajú technické možnosti na online vzdelávanie. „Mnohé školy sa na to pripravili a nastavili si takéto skupiny detí,“ tvrdí Hapalová.

„Lenže teraz sme konfrontovaní s plošnými opatreniami, ktorých významu absolútne rozumieme. Je však namieste diskusia o tom, či musia tak tvrdo zasahovať deti, ktoré nemajú možnosť vzdelávať sa dištančnou formou,“ vysvetľuje.