Odhaľujú evolučné udalosti, ktoré z ľudí spravili to, čím sú. Výskum slovenských vedcov publikoval Science a Nature
So slovenskými prírodovedcami Petrom Fabianom a Davidom Jandzíkom o evolučnej vývinovej biológii, prestíži publikovania v Science, Nature a PNAS, o význame metódy CRISPR/Cas9 na úpravu genómu v ich práci či o význame stretávania sa s inými vedcami – aj z iných odborností – pri robení vedy.
Čeľuste, ktoré sa pred miliónmi rokov vyvinuli raným stavovcom, poskytujú takú evolučnú výhodu, že viac ako 99 percent druhov stavovcov, ktoré žijú dnes, ich majú.
Existuje však iná, často prehliadaná inovácia, ku ktorej došlo súbežne, a mohla mať dôležitý význam pre úspech tejto skupiny živočíchov. Ide o vznik žiabrového viečka.
Táto štruktúra uľahčila evolučným predkom rýb dýchanie a lov potravy, čím zrejme prispela aj k prechodu života z vody na súš.
„Vo vývine všetkých stavovcov vzniká výbežok, ktorý u rýb vytvára žiabrové viečko, odborne skrelu. U ľudí tento výbežok prekryje ostatné štruktúry od ucha až po krk, čím zakryje ‚žiabrové oblúky‘. Ich pozostatky si môžeme nahmatať ako chrupky okolo hrtanu,“ hovorí pre Denník N vývinový biológ Peter Fabian.
Slovenský vedec sa podieľal na zistení, že kľúčový gén pre vývin tohto výbežku Pou3f3 je u ľudí, ako aj rýb regulovaný veľmi podobným spôsobom. „Keď sme tento gén alebo jeho regulačnú oblasť vypli, tento výbežok sa u rýb netvoril,“ dodal Fabian, ktorý pôsobí ako postdok na univerzite Južnej Kalifornie v Los Angeles.
O Evo-devo v troch top časopisoch
Uvedené zistenia opísal Fabian ako druhý autor článku v magazíne PNAS. Na štúdii sa podieľal aj ďalší slovenský vedec, evolučný biológ a zoológ David Jandzík. Odborník pôsobí na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a čiastočne aj na Coloradskej univerzite v Bouldri.