Slovenskí Maďari vidia plné štadióny v Budapešti, niektorí šli z Komárna do reštaurácií za hranice

Kým v prvej vlne pandémie prijímali vlády stredoeurópskych štátov podobné epidemické opatrenia, teraz akoby sme žili na iných kontinentoch. Výrazný rozdiel vidieť najmä medzi Slovenskom a Maďarskom.

Napriek tomu, že v pomere úmrtí na koronavírus patrí Maďarsko v súčasnosti medzi najhoršie krajiny Európy, pravidlá tam zatiaľ zásadne nesprísňujú. Podľa údajov zozbieraných portálom 444.hu zomrelo na covid-19 v uplynulých dvoch týždňoch v prepočte na počet obyvateľov v Únii viac ľudí iba v Česku a Rumunsku.

V Maďarsku nezakázali hromadné podujatia a na futbalové zápasy chodia tisíce divákov. Mimoriadne vidieť to bolo v sobotu, keď sa na futbalovom zápase Ferencváros – Újpest zúčastnilo 16-tisíc divákov. Menší škandál vznikol z toho, že sa hovorca vládneho komunikačného centra na zápase fotil bez rúška, pričom aj na športových podujatiach sú rúška povinné. Hovorca sa za svoj prešľap ospravedlnil.

Na zápas v meste Nyíregyháza prišlo podľa portálu 24.hu šesťtisíc fanúšikov, ktorí väčšinou nemali rúška. Riaditeľ miestnej nemocnice pred pár dňami zomrel na koronavírus.

Armáda na juhu Slovenska nebude problém

Ako vnímajú tieto výrazné rozdiely Maďari na Slovensku, ktorí aktívne sledujú dianie u susedov?

Sociologička Zuzana Lamplová hovorí, že aj slovenskí Maďari vidia komunikáciu slovenskej vlády ako chaotickú. Nájdete u nich všetky názory, ktoré sa vyskytujú vo väčšinovej spoločnosti, súvisí to aj s voličskými sympatiami a Maďari volili vo februárových voľbách v relatívne veľkom pomere strany súčasnej koalície, vraví sociologička z Fórumu, inštitútu pre výskum menšín, ktorá sa venuje výskumu maďarskej komunity na Slovensku.

„O reprezentatívnom prieskume medzi Maďarmi na Slovensku o tejto otázke neviem. Nemá to však etnické špecifiká. Osobne si myslím, že sa to Maďarov rovnako dotýka, a preto ich aj zaujíma, ako vláda túto situáciu rieši, respektíve nerieši. Zlý pocit a stres ľudí je výsledkom aj tohto chaosu,“ povedala Lamplová.

Maďari na Slovensku budú podľa nej vnímať plošné testovanie rovnako ako väčšinová spoločnosť a nasadenie armády na južnom Slovensku nemôže vyvolať v ľuďoch strach alebo nedôveru. „Aj Maďari by sa chceli vrátiť k svojmu starému životu a pokoju. Ak budú informovaní o tom, že túto akciu koordinuje armáda, a bude to dobre komunikované, tak to nebudú riešiť.“

Podobný názor na rolu armády má aj psychiater Péter Hunčík. „Možno by príslušníkov armády mali informovať, že na juhu budú ľudia, napríklad starší, ktorí ovládajú jazyk slabšie, a že by s nimi mali zaobchádzať s väčšou trpezlivosťou. Nepredpokladám však, že to bude spôsobovať problémy.“

Dvojitý chaos v hlavách a očkovanie

Podľa prieskumu agentúry Focus by sa na Slovensku dalo zaočkovať proti novému koronavírusu výrazne menej občanov maďarskej ako slovenskej národnosti. U Maďarov je to 21 percent oslovených, kým u Slovákov 33 percent. Prieskum robili ešte na prelome augusta a septembra na vzorke 1022 respondentov, čo znamená pomerne malú vzorku respondentov s maďarskou národnosťou. „Tieto názory sa stále menia a rodiny zasiahnuté vírusom môžu svoj názor rýchlo zmeniť,“ hovorí Zuzana Lamplová.

Tieto čísla podľa psychiatra Pétra Hunčíka vyplývajú aj z toho, že politické elity v Maďarsku vnímali problém s koronavírusom skepticky a to vplýva na Maďarov aj u nás. Maďarský premiér Viktor Orbán podľa neho nikdy nehľadá vinníkov vo svojich vlastných občanoch, ako to robí často Igor Matovič. Orbán hľadá nepriateľa vonku – v podobe migrantov alebo vírusu.

Rozdielny spôsob boja proti vírusu v Maďarsku a na Slovensku spôsobuje v hlavách dvojitý chaos a môže to ovplyvniť vzťah Maďarov na Slovensku k vládnym opatreniam, myslí si Hunčík. „Človek sa stotožňuje s tým, čo je bližšie k jeho prioritám,“ vraví.

Dunajskostredský futbalový klub DAC chcel minulý víkend umožniť svojim divákom vstup na zápas proti Slovanu – klub ich chcel na vlastné náklady otestovať. Úrad verejného zdravotníctva však nakoniec ich plán stopol. „Podľa mňa to bol dobrý nápad, ktorý by mohla vláda podporiť. Kto videl, že u nás je to zakázané, ale v Maďarsku prišlo na zápas 16-tisíc ľudí, bude si myslieť, že jedna zo strán nie je normálna,“ hovorí psychiater. Nepodporuje to podľa neho mentálnu vyrovnanosť ľudí, ale posilňuje v nich neistotu a to môže viesť k paranoidnému a agresívnemu správaniu.

Primátor Rimavskej Soboty a pozdrav od ministra vnútra

Rozpor medzi opatreniami v Maďarsku a na Slovensku využil aj primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko, ktorý je aj poslancom parlamentu za ĽSNS Mariana Kotlebu. Mestská polícia v Rimavskej Sobote nebude dávať pokuty za návštevy cintorínov počas Dušičiek, napísal v nedeľu na Facebooku Šimko.

Šimko argumentoval práve futbalovým zápasom v Maďarsku, na ktorom sa zúčastnilo 16-tisíc divákov. „Pán premiér Matovič! Toto vám vykrúti krk!“ napísal primátor s tým, že fanúšikovia na zápase „sedeli pár centimetrov od seba“. „A vy, pán Matovič! Nepustíte našich občanov, aby na hroby svojich blízkych položili kvety na miestnych cintorínoch! Vyhrážate sa pokutami! No nie, pán Matovič. Mestská polícia v Rimavskej Sobote ľuďom, starým matkám, otcom za to, že v priebehu budúceho týždňa navštívia miestny cintorín a položia kvety a zapália sviece na hroboch svojich blízkych, pokuty ukladať nebude.“

Polícia na Šimka reaguje, že uznesenie vlády a opatrenia hlavného hygienika sú verejné. „Kto ich poruší, dopúšťa sa priestupku, za čo mu je uložená sankcia vo forme pokuty,“ odpísali z komunikačného oddelenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici.

Na Jozefa Šimka reagoval aj minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO). „Touto cestou by som chcel pozdraviť pána primátora Rimavskej Soboty Jozefa Šimka, ktorý je ukážkovým príkladom človeka, ktorého pomýlené nazeranie na svet je v dnešnej dobe veľkou hrozbou pre spoločnosť. O to viac ma mrzí, že Rimavská Sobota a jej obyvatelia majú za primátora niekoho, kto si dovolí verejne nerešpektovať uznesenie vlády Slovenskej republiky a ešte sa tým chváli na sociálnej sieti,” napísal Mikulec na Facebook.

„Návšteva cintorínov – aj napriek tomu, že by sme si to všetci veľmi želali – vo výnimkách nie je. Robíme to preto, aby sme chránili presne tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktoré na to, že si na Dušičky pôjdu uctiť svojich zosnulých príbuzných, budú môcť doplatiť vlastným životom. Zákon platí pre všetkých rovnako, pre mestskú políciu, ktorá ma nariadenia kontrolovať, a aj pre Vás. Ubezpečujem Vás, že ak nie mestská, tak štátna polícia na poriadok a dodržiavanie nariadení dohliadne,” dodal minister vnútra.

Rimavská Sobota sa aj napriek skeptickému postoju svojho primátora pripravuje na plošné testovanie a dobrovoľníkov hľadajú aj cez oficiálny web mesta.

„Pandemický turizmus“ pri Komárne

Rozdiely v prístupe slovenskej a maďarskej vlády vyvoláva v ľuďoch otázky, ale neriešia to veľmi a dodržiavajú platné pravidlá, myslí si primátor Komárna Béla Keszegh. „Ľudia sledujú dianie, problém vidím hlavne v tom, že informácie prichádzajú veľmi pomaly a ťažkopádne,“ povedal Keszegh.

Mesto sa pripravuje na plošné testovanie, komunikujú s ozbrojenými silami a vytvorili aj okresný krízový štáb. „Aj mestské noviny sa prispôsobili situácii, obyvatelia ich dostanú do svojich schránok v stredu a vo štvrtok a budú v nich uvedené potenciálne miesta, kde sa má testovanie uskutočniť. Budú rozdiely oproti voľbám.“ Podľa primátora nie je typické, že by sa prístup Maďarov a Slovákov líšil, riešia hlavne praktické otázky týkajúce sa karantény alebo možnosti zasadania mestského zastupiteľstva. Príchod armády nepovažuje za problém.

V Komárne sa rozdiely medzi opatreniami na dvoch stranách hranice prejavujú v „pandemickom turizme“. Keďže v Maďarsku sú otvorené reštaurácie, plavárne i fitnescentrá, slovenskí občania využívajú tieto služby na druhej strane hranice. „Požiadal som ústredný krízový štáb o jednoznačné stanovisko vo veci ďalších opatrení v cezhraničnej doprave. Ak by prekročenie hranice spojili s testovaním, to by mohlo viesť k chaosu,“ vraví Keszegh. Informácie však zatiaľ v tejto veci nedostal.

Prístup k pandémii nemá etnickú súvislosť, ale môže súvisieť s tým, aké falošné správy sa ľudia môžu dočítať v rôznych jazykoch, hovorí primátor Fiľakova Attila Agócs. „Miestni obyvatelia vidia, že v Maďarsku sú ešte napríklad aj futbalové zápasy, ale to ich prístup k vírusu veľmi neovplyvňuje. Niektorí chodia do Maďarska, aby si tam mohli užiť tú slobodu, ktorú teraz mnohí považujú za stratenú. Ale nemyslím si, že by to bolo masové.“

Agócs hovorí, že tí, ktorí majú svojich rodinných príslušníkov na druhej strane hranice, sa do nariadenia zákazu vychádzania stretávali v pohraničných mestách.