Denník N

Čo dokáže porno? Pete Lupton vysvetľuje, ako mu závislosť od neho ničila život a vzťahy

Pete Lupton. Foto - archív P. L.
Pete Lupton. Foto – archív P. L.

Keď nám píšu 14- či 15-ročné deti, priznávajú, že s pornom začínali v siedmich až deviatich rokoch. Detský mozog pritom nie je pripravený na takéto podnety, tvrdí Pete Lupton, ktorý v roku 2018 založil projekt NePornu, v rámci ktorého pomáha závislým od pornografie.

Ľudia sa obvykle hanbia hovoriť o tom, že sledujú porno, tobôž sa priznať, že od neho boli roky závislí. Vy svoj príbeh prezentujete verejne.

Áno, mnohí ľudia o tejto téme mlčia, oveľa horšie však je, že si vlastne neuvedomujú svoj problém. Pornografia akoby v dnešnej dobe bola samozrejmosťou. Lenže nie je, najmä ak ide o jej nadmernú konzumáciu. Väčšina ani netuší, čo to tá nadmerná konzumácia je. Ak to aj niektorí vedia, nevnímajú to ako niečo, čo treba riešiť, lebo médiá aj spoločnosť sú nastavené tak, že ide o normálnu a bežnú vec.

Keďže som kedysi sám prechádzal dlhým obdobím závislosti od pornografie, dospel som do bodu, že s tým chcem a musím niečo urobiť. V roku 2017 to vyvrcholilo myšlienkou založiť projekt NePornu, ktorý by ponúkal pomoc aj ďalším ľuďom zápasiacim s rovnakým problémom.

Nebojovali ste sám so sebou, či je správne ísť von s takou intímnou vecou?

V tomto som asi výnimočný človek. Ak sa pre niečo rozhodnem a viem, že je to potrebné, už sa neohliadam. Navyše, prevádzkovať ten projekt bez toho, aby som priznal, že som si sám prešiel obdobím závislosti, logicky nebolo možné. Je mi jedno, čo si o mne myslia druhí ľudia. Ak je to cena za to, že pomôžem iným, je to dobrá cena.

Porno v časopisoch ste začali sledovať v desiatich až jedenástich rokoch, k videám ste sa dostali v trinástich. Ste generácia, ktorá už zažila legálne pornočasopisy v novinových stánkoch, dnešné deti dokonca od porna delí pár klikov na internete. Za minulého režimu boli záujemcovia o pornografiu odkázaní zväčša na pašované časopisy a videokazety zo Západu. Treba dodať, že ste z rozvrátenej rodiny – vaši sa rozviedli, keď ste mali rok. Otčim pil, bil vás, mama pila tiež. Na to, aby sa vám dostalo príčetnej sexuálnej výchovy, nebola šanca.

Ani náhodou. Vzhľadom na prostredie sa porno stalo ventiláciou mojich napätí v domácom prostredí. Áno, v mojom detstve už boli pornočasopisy relatívne voľne dostupné v trafikách. Kúpiť si ich bolo príťažlivé a malo to v sebe aj istý adrenalín podobne ako následná masturbácia.

Máte desať či dvanásť rokov, viete, že je to trápne, ale aj tak idete a skúsite si ten pornočasopis kúpiť, hoci neviete, či vám ho vôbec predajú. Snažili sme sa preto nájsť trafiky čo najviac mimo centra, aby nás tam nikto nevidel. Už skôr som sa však dostal k pornu cez kamarátov v škole.

Potom to šlo rýchlo. Počítače sa stávali bežnou súčasťou domácností a k pornu sa dalo dostať, hoci takmer nik nemal vysokorýchlostný internet. Ja som sa vtedy cez spolužiakov dostal k cédečkám, na ktorých boli napálené pornofilmy. V podstate sme si ich vzájomne vymieňali. Človek si tak priebežne rozširoval svoju domácu zbierku.

Keď som mal štrnásť rokov, prišiel rozmach vysokorýchlostného internetu a človek už nebol odkázaný na nikoho iného. K pornografii sa odvtedy dostal v podstate každý v pohodlí domova a bez väčšej snahy.

Pubertu ste trávili tak, že ste porno sledovali tri- až päťkrát denne a niekedy aj tri hodiny v kuse. Že by to mohol byť problém, vám prvýkrát napadlo v šestnástich. Chceli ste prestať, ale už to nešlo.

V spoločnosti sa vtedy

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Slovensko, Svet, Zdravie

Teraz najčítanejšie