Počúvame smutný pop. Svetové krízy prenikli aj do hudby
Hudba má veľkú silu prebúdzať v nás emócie, ukazovať nám tie doposiaľ nepoznané alebo nás učiť empatii. Ale čo keď je celý hudobný priemysel zahalený do melanchólie? Českí hudobní publicisti Karel Veselý a Miloš Hroch napísali knihu, ktorá sa snaží odpovedať na otázku, prečo znie populárna hudba tak smutne. Kniha sa volá Všechny kočky jsou šedé, čo je zároveň názov pesničky skupiny The Cure.
Čo je skôr? Smutná hudba, ktorá nám naladí smutnú náladu, alebo práve táto nálada, na základe ktorej si pustíme smutnú pieseň?
M. H.: Ono to môže fungovať obojsmerne. Keď má človek depresiu alebo cíti melanchóliu a pustí si napríklad Joy Division, tak mu tá hudba môže poskytnúť rameno, na ktorom sa môže vyplakať a podeliť sa o svoje pocity.
K. V.: Ale primárne mali muzikanti svoje vlastné pocity, ktoré chceli vyjadriť smutnou hudbou. Takže v otázke, či bolo najskôr vajce alebo sliepka, platí, že najskôr tu boli tí muzikanti so smutnými pocitmi.
A prečo boli muzikanti smutní? Je hudba niečo, čo odráža náladu v spoločnosti?
K. V.: To je zásadná téza našej knihy a spôsob, akým premýšľame o hudbe. Stav spoločnosti sa odráža v hudobnej produkcii. Snažíme sa cez hudbu vysvetľovať všeobecnejšie emócie a nastavenie spoločnosti.
M. H.: Skvelým príkladom sú práve Joy Division. Ich hudba vyjadruje odcudzenie, ktoré zažívala mladá generácia vo Veľkej Británii po nástupe premiérky Margaret Thatcherovej v roku 1979. Po vlne naštvanosti, ktorá prišla s punkom, nastúpilo odcudzenie s post-punkom. Prišiel prepad nálad.
K. V.: Je to istý pocit beznádeje, že už sa nemôže nič zmeniť a že od tejto chvíle bude všetko len temné. Je to dobové zistenie vtedajšej mladej generácie, ktorá to vnímala tak, že zhasli všetky nádeje. Tento generalizovaný pocit rezignácie sa potom opakuje napríklad pri Nirvane alebo dnešných emo raperoch.
M. H.: U Margaret Thatcherovej to bolo dané tým, že začala postupne rozoberať sociálne istoty. Zatvárala sa jedna továreň za druhou a dopadalo to na vtedajších dvadsiatnikov, ku ktorým patril napríklad práve spevák Joy Division Ian Curtis.
Dnes sa veľa hovorí o environmentálnom žiali, čo je psychologická reakcia na straty spôsobené zmenou klímy. Veľa ľudí trpí úzkostlivou reakciou, ktorá pramení z ničenia životného prostredia. Prepisujú sa tieto emócie do dnešnej hudby?
M. H.: Podľa nás to tak je. Hudbu klimatickej krízy môžeme datovať od roku 2015, keď prebiehala na pôde OSN klimatická konferencia. Na nej padla dohoda, že ak nás má čakať nejaká udržateľná budúcnosť, tak globálne otepľovanie nesmie prekročiť dva stupne Celzia. V tom istom roku
