Denník N

Na nahotu mužov a žien sa pozeráme inak, hovorí český umelec, ktorý dva roky fotografoval nahých ľudí v štyroch mestách

Foto - Martin Gabriel Pavel
Foto – Martin Gabriel Pavel

Český umelec Martin Gabriel Pavel nafotil sériu fotografií nahých ľudí vo verejnom priestore štyroch stredoeurópskych miest – Brna, Bratislavy, Budapešti a Viedne. V Bratislave to vraj išlo najrýchlejšie, polícia ho pristihla iba raz.

V rozhovore s kurátorkou a kritičkou Miroslavou Urbanovou, ktorá sa nechala portrétovať vo Viedni, kde študovala a pracovala, hovorí aj o tom,

  • v čom je dôležité, že sú ľudia na jeho fotografiách nahí,
  • s akými reakciami sa stretával pri fotografovaní v jednotlivých mestách,
  • ako podľa neho súvisí túžba po dokonalosti s architektúrou mesta.
Séria fotografií z Brna, Bratislavy, Budapešti a Viedne vyjde onedlho knižne. Jej vznik môžete podporiť prostredníctvom crowdfundingu.

Projekt som zaregistrovala až v jeho poslednej fáze prostredníctvom skupiny viedenskej Akadémie umení na Facebooku, kde jeho autor hľadal modelov a modelky na fotografovanie vo verejnom priestore.

Fotografie z predošlých miest boli skvelé – formálne, vtipom i pointou –, a tak som si povedala, že keď už som sa dala kvôli inému umeleckému projektu potetovať a venujem sa umeniu dobrovoľne väčšinou za smiešne honoráre, tak ma ukázať kus mojej kože, konkrétne zadnice, pre „dobro umenia“ nezabije.

Martin odpovedal pohotovo (aby som si to nerozmyslela, predpokladám) a možno už na druhý deň som sa po piatich rokoch štúdia a práce vo Viedni symbolicky rozlúčila s mestom na mojom obľúbenom mieste, kde sa mieša turistický gýč a každodenný život.

Martin, toto je od roku 2011 už tvoj piaty projekt s pracovným názvom Daily Portrait (Denný portrét/ Portrét denne), prečo sa venuješ tak dlho denne práve portrétu a kam ho za tie roky posúvaš?

Denne sa tomu nevenujem, Daily Portrait je skôr princíp, myšlienka ideálu. Posledný ročník mi trvalo nafotiť dva roky. Sú obdobia, ako napríklad teraz, keď nefotím, keď je potrebné publikovať knihu alebo plánovať ďalší ročník.

Prvý ročník začal fotením ľudí pred bielou stenou v mojom štúdiu, akurát tí ľudia nevedeli, že ich v skutočnosti nahrávam na video. Nasledoval ročník fotený na Polaroid v uliciach Prahy a po ňom ročník Metro Riders, kde som v pražskom metre nahrával nič netušiacich ľudí na kameru skrytú v okuliaroch.

V berlínskom ročníku išlo o portréty mesta kolujúcim fotoaparátom, keď fotografovaný išiel vyfotiť pre neho neznámeho človeka k nemu domov. Pomocou tohto princípu sa dala vyjadriť otvorenosť mesta najlepšie. V Berlíne spolu žijú v jednom dome a stretávajú sa aj na párty a v kluboch ľudia rôznej viery, sexuálnej orientácie, farieb pleti a národností.

V poslednom ročníku Daily Portrait Brno – Bratislava – Budapešť – Viedeň mi išlo predovšetkým o zachytenie nálady mesta a portrétovaných miest, ktoré už čoskoro zaniknú. Brno, Bratislava a Budapešť ešte majú kúzlo autentickosti, kým sa z nich nestane sterilná, nudná Viedeň. Bolo to na poslednú chvíľu.

Foto – Martin Gabriel Pavel
Foto – Martin Gabriel Pavel
Foto – Martin Gabriel Pavel

Tvoji modelovia a modelky sú pestrou skupinou ľudí rôzneho veku, rodu, rasy. Je pre teba rôznorodosť dôležitá?

Portrétovaných si nevyberám sám, naopak, fotím úplne každého, kto sa mi do projektu prihlási. Hľadám ľudí s hendikepom. To je však problematické, lebo hendikepovaní sú, žiaľ, zvyknutí v postkomunistickej normatívnej spoločnosti svoj hendikep skrývať. Je malá pravdepodobnosť nájsť niekoho, kto

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie