Denník N

Antropológ: Z hľadiska šírenia pandémie je jedno, čo si myslíte a hovoríte. Dôležité je správanie

Martin Kanovský je riaditeľom odboru stratégií vysokých škôl ministerstva školstva. Foto N – Tomáš Benedikovič
Martin Kanovský je riaditeľom odboru stratégií vysokých škôl ministerstva školstva. Foto N – Tomáš Benedikovič

Jedna vec je búchať doma do stola, frflať a písať na Facebook, že nebudem nosiť rúško, ale niečo celkom iné je, keď si ho nedám, hovorí v rozhovore sociálny antropológ Martin Kanovský.

Ako vplýva dôvera – či už vo vlastné správanie, správanie rodiny, iných ľudí a štátne inštitúcie – na riziko, že sa človek nakazí novým koronavírusom, a na strach z nákazy?

V novom článku, ktorý vyjde v časopise Frontiers in Psychology, to skúmali sociálny antropológ Martin Kanovský a psychologička Júlia Halamová, obaja z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave.

Kanovský v rozhovore vysvetľuje, že dôvera v to, že ostatní dodržiavajú prijaté protipandemické opatrenia, zmierňuje vnímanú hrozbu koronavírusu aj vnímanie toho, že sa nakazíme.

Podľa vedca treba oveľa viac hovoriť o dodržiavaní protipandemických opatrení ako o výsledkoch testov celoplošného testovania. „Prvý krok, čiže testovanie, sa nám podarilo, ale treba spraviť aj druhý krok, preto noste rúška, seďte doma a dodržiavajte rozstupy, aby sme to kritické obdobie prečkali. Ak sa testovaním získa toľko dôvery v štát, že ľudia budú opatrenia rešpektovať, myslím si, že to môže mať zásadný vplyv na boj s pandémiou.“

V spoločnom vyhlásení k aktuálnej epidemickej situácii vedci píšu, že dôvera občanov v efektívnosť a opodstatnenosť opatrení je rozhodujúcim faktorom v boji s pandémiou. Súhlasíte s tým?

Rozhodne. Dôvera občanov určuje, ako sa budú jednotlivo správať. Náš výskum ukazuje, že keď vidíme, ako sa veľa iných ľudí správa istým spôsobom, máme silný nevedomý sklon správať sa podobne. Keď ľudia dôverujú ostatným a vidia, že sa nejako správajú, uplatňuje sa sociálny konformizmus a sociálny tlak. Dôvera, že ostatní dodržiavajú prijaté protipandemické opatrenia, zmierňuje vnímanú hrozbu koronavírusu a aj vnímanie toho, že sa nakazíme. Okrem biasu (skreslenie, chyba v myslení či predpojatosť – pozn. red.) konformizmu, že robím to, čo ostatní, existuje aj druhý bias tohto druhu, bias prestíže.

Čo znamená bias prestíže?

Keď niečo robia významní ľudia ako prezidentka či bývalý a terajší premiér, máme silný sklon nevedome to rešpektovať. Platí to bez ohľadu na to, čo si o tom myslíme a čo hovoríme.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Človek

Koronavírus

    Rozhovory

    Slovensko, Veda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie