Majú záchvaty hnevu, keď musia niečo vyhodiť. Ľudia s Diogenovým syndrómom žijú obklopení odpadkami
Takmer každý z nás pozná niekoho, kto sa obklopuje množstvom vecí so zdôvodnením, že sa určite niekedy zídu. Takíto ľudia môžu mať zapratané domy, dvory či pivnice kopou zbytočností a prežívajú intenzívny strach alebo hnev pri predstave, že by sa ich mali zbaviť.
Obsesívnym zhromažďovaním vecí trpí na Slovensku asi 25-tisíc ľudí, celosvetovo päť až sedem percent populácie a týka sa najmä ľudí nad 60 rokov. Porucha sa prejavuje úzkostnou potrebou zhromažďovať veci, chrániť ich a zväčšovať ich množstvo. Človek si takéto správanie a jeho následky neuvedomuje a považuje ho za prirodzené. Stav ovplyvňuje emočnú, fyzickú, sociálnu a finančnú stránku života postihnutého aj jeho príbuzných. Odborne sa zhromažďovanie vecí a ďalšie pridružené symptómy nazývajú Diogenov syndróm – podľa gréckeho filozofa Diogena zo Sinópy, ktorý sa živil žobraním a spal v sude na trhovisku.
Na Slovensku je veľmi ťažké nájsť odborníka, ktorý by sa syndrómu venoval. Psychiatrička Andrea Seidlová je autorkou prehľadovej štúdie Diogenov syndróm – syndróm extrémneho sebazanedbania. Ako tvrdí v rozhovore, táto diagnóza ju zaujala najmä pre jednu z postáv Dickensovho románu Veľké nádeje, v ktorom hlavná hrdinka po tom, ako sa s ňou v deň svadby rozišiel snúbenec, dala zastaviť všetky hodiny a v zanedbanom dome žila až do svojho tragického konca. Psychiatrička tvrdí, že syndróm sa môže začať prejavovať úplne nenápadne aj u ľudí, ktorí žijú plnohodnotne, chodia do práce a nijakým výrazným spôsobom sa od svojho okolia neizolujú.
Čo prežívajú ľudia s Diogenovým syndrómom?
Syndróm je charakterizovaný extrémnym sebazanedbaním a zanedbaním domácnosti, životom v biede, nevhodných hygienických podmienkach, sociálnou izoláciou a syllogomániou, teda zhromažďovaním predmetov. Ľudia nemusia zhromažďovať len živé predmety, ale aj zvieratá. Obklopovanie sa zvieratami
