Boli sme na oddelení, kde pacienti s covidom-19 bojujú o život: každý chcel žiť normálny život a to bola chyba
Denník N bol na ARO vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne. Šesť pacientov je tam pripojených na umelú pľúcnu ventiláciu. Ostávajú im dve lôžka. Zdravotníci sa desia, že o chvíľu dôjdu do stavu, keď sa nedokážu postarať o ťažko zraneného.
Za sklenenými dverami sa pohybujú ľudia, ktorým nevidieť do tváre. Platí tam zákaz vstupu bez ochranných pomôcok, zdravotníci sú v bielych kombinézach, s respirátorom cez väčšinu tváre a navyše ešte majú ochranný štít.
Sme na oddelení, kde sa starajú o pacientov s covidom-19, ktorí bojujú o život. Podobne ako lekári, sestry a sanitári aj my s fotografom máme na sebe kompletný oblek. Napriek niekoľkým ochranným vrstvám sa ťažko zbavuje strachu z nákazy.
„Stále myslím na to, že si musím dávať pozor. Nechcem, aby som v dôsledku svojej chyby nakazil príbuzných a blízkych,“ hovorí anestéziológ Oto Hloža.
Všade pípajú prístroje a do toho počuť tichý ruch ľudí v bielych oblekoch. Pri každom kroku počuť šušťanie kombinézy. Prvý nával tepla príde už pri obliekaní, potom sa rýchlo rosí čelo, v dvoch pároch rukavíc odchádza z prstov cit.
Jediná veľká nemocnica v kraji
Zdravotníkov je na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice v Trenčíne do desať; rozoznáte ich, až keď sa vám prihovoria.
Tváre tu vidieť len šiestim pacientom, ktorí sú pripojení na umelú pľúcnu ventiláciu. Sú v kritickom stave.
Oddelenie je takmer plné – ostávajú dve voľné postele. Posledné dva týždne nemocnica
