Stovky študentov pomôžu s testovaním, mladým medikom a farmaceutom však nedovolili robiť odbery

„Zdravotníkov je málo, tak prečo nepomôcť, keď môžem?“ pýta sa 20-ročná študentka Miroslava Zimanová, ktorá robí už dva týždne covidové odbery v nitrianskej nemocnici. Cez víkend pomôže aj s celoplošným testovaním.

Odbery robí aj napriek tomu, že má autoimunitné ochorenie. „Neberiem to na ľahkú váhu, viem, že som rizikovejšia. Chránim sa, mám plášť, štít, všetko,“ hovorí. Pôvodne sa chcela rizikovému prostrediu vyhnúť a nepracovať priamo v nemocnici. Keď však pre pandémiu zavreli bar, kde popri škole pracovala, musela si nájsť novú prácu.

„Musím platiť nájom, účty,“ hovorí Miroslava, ktorá zmaturovala ako praktická sestra a teraz je prváčkou na odbore rádiologický asistent na Strednej zdravotníckej škole v Nitre.

Verí, že plošné testovanie má zmysel už len preto, že pomôže odhaliť viacerých pozitívnych, o ktorých dnes ešte nevieme. Na hoaxoch o čipovaní ľudí sa smeje. „Niektorí ľudia naozaj veria, že na tej štetôčke, ktorú im dávame do nosa, je čip a že ich tým začipujeme. Je to zaujímavé, ktovie, ako by to malo fungovať,“ smeje sa.

Nakazili sa počas praxe a zľakli sa

V testovacích tímoch budú cez víkend stovky stredoškolákov zo zdravotníckych škôl. „Nezisťovali sme, aké pohnútky ich k tomu vedú, ale pomáhali aj v prvej vlne,“ hovorí riaditeľka Strednej zdravotníckej školy v Nitre Regina Sládečková. Ona sama bude cez víkend na testovaní odoberať vzorky, viaceré študentky a študenti jej školy sa prihlásili ako dobrovoľníci.

„Odborné vyučujúce sestry im vysvetlili, že povolanie, ktoré si vybrali študovať, sa spája so zvýšeným rizikom infekcií. Treba s tým počítať a byť dôsledný v dodržiavaním opatrení,“ hovorí Sládečková. Hoci jej žiaci praxovali od septembra v nemocnici v Nitre, žiadna z jej študentiek dodnes nebola pozitívna a škola mala na covidovom semafore zelenú.

Stredná zdravotnícka škola v Trnave také šťastie nemala. Viaceré jej študentky sa koronavírusom nakazili už počas praxe v nemocnici. „Zľakli sa toho. Je to hlavný dôvod, pre ktorý sa mnohí žiaci nechcú zúčastniť na celoplošnom testovaní,“ hovorí riaditeľka trnavskej zdravotníckej školy Katarína Hrašnová.

Ešte pred tým, než študentov vyzvala, aby sa testovania zúčastnili, zisťovala, aký majú na túto akciu názor. V dotazníku viacerí tvrdili, že testovanie má význam a je nádejou poraziť koronavírus.

Až potom žiakov a pedagógov požiadala, že ak chcú, môžu sa do testovania zapojiť. Oslovili najmä stovku maturantov, pretože väčšina z nich už má viac ako 18 rokov. Prihlásil sa zhruba každý tretí žiak.

Zo zdravotníckej školy v Dunajskej Strede sa podľa riaditeľky Zuzany Fenešovej hlási asi 12 žiakov. „Sme zdravotnícka škola, čiže naši žiaci sa s takýmito pacientmi stretávajú aj v nemocnici,“ hovorí Fenešová.

Dvadsiatka žiakov, ktorí budú s testovaním pomáhať, bude zo zdravotníckej školy v Banskej Bystrici. Podľa zástupcu riaditeľa Karola Kováča žiakov nijako nemuseli motivovať. „Vzali to automaticky,“ hovorí Kováč.

Zo zdravotníckej školy v bratislavskej Petržalke sa na testovanie prihlásilo zhruba dvadsať študentov. Aj riaditeľka školy Eva Drobná bude počas víkendu pomáhať s celoplošným testovaním, ale nie ako zdravotníčka. Na jej škole totiž budú tri odberné miesta a ona musí zabezpečiť, aby všetko hladko prebehlo.

„Nenechávame to len na štát. Snažíme sa pomôcť. A ja nerobím nič iné, len sledujem to, čo oficiálne vyjde, a tlačové besedy,“ hovorí Drobná. Mnohí študenti sa podľa nej hlásili na pomoc s testovaním, najmä tí mladší. „Nonstop mi študenti píšu, že už ma vybrali, budem tam alebo že ma nevybrali, lebo už majú dobrovoľníkov dosť.“

Nebudú zdravotníkmi, ale dobrovoľníkmi

Aj študentka Lucie Billová, ktorá je v maturitnom ročníku na Strednej zdravotníckej škole v Nitre, chcela ako zdravotníčka pomôcť s celoplošným testovaním. Dokonca sa hneď na začiatku prihlásila cez dotazník ako zdravotníčka.

„Večer mi zavolali a oznámili mi, že ako študenti sa testovania nemôžeme zúčastniť ako zdravotníci ani ako platený personál,“ hovorí Billová. Myslela si, že tým to pre ňu skončilo. Keď jej neskôr ponúkli miesto ako dobrovoľníčke, už naň nekývla. „Veľa z nás bolo sklamaných, dúfali sme, že sa niečo naučíme,“ hovorí Billová.

Andrea Anna Jalová chodí do tej istej školy, ale študuje o ročník vyššie, je prváčkou v odbore diplomovaný rádiologický technik. Deväť mesiacov robila na neurológii a na celoplošnom testovaní môže byť v tíme zdravotníkov. „Viem len to, že budem vyhodnocovať antigénové testy,“ hovorí Jalová.

Nevie a ani presne nezisťuje, či za službu dostane zaplatené. Premiér vo štvrtok večer oznámil, že zdravotníci, ktorí budú počas víkendu testovať oba dni, dostanú odmenu 500 eur. Jalová bude mať na celoplošnom testovaní dvojdňovú službu, ale zatiaľ jej nikto nepovedal, či odmenu dostane aj ona. „Nerobím to kvôli odmene. Ale keď ju dostanem, poteší ma to,“ hovorí. Dúfa, že ľudia budú počas testovania slušní a zodpovední.

Študentov farmácie zmiatli aj ministerstvá

Keď začal štát zháňať posily na celoplošné testovanie, okamžite sa na pomoc začali hlásiť aj študenti farmácie. „Najskôr sme sa cez formulár prihlasovali ako farmaceuti. Potom sme dostali echo, že tam pridali možnosť ‚študent farmácie‘, tak sme vyplnili ďalší formulár,“ opisuje študentka Vivianne Stribulová, ktorá je vo 4. ročníku na farmácii.

„Dokonca mi volali z ministerstva obrany, aby si overili moje údaje, a povedali mi, že ma rátajú k zdravotníkom,“ hovorí študentka.

Potom sa však formulár opäť zmenil a študenti farmácie v ňom dodnes chýbajú. „Volala som na ministerstvo obrany s dvoma pracovníkmi a každý mi povedal iné stanovisko,“ sťažuje sa študentka.

Dokonca ani ministerstvo zdravotníctva nevedelo, kto vlastne môže pri testovaní pomáhať s výtermi. V utorok, keď na Facebooku v statuse žiadali o pomoc zdravotníkov, menovali medzi nimi aj študentov farmácie od 4. ročníka vyššie. Po pol hodine ich zo statusu vyškrtli.

Rovnakú chybu urobilo vo svojom statuse aj ministerstvo obrany. Študentov farmácie zo statusu po hodine vyškrtli.

A to napriek tomu, že viacerí z nich ako zdravotníci pomáhali aj s testovaním na Orave a v Bardejove.

Na celoplošné testovanie sa podľa Vivianne Stribulovej hlásili skoro všetci jej spolužiaci. Keď sa však dozvedeli, že pomôcť môžu len ako dobrovoľníci a bez nároku na odmenu, viacerí sa odhlásili. Trocha ju to mrzí, pretože už na jar, keď bola pandémia na začiatku, sa mnohí prihlásili do projektu Študenti farmácie pomáhajú lekárňam.

„Bola som vo svojom voľnom čase vypomáhať v troch lekárňach a nedostali sme za to ani cent.“

Študenti farmácie dodnes presne nevedia, aké miesto v odberných tímoch im priradia a či za to dostanú odmenu. Napriek tomu sa časť z nich s testovaním chystá pomôcť.

Stovky zdravotníkov navyše

Ak by štát umožnil testovať študentom farmácie v dvoch posledných ročníkoch, podľa Stribulovej by mohlo byť cez víkend v odberných tímoch aj o štyristo zdravotníkov viac.

Bolo by ich ešte viac, ak by to štát umožnil aj štvrtákom na medicíne. Odbery totiž v súčasnosti môžu robiť len študenti 5. a 6. ročníka. Alex je štvrtákom na medicíne a chcel s testovaním pomôcť tiež, ale nemôže. „Poznám aj tretiakov, ktorí predtým robili na odberových miestach v nemocniciach a teraz zrazu nemôžu ísť na celoplošné testovanie,“ hovorí Alex.

Keď v dobrovoľníckom dotazníku na začiatku videl, že ako zdravotníci sa môžu hlásiť aj štvrtáci na farmácii alebo posledné ročníky na stredných zdravotníckych školách, no on nie, nerozumel tomu.

Ešte pred pilotným testovaním v Bardejovskom okrese totiž Univerzita Pavla Jozefa Šafárika hľadala zdravotníkov do odberných tímov aj medzi štvrtákmi na medicíne. Pri celoplošnom testovaní už s nimi nepočítali, do kolónky ich nikdy nezahrnuli.

„Stále čítam, že iba 63 odberných tímov je naplnených. Dnes mi volali zo štyroch okolitých dedín, že nemajú nikoho na odber, ale keď som povedal, že nie som piatak, vojaci ma zrušili,“ hovorí ďalší štvrták na medicíne Erik Ďurišin.

Ministerstva zdravotníctva sme sa spýtali, či nepovolí testovať aj študentom farmácie či mladším medikom, na otázky však v priebehu piatka neodpovedalo.

Zubárom ustúpili, veterinárom nie

Štát z testovania pôvodne vynechal aj zubárov a veterinárov. Lekárske komory zastupujúce obe zamestnania sa proti tomu verejne ohradili.

Podľa Slovenskej komory zubných lekárov to dehonestuje ich prácu, a preto žiadala okamžitú nápravu. Zubári robili odbery už aj počas testovania na Orave a v Bardejove, zakázala im to až vyhláška ministerstva zdravotníctva prijatá v utorok. „Zubné lekárstvo je neoddeliteľnou súčasťou komplexného poskytovania zdravotnej starostlivosti,“ tvrdila komora.

Vo štvrtok večer minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) na Facebooku oznámil, že zubári sa predsa budú môcť zapojiť do celoštátneho testovania a robiť odbery. „Rezort zdravotníctva považuje úspešné zabezpečenie celoplošného testovania (…) za jednu z najvýznamnejších priorít a v tomto kontexte je vítaný záujem zubných lekárov o zapojenie sa do práce odberových tímov,“ napísal.

Veterinári sa takejto zmeny nedočkali. „Veterinárny lekár je medicínsky vzdelaný človek v regulovanom povolaní. Študoval šesť rokov, má všetky zdravotnícke zručnosti, bežne odoberá vzorky, robí laboratórne vyhodnotenie výsledkov, operuje,“ hovorí rektorka Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Jana Mojžišová.

„V situácii, keď Slovensko nemá dostatok zdravotníckych pracovníkov, odmieta vzdelaných a skúsených odborníkov, ktorí chcú pomôcť,“ hovorí Mojžišová.