Malleus male-Fikarum (variácie na tému kladiva na čarodejnice)
Čo majú spoločné zápas holandskej Eredivisie a kniha z roku 1487?
Autor je rektorom Univerzity Komenského
Zarytý športový fanúšik (a azda nielen ten) zachytil pred pár dňami správu, že zápas holandskej najvyššej futbalovej súťaže medzi Ajaxom Amsterdam a VVV-Venlo sa skončil šokujúcim víťazstvom Ajaxu v pomere 13 : 0 – slovenský rekord je „len“ v pomere 10 : 0.
Znamená to vari, že pravidlá futbalu sú nastavené nesprávne a zle, ak sa vyskytne takýto exces?
Isteže, nejdem písať o futbale ani o jeho kodifikovaných pravidlách. Chcem sa vyjadriť k úplne iným pravidlám „hry“ a k úplne inému kontextu.
Situácia okolo odvolávania rektora STU Miroslava Fikara vzbudila, a azda ešte i vzbudí, celé spektrum vášní a otázok – jednou z dominantných je podľa môjho názoru otázka fungovania či nefungovania princípov akademickej samosprávy.
Vyjadril som sa k tejto otázke už viackrát. Samosprávne spravovanie vysokých škôl je „najlepší z možných svetov“ (Leibniz odpustí). Parafrázujúc Winstona Churchilla, istotne to nie je optimálny systém a azda vykazuje aj mnoho chýb, ale ľudstvo doteraz nič lepšie nevymyslelo.
V diskusii, ktorá rezonuje v spoločnosti už dlhšie, sa objavujú názory fundované a vecné, no, žiaľ, aj tie presne opačné. Momentálna situácia na STU sa stáva ďalšou rozbuškou cyklicky sa opakujúcich snáh „zreformovať“ slovenské vysoké školstvo. V drvivej väčšine prípadov sa argumenty proti samosprávnemu princípu riadenia univerzít (vysokých škôl) dajú zhrnúť takto: systém nefunguje, pretože vysoké školy „často“ zlyhávajú, pričom za zlyhanie sa považuje aj to, že „nevyrábajú“ ľudí pre požiadavky trhu.