Denník N

Ako sa učí počas druhej vlny? Je správne, ak sú učitelia prísnejší a kontrolujú online dochádzku

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Štátny pedagogický ústav vydal usmernenia, ako má vyzerať dištančné vyučovanie aj počas druhej vlny. V čom sa líšia od prvej vlny, vysvetľuje šéfka ústavu Miroslava Hapalová.

Učitelia idú do online vzdelávania v druhej vlne s väčším nasadením a prísnejšie – počítajú absencie, preberajú nové učivo a žiakov známkujú. Podľa Miroslavy Hapalovej je to správne. „Pandémia tak skoro neodoznie a sme zodpovední za vzdelávacie výsledky našich žiakov.“

Hapalová však upozorňuje, že rodič v druhej vlne nesmie suplovať prácu školy. V tom vidí rozdiel oproti prvej vlne – teraz viac rodičov pracuje a nemá čas deťom dovysvetliť učivo.

V rozhovore sa dočítate:

  • ako má vyzerať dištančný rozvrh,
  • prečo by deti nemali mať 7 online hodín denne,
  • ako majú učitelia férovo sledovať dochádzku detí,
  • prečo by chudobné deti mali naďalej chodiť do školy.

Od pondelka sú deti znova doma. Čo by ste povedali rodičom, ktorí sú už unavení z toho, že sa znova musia učiť s deťmi doma? 

Odkázala by som im, že chápeme ich únavu a frustráciu, všetci ju cítime. Ale opatrenia nie sú samoúčelné, ich účelom je chrániť deti, aj ich samotných. Skúsme to spolu vydržať, a keď opatrenia zaberú, je šanca, že dôjde k uvoľňovaniu. Myslím si, že ministerstvo školstva na začiatku roka dobre nastavilo školský semafor, na základe ktorého sa dá zvládnuť celý školský rok aj s pandémiou. Je nastavený tak, že prerušenie vyučovania v školách by malo byť krátkodobé a len čiastkové.

Ako sa teraz majú rodičia venovať učeniu sa s deťmi? Viac alebo menej ako počas prvej vlny? 

Závisí to od konkrétneho dieťaťa. Niektoré budú potrebovať pomôcť a učivo dovysvetliť. Z dát od Inštitútu vzdelávacej politiky vyplýva, že aj učitelia považovali dištančné vzdelávanie za menej efektívne, a to aj v prípade, ak mali interaktívne online hodiny. Čiže sa dá predpokladať, že niektoré deti budú potrebovať aj ďalšiu podporu pri učení sa. Ale ubezpečujem rodičov, že to nie je výlučne ich zodpovednosť a že aj učitelia si to uvedomujú. Verím, že keď sa deti opäť dostanú do štandardnejšieho režimu, dobehnú to a postupne si s učiteľom vysvetlia aj tie časti učiva, ktoré si počas dištančného vzdelávania neosvojili dostatočne.

Doma ostali iba starší žiaci najmä preto, aby ich rodičia mohli chodiť ďalej do práce. To teraz znamená, že mnoho detí ostáva doma osamote a tak sa majú učiť. Vedia deti, ako na to?

Je dôležité sa o tom s dieťaťom rozprávať. Prebrať s ním nastavenie jeho dňa a pokúsiť sa, aby si zachovalo pravidelný režim. Pre dieťa to totiž môže byť pomerne ťažká situácia. Deti v školách nie sú vedené k tomu, aby si samy organizovali čas a mali efektívny time management. S organizáciou „Zmudri“ k tomu pripravujeme aj videá pre žiakov – ako si efektívne zadeliť učenie tak, aby sa im nekopilo. Deti v tom potrebujú podporu, ako si nastaviť svoj denný režim.

Hovoríte, aby sa s deťmi veľa rozprávali. Prečo? 

Je to veľmi dôležité. Aby rodič vedel, čo robí dieťa počas dňa, a aby dieťa malo možnosť sa na rodiča obrátiť aj vtedy, keď je v práci. Teraz je naozaj kľúčové sa o dieťa zaujímať a rozprávať sa s ním.

Počas prvej vlny ste hovorili, že dištančné vyučovanie nemusí byť prísne, učitelia ani rodičia či deti to nemali preháňať. Ako je to teraz? Má byť druhá vlna dištančného vyučovania prísnejšia? 

V prvej vlne bola pre nás situácia nová, všetci sme hľadali najlepší spôsob, ako ju zvládnuť. Učitelia možno vnímali ako veľký zásah to, že sme dôrazne neodporúčali známkovanie. Teraz sme k tomu nepristúpili, slovné hodnotenie iba odporúčame. Učitelia sú teraz omnoho lepšie pripravení a nemyslím si, že bude dochádzať k situáciám ako na začiatku, že boli deti známkované napríklad z telesnej výchovy. Podobne ako počas prvej vlny sme stanovili optimálnu týždennú záťaž dieťaťa – aby sme vyslali signál, že pri prechode na dištančné vzdelávanie sa ani od učiteľov, ani od žiakov neočakáva, že budú kopírovať bežný rozvrh, aký majú v škole.

Do druhej vlny však ide väčšina učiteľov s vyšším nasadením a prísnejšie. Je to správne? 

Myslím si, že áno, je to zodpovedný prístup. Veľmi to oceňujem. Počas prvej vlny sme totiž zachytili aj opačný extrém – niektoré školy nevedeli nabehnúť na dištančné vzdelávanie a deti ostali dlhé týždne bez kontaktu so školou. Myslím, že sme si teraz už všetci uvedomili, že pandémia tak skoro neodznie a sme zodpovední za vzdelávacie výsledky našich žiakov aj za týchto okolností. Vítam, že sa učitelia napriek ťažkým podmienkam snažia vzdelávanie nastaviť tak, aby sa čo najviac priblížilo tomu, čo mali naplánované v prezenčnom vyučovaní.

Foto N – Vladimír Šimíček

Do akej miery môžu byť v druhej vlny učitelia prísnejší? 

Ako v čom. Teraz je dôležité sústrediť sa na kľúčové učivo, ktoré je podstatné pre žiakov z hľadiska ich ďalšej vzdelávacej dráhy. Učitelia základných škôl na to môžu využiť aj dodatok k štátnym vzdelávacím programom, ktorý im môže pomôcť určiť, čo je kľúčové učivo a na čo možno nemusia klásť až taký dôraz. Netreba však teraz poľaviť, musíme hľadať kreatívne spôsoby, ako napriek opätovnému prerušeniu vyučovania v školách vo vzdelávaní čo najefektívnejšie pokračovať.

Poďme k tomu, ako má teda vyzerať vyučovanie v druhej vlne. Najprv k dochádzke – mnohí učitelia začali deťom, ktoré sa nepripoja, rátať absencie. Je to správne? 

Myslím, že áno, no je veľmi dôležité, aby učiteľ poznal situáciu svojich žiakov. Aby vedel, či sa nezúčastňuje zo subjektívnych alebo z objektívnych príčin. Ak sú subjektívne, tak je naozaj na mieste začať dôraznejšie apelovať na rodičov, že dištančné vzdelávanie je pre žiaka povinné. Ak sú dôvodom objektívne príčiny, odporúčame, aby učitelia hľadali rôzne cesty, ako sa spojiť so žiakom. Problémom totiž nemusí byť len to, že dieťa nemá doma technické vybavenie. V rodine môže byť viac súrodencov z druhého stupňa či stredoškolákov, ktorí sa nemôžu súbežne zúčastňovať online hodín.

Ako majú rodičia vedieť, za čo môže ich dieťa dostať absenciu? 

Každá škola si sama nastavuje tieto kritériá. Odporúčam rodičom, aby proaktívne komunikovali s učiteľom. Verím aj tomu, že učitelia jasne vysvetlili kritériá hodnotenia a aj sledovania dochádzky žiakov. Ale je to aj na rodičoch, v prípade ak je im čokoľvek nejasné, aby sa aktívne pýtali učiteľa alebo riaditeľa školy.

Aj učiteľ by mal podrobne vysvetliť, kedy môže dieťa dostať absenciu?

Áno. V školách, s ktorými sme v užšom kontakte, tak učitelia urobili – pripravili inštrukcie pre žiakov a rodičov, aby im bolo všetko jasné.

Ako to napríklad vyzeralo? 

Jedna zo škôl poslala žiakom každej triedy druhého stupňa nový rozvrh, v rámci ktorého boli vyznačené časy, kedy žiaci dostanú zadania a kedy sa očakáva, že zadania pošlú naspäť. Nastavili si to pre všetky predmety naraz. V rozvrhu boli tiež určené časy, kedy prebiehajú online hodiny v jednotlivých predmetoch. Ak sa žiak v danom čase nemohol zúčastniť, tak to mal rodič učiteľovi avizovať a hľadalo sa iné riešenie. Napríklad vtedy, ak dochádzalo ku kolízii v hodinách medzi súrodencami. Bolo dôležité, že rodičia taký rozvrh dostali na začiatku a mali oznámiť, či s danými podmienkami súhlasia.

Škola tiež v rozvrhu vyznačila čas, kedy sú učitelia dostupní žiakom alebo rodičom na individuálne konzultácie. Je totiž dôležité, aby aj učitelia mali nastavené pravidlá, kedy so žiakmi a s rodičmi komunikujú, aby na nich neboli kladené neprimerané očakávania, že sú dostupní takpovediac 24 hodín denne.

Počas prvej vlny niektoré rodiny odišli počas lockdownu z mesta na chalupu a tam sa odstrihli, dieťa sa do vzdelávania nezapájalo. Môžu to tak spraviť aj teraz? Môžu takto ospravedlniť svoje deti? 

Môžu to spraviť vtedy, ak sa dieťa bude môcť aj na chalupe naďalej zapájať do vyučovania.

Deti sa teda teraz musia do vzdelávania na diaľku zapájať? 

Áno. Som rada, že teraz sú podmienky jednoznačnejšie. Je stanovené, že samotné vyučovanie sa neprerušilo, prerušilo sa iba vyučovanie v školách. Prebieha iba dištančnou formou, na diaľku. Som veľmi rada, že sa to vyjasnilo, pretože počas prvej vlny to spôsobovalo ťažkosti. Mnohí učitelia boli v ťažkej situácii, keď sa časť žiakov zapájala a časť nie, pretože nevyšiel jasný signál, že dištančné vyučovanie je povinné.

Takže teraz je to jasné – vyučovanie na diaľku je povinné. 

Áno. S rešpektovaním individuálnych podmienok žiakov. Situácia sa však od jari líši aj v tom, že v mnohých rodinách sa môže stať, že budú chorí či už deti, alebo rodičia. Aj z týchto dôvodov môže byť ich zapájanie do vyučovania obmedzené či limitované.

Mnohé školy si začali tvoriť dištančné rozvrhy. Ako by mal ideálne taký rozvrh vyzerať? 

Pre ročníky sme vymedzili indikatívnu týždennú záťaž, ktorá stanovuje odporúčaný počet hodín, koľko by sa žiaci za týchto podmienok mali venovať vzdelávaniu. Školám sme poskytli aj vzorové rozvrhy, v ktorých odporúčame začať deň spoločnou aktivitou. Je to pre deti veľmi dôležité – teraz nie je prerušené len ich vzdelávanie, ale aj sociálne kontakty. Učitelia by mohli na začiatok dňa venovať chvíľu budovaniu väzieb medzi deťmi. Aby si deti pozdieľali skúsenosti, porozprávali sa o tom, čo prežívajú.

V usmernení odporúčate pre 6. až 9. ročník 15 hodín týždenne. Ako by to malo v rozvrhu vyzerať?

Školám sme odporučili, aby sa počas dištančného vzdelávania zamerali na hlavné vzdelávacie oblasti. Medzi ne patrí Jazyk a komunikácia, Matematika a práca s informáciami, Človek a príroda a Človek a spoločnosť. Na druhom stupni odporúčame, aby bol jeden deň venovaný jednej z týchto hlavných vzdelávacích oblastí, alebo aby sa striedali predmety z dvoch týchto oblastí.

Ktoré predmety patria pod vzdelávacie oblasti?

Jazyk a komunikácia: slovenský jazyk, prvý a druhý cudzí jazyk.

Matematika a práca s informáciami: matematika, informatika.

Človek a spoločnosť: vlastiveda, geografia, dejepis, občianska náuka.

Človek a príroda: prvouka, prírodoveda, biológia, fyzika, chémia.

Tých 15 hodín pre žiakov však nie sú len online hodiny. Čo všetko tam spadá? 

Nie je to 15 vyučovacích hodín, je to 15 hodín, ktoré odporúčame. Počítame ich ako 60-minútové hodiny, z ktorých časť môže byť vyplnená online vyučovaním, časť konzultáciami s učiteľom a časť by sa mal žiak venovať samoštúdiu. Vychádza to zhruba na tri hodiny denne. Tento počet hodín však nie je stanovený striktne, ale len orientačne.

Prečo? 

Tento čas je stanovený ako optimálny z hľadiska psychohygieny u detí v rôznom veku. Nad rámec týchto hodín sa môže dieťa venovať doplnkovým vzdelávacím oblastiam, čo sú: Človek a hodnoty, Zdravie a pohyb, Umenie a kultúra či Človek a svet práce. Učitelia im môžu posielať inšpirácie, námety na aktivity, ale nepočíta sa to do základnej vzdelávacej záťaže.

Prečo nie je správne, ak ten rozvrh vyzerá presne tak isto ako v škole, že deti sa učia online 6 vyučovacích hodín? 

Nie je to správne z psychohygienických dôvodov. Neviem ako vy, ale keď som ja viac ako štyri hodiny cez deň na online mítingoch, tak cítim, že moja pozornosť prestáva fungovať. Nepovažujeme za účelné, aby bolo dieťa pripojené viac hodín, ako sme určili. Tento čas nebol stanovaný samoúčelne – konzultovali sme to s odborníkmi, inšpirovali sa aj v zahraničí, kde sa k tomu vyjadrovali psychológovia.

Odporúčanie rozvrhov od ŠPÚ

Čo ak má dieťa nastavený rozvrh so 6 vyučovacími hodinami? 

Je na zvážení rodičov, či budú komunikovať so školou, prípadne s ďalšími rodičmi v triede a dohodnú sa na postupe. Tento počet hodín iba odporúčame, ale máme na to vážne dôvody prečo. Ak si školy nastavujú rozvrhy nad rámec tejto odporúčanej týždennej záťaže žiakov, mali by to mať zdôvodnené.

V prvej vlne učili školy v praxi najmä matematiku a slovenčinu, prípadne aj cudzí jazyk. Dejepis, zemepis a fyziku nechávali na neskôr. Ako by to malo byť teraz? 

Aj v prvej vlne sme odporúčali, aby tieto predmety boli do dištančného vzdelávania zahrnuté. Ani teraz sa tieto predmety nedajú vynechať. Ide o žiakov druhého stupňa, mnoho z nich sa už profiluje smerom k stredoškolskému vzdelávaniu, kde tieto predmety potrebujú. Tieto predmety je náročné učiť online, je však už mnoho inšpirácií a videí, ktorými si môžu učitelia pomôcť.

V prvej vlne ste odporúčali iba opakovať učivo. Majú teraz preberať nové učivo? 

Je dôležité upevňovať aj prebraté učivo. Ale myslím si, že teraz je na mieste oboznamovať žiakov aj s novým učivom. Dôležité však je overiť si, či si žiaci to nové učivo aj osvojili. Online hodina má svoje špecifiká a dôležitá je spätná väzba od žiakov, či všetkému rozumejú. Ale keďže pandémia sa asi tak skoro neskončí, je určite dôležité postupovať aj v novom učive.

Prečo znova nie je zakázaná priebežná klasifikácia? 

Myslím si, že učitelia už teraz majú cit na to, ako používať známkovanie v rámci dištančného vzdelávania. Žiaci sú viac skonsolidovaní, vedia samostatnejšie pracovať na zadaniach. Hlavný dôvod, prečo sme neodporúčali známkovanie počas prvej vlny, bol, že sme mali istý segment škôl, ktoré tú klasifikáciu uchopovali tak, že to na časť žiakov dopadalo veľmi prísne a neboli zohľadňované ich subjektívne podmienky na vzdelávanie v domácom prostredí.

Teraz sa to zmenilo?

Myslím si, že teraz sú už školy a učitelia pripravenejšie. Zároveň, mnohé školy si už pripravili jasné kritériá, ktoré so žiakmi komunikovali. Pokiaľ nám z praxe neprídu konkrétne podnety, že nám to nefunguje, môžeme dôverovať učiteľom, že známky budú využívať citlivo. Rovnako ako počas prerušeného vyučovania v školách na jar však znova odporúčame, aby v tejto situácii učitelia využívali najmä slovné hodnotenie, formatívne spôsoby hodnotenia, vrátane vlastného sebahodnotenie žiaka.

Ako viete, že ten istý segment škôl aj teraz nevyužíva tie známky kruto? 

Aj vďaka portálu Učíme na diaľku máme informácie z prvej ruky. Ak sa na školách vyskytnú problémy, ozývajú sa nám rodičia, niekedy aj samotní žiaci a pýtajú si vysvetlenie. Sú dni, keď dostávame až niekoľko stoviek e-mailov denne. Aktuálne nedostávame žiadne podnety k tomu, že by známkovanie prebiehalo nevhodným spôsobom. Ani k tomu, že by dochádzalo k preťažovaniu žiakov. No pravdou je, že to nevieme vylúčiť.

Učitelia idú do tejto druhej vlny prísnejšie, hrozí, že budú ešte výraznejšie vylúčené deti z chudobných rodín? 

Pre deti, ktoré nemajú prístup k digitálnym technológiám, dištančné vzdelanie nie je reálnym vzdelávaním. Za súčasných podmienok za jedinú schodnú cestu považujem umožniť im prezenčné vzdelávanie v školách. To je teraz naša priorita.

Ako?

V rámci existujúcich výnimiek a postupného uvoľňovania opatrení dosiahnuť to, aby tieto deti mohli za sprísnených hygienických podmienok a v menších skupinách dochádzať do školy. A to v režime aspoň raz do týždňa na tri hodiny.

Skupina detí, ktoré sa nezapájajú do online vyučovania, sa zároveň výrazne prekrýva s deťmi, ktoré pochádzajú z chudobných rodín. Preto je pre ne dôležité, aby mali prístup aj k bezplatnému školskému stravovaniu. A to aj vzhľadom na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu rodín. Takto sme to mali nastavené pred plošným uzatvorením škôl. Aj v prípade, že by na škole došlo k uzatvoreniu druhého stupňa od 6. ročníka z dôvodu, že sa škola podľa školského semaforu dostala do červenej fázy, tieto deti mohli dochádzať do škôl učiť sa v 15-členných skupinách a zároveň sa v škole aj naobedovať.

Foto N – Vladimír Šimíček

Teraz však stravovanie pre deti na druhom stupni nie je možné. 

Vzhľadom na to, že žiaci druhého stupňa neboli zahrnutí do platných výnimiek zo zákazu vychádzania, tak možné nie je. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však tento týždeň predstavilo alternatívny spôsob, akým môžu rodičia získať finančnú podporu, určenú na stravovanie detí, musíme si však počkať na podrobnosti tohto opatrenia.

Učitelia teraz berú dištančné vyučovanie prísnejšie. Budú prísnejšie posudzované aj tých 52-tisíc detí, ktoré sa v prvej vlne vôbec nezapojili? Budú dostávať päťky? 

Nemyslím si, že učitelia budú deťom dávať päťky za to, že sa nevedia zapojiť do online vyučovania z objektívnych príčin. Áno, môžu byť posudzované prísnejšie, pokiaľ nebudú odovzdávať zadania či úlohy, ktoré dostanú od učiteľov. Ale nabádala by som k tomu, aby sme skôr aktívne hľadali možnosti, ako sa s nimi spojiť a zapojiť ich do vzdelávania.

Budú vedieť učitelia dostatočne rozoznať, či sa deti nezapojili do vyučovania objektívne?

Odporúčame, aby učitelia boli v telefonickom kontakte so žiakmi a overili si, prečo sa dieťa nezapája do vyučovania. Vďaka pomoci od mobilných operátorov sa ministerstvu školstva podarilo navýšiť učiteľom dátové a hlasové služby, ktoré môžu využívať pri komunikácii so žiakmi. Učitelia majú teraz možnosť zistiť, prečo sa žiak neučí alebo do vzdelávania nezapája.

Môže takýto žiak prepadnúť? 

V takých prípadoch sa postupuje ako v prípade absencií v škole, ktoré s prospechom žiaka priamo nesúvisia. Verím však, že nebudeme mať deti, ktoré vypadnú na niekoľko mesiacov. Aj vďaka tomu, že sa pre deti bez prístupu k dištančnému vzdelávaniu podarí čím skôr možnosť obnovenia prezenčného vzdelávania.

Prepadávanie sa tento rok nechystáte zakázať tak ako počas prvej vlny? 

Zatiaľ nad tým neuvažujeme.

Keby dištančné vyučovanie trvalo ešte dlhšie, je reálne, že to znova zavediete? 

Potom bude opäť na mieste otvoriť aj túto tému. Ale myslím, že nie sme v rovnakej situácii ako na jar. Aj vďaka tvrdej práci učiteľov a riaditeľov sme oveľa lepšie pripravení na dištančné vyučovanie.

Tieto deti v prvom rade potrebujú individuálne vzdelávanie, hovorí sa o tom už od konca prvej vlny. Učitelia to však stále nemôžu robiť. Prečo to ministerstvo školstva nevie presadiť? 

Nie je to pravda, ministerstvo školstva to tak nastavilo v školských semaforoch od začiatku októbra. Vydali sme k tomu metodické usmernenie, mnohé školy si tak nastavili svoje fungovanie. Rozdelili si deti do 15-členných skupín, urobili si k tomu alternatívne rozvrhy. Bol to scenár, ktorý mal nastať vtedy, ak škola prejde do červenej fázy. Tá nastane vtedy, keď sú na škole identifikované pozitívne prípady dvoch a viac detí či učiteľov.

Teraz to však zase nie je možné. 

Plošné opatrenia sú škrt cez rozpočet. Ich zmyslu absolútne rozumiem, sú prijímané v snahe ochrániť zdravie nás všetkých a obmedziť mobilitu ľudí. Vtedy nie je tendencia zohľadňovať všetky nuansy a výnimky v rôznych oblastiach. Veľmi oceňujem, že sa podarilo presadiť napríklad to, aby mohli deti od budúceho týždňa dochádzať do školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie. Deti sa tam zúčastňujú terapií a psychologického poradenstva, čo je pre ne mimoriadne dôležité. Takisto aj žiaci druhého stupňa špeciálnych škôl, ktorí sa od budúceho týždňa vrátia do škôl.

Zatvorenie druhého stupňa základných škôl bolo oznámené do konca novembra. Ak by boli školy zatvorené dlhšie, v decembri by už bolo možné vzdelávanie pre chudobné deti? 

Ja pevne verím, že výnimka pre tieto deti príde skôr. Pre ich ďalšiu budúcnosť je vyučovanie v školách esenciálne.

V stredu premiér Igor Matovič oznámil uvoľnenie lockdownu po prvom plošnom testovaní. Bude to teda možné od budúceho týždňa? 

No keďže od budúceho týždňa už dochádza a podľa slov premiéra by mohlo dôjsť k ešte ďalšiemu zásadnému uvoľňovaniu opatrení, myslím si, že je na mieste umožniť prezenčné vzdelávanie pre túto skupinu žiakov. Pokiaľ ľudia s negatívnym testom budú môcť navštíviť nákupné centrum alebo maséra, mala by sa otvoriť aj možnosť pre týchto žiakov dochádzať do školy. Navyše, keď v školách vieme zabezpečiť z hygienického hľadiska relatívne bezpečné a kontrolovateľné prostredie.

Učitelia dostanú peniaze na techniku – pre niektoré školy to bude 500 eur, pre väčšie 2-tisíc eur, pre tie najväčšie 4-tisíc eur. Čo sa z toho dá nakúpiť? Je to dosť peňazí? 

Určite to nie je dosť. Ak sa rozprávame o tom, že je potrebné sprístupniť dištančné vzdelávanie s využitím digitálnych technológií všetkým školám a nemalej skupine žiakov, nie sú to dostatočné finančné zdroje. Chápem, že v tejto situácii sú možnosti štátneho rozpočtu limitované. Ale myslím si, že do tejto oblasti by malo smerovať viac peňazí. Aj ostatné krajiny, ktoré sú z pohľadu celkového HDP a celkovej výkonnosti ekonomiky v porovnateľnej situácii, smerujú v súčasnosti nemalé finančné zdroje do podpory technického zabezpečenia vzdelávania počas pandémie.

Minister školstva sľuboval školám peniaze aj od ministerstva financií. Vy ste kritizovali, že ešte neprišli. Ste z toho sklamaná? 

Vyjadrila som sklamanie z toho, že peniaze, ktoré by bolo možné využiť na túto oblasť doteraz z rezortu financií, doteraz neprišli. Pevne verím, že v najbližšom období financie od ministerstva financií prídu.

Minister však povedal, že je to v poriadku a žiadny konflikt nie je. Tlačí minister dosť na to, aby peniaze pre školy prišli? 

Do interných rokovaní nevidím, k tomu sa vyjadrovať nebudem. Ja som si dovolila pomenovať to, čo vidím, a to je výsledok týchto rokovaní. Pevne verím, že sa to zmení a že sa do tejto oblasti presmeruje väčší objem finančných prostriedkov. Aj v rámci tohtoročného rozpočtu, pretože situácia je aktuálna teraz a školy potrebujú peniaze na to, aby si dokázali zakúpiť vybavenie nielen pre učiteľov, ale aj pre žiakov, ktorí doma nemajú potrebnú techniku.

Učitelia síce majú preplácaný internet aj neobmedzené volania, ale ministerstvo to zatiaľ neponúka žiakom. Bude to ďalší krok? 

Pevne verím, že áno.

Kedy by to mohlo byť reálne? 

Momentálne sa nezúčastňujem rokovaní s mobilnými operátormi, takže vám na to neviem odpovedať.

Koľko peňazí by ministerstvo školstva potrebovalo v ideálnom prípade na to, aby pomohlo školám dobre zvládnuť vzdelávanie na diaľku? 

Presné čísla nemám, prepočty robí Inštitút vzdelávacej politiky, ktorý má presné údaje. Na základe nich sa formulujú požiadavky nielen zo štátneho rozpočtu cez ministerstvo financií. Sú aj súčasťou opatrení, ktoré sa predkladajú v rámci Fondu obnovy či iniciatívy REACT EU. Zároveň je snaha peniaze dodatočne realokovať aj zo štrukturálnych fondov a využiť ich aj v tejto oblasti. Ale to sú veci, ktoré trvajú dlhšie, keďže sú s nimi spojené isté formálne procesy.

Preto si myslím, že najrýchlejšia možná odpoveď je zo štátneho rozpočtu. Myslím si, že odpoveď mala byť rýchlejšia. Uvedomujem si, že z mnohých rezortov prichádzajú množstvo požiadaviek a odvšadiaľ počuť, že chýbajú peniaze. Ale ja sa cítim spoluzodpovedná za dianie v školstve a považujem za potrebné pomenovať, že nemôžeme od škôl očakávať, že prejdú na dištančné vzdelávanie, pokiaľ učitelia a žiaci nebudú mať zabezpečené technické podmienky. To vnímam ako spoluzodpovednosť štátu.

Miroslava Hapalová

Vyštudovala psychológiu na Univerzite Komenského v Bratislave. Osem rokov pracovala ako riaditeľka slovenskej pobočky neziskovej organizácie Člověk v tísni, ktorá sa zameriavala na začleňovanie sociálne znevýhodnených komunít. Od roku 2015 pôsobila ako analytička v projekte To dá rozum, kde mala na starosti oblasť individualizovanej podpory pre učiacich sa – venovala sa teda predovšetkým inklúzii v školstve. Od marca 2020 je dočasne poverená riadením Štátneho pedagogického ústavu.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Koronavírus

    Školstvo

    Slovensko

    Teraz najčítanejšie