Denník N

Robí umelé oplodnenie: Proti prírode? Tak to neliečme ani rakovinu

Lenka Reismüllerová (30) študovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2009 pracuje na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike v Bratislave. Od roku 2011 pracuje ako lekár v Centre asistovanej reprodukcie Iscare. V roku 2013 ukončila na Fakulte verejného zdravotníctva na Slovenskej zdravotníckej univerzite štúdium v odbore Master of Public Health. Tento rok získala atestáciu v odbore gynekológia a pôrodníctvo. V súčasnosti sa venuje aj pedagogickej a vedeckej činnosti so zameraním na liečbu neplodnosti.
Lenka Reismüllerová (30) študovala na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 2009 pracuje na II. gynekologicko-pôrodníckej klinike v Bratislave. Od roku 2011 pracuje ako lekár v Centre asistovanej reprodukcie Iscare. V roku 2013 ukončila na Fakulte verejného zdravotníctva na Slovenskej zdravotníckej univerzite štúdium v odbore Master of Public Health. Tento rok získala atestáciu v odbore gynekológia a pôrodníctvo. V súčasnosti sa venuje aj pedagogickej a vedeckej činnosti so zameraním na liečbu neplodnosti.

Dnes sa neplodnosť týka desiatich až pätnástich percent párov. Často je dôvodom vysoký vek, hovorí lekárka Lenka Reismüllerová, ktorá pracuje v najstaršom centre asistovanej reprodukcie – Iscare v Bratislave. Na umelé oplodnenie tam chodia i páry z cudziny. Dieťa sa narodilo aj z embrya zamrazeného na obdobie desať rokov.

Aké páry k vám na kliniku chodia najčastejšie?

Chodia k nám prevažne mladé páry, ktoré nemôžu otehotnieť, ale aj ženy, u ktorých dochádza k opakovaným potratom. Doba ich neúspešného snaženia sa o dieťa je však veľmi individuálna. Bohužiaľ, často sa stretávame s tým, že páry prichádzajú neskoro. Snažia sa dva, tri aj päť rokov a až potom prídu. Často k nám prichádzajú ženy staršie ako 35 rokov, ktoré sa snažili päť rokov otehotnieť ambulantne, a keď prídu, už je neskoro, respektíve šanca na úspešné oplodnenie je nižšia. Preto by sme chceli apelovať na tie páry, ktorým sa nedarí otehotnieť dlhšie ako jeden rok, alebo šesť mesiacov po 35. roku života ženy, aby navštívili centrum asistovanej reprodukcie čo najskôr.

Koľko to trvá zdravému páru, ktorý nemá problémy?

Taký pár by mal otehotnieť počas troch, maximálne piatich menštruačných cyklov. Ak sa pri pravidelnom pohlavnom styku nepodarí žene otehotnieť po dobe jedného roka, predpokladáme, že existuje nejaký problém, ktorý v tom bráni – či už na strane ženy, alebo muža, eventuálne u oboch partnerov.

Aký je najčastejší dôvod, že pár nemôže mať deti?

V minulosti to bol väčšinou ženský faktor, kým teraz je časté, že majú problémy muži aj ženy, a tým je to komplikovanejšie. Mužský faktor je najmä v poslednej dobe výraznejší. Čoraz častejšie sa stretávame s patologickým spermiogramom (analýzou spermií) – kde ide o poruchu pohyblivosti spermií, zníženie ich počtu alebo poruchu štruktúry spermií. U žien je to najmä porucha menštruačného cyklu, porucha ovulácie, syndróm polycystických ovárií alebo endometrióza. Ide o ochorenie, keď sa bunky sliznice maternice nachádzajú aj inde v orgánoch malej panvy. Vytvára to zrasty, nepriechodnosť vajcovodov, zápalové prostredie, čo predstavuje veľmi nepriaznivé podmienky na oplodnenie aj samotné tehotenstvo.

Prečo pribúda mužov, ktorí majú problém splodiť dieťa?

Je to najmä životným štýlom. Hovorí sa, že mladí muži majú horší spermiogram ako muži starší o 20 rokov. Za čo vo veľkej miere môže životný štýl: fajčenie, alkohol, sedavé zamestnania, málo pohybu, prehrievanie oblasti semenníkov – to všetko zhoršuje kvalitu spermií. Ale presná príčina nie je známa.

Je pravda, že k tomu môže prispieť nosenie slipov?

V podstate to platí. Celkovo prehrievanie mužských genitálií nie je priaznivé, ale musí ísť o dlhodobý stav. Takže tesné nohavice, tesná spodná bielizeň, ale aj sedavé zamestnania (šoféri, kamionisti, cyklisti), počítače na kolenách – to všetko pôsobí nepriaznivo, ak ide o dlhodobý stav. Neplatí mylná predstava, že v horúčavách je partner menej plodný. Ak sa však genitálna oblasť dlhodobo prehrieva, zníži sa počet spermií aj ich kvalita a pohyblivosť.

Vek rodičiek sa zvyšuje. Je to tak aj u vás? Zvyšuje sa vek párov, ktorí k vám chodia?

Bohužiaľ, áno. Čoraz častejšie do nášho centra prichádzajú ženy vo veku 37 a viac rokov. Vek ako taký je rizikovým faktorom neplodnosti, ale je aj príčinou častejších komplikácií v už prebiehajúcom tehotenstve. Ide najmä o vyššie riziko spontánneho potratu, vrodených vývojových chýb plodu, predčasného pôrodu, ale aj napríklad tehotenskej cukrovky.

Ako prebieha umelé oplodneie. Zdroj: Wikipedia
Ako prebieha umelé oplodnenie. Zdroj – Wikipedia

Kedy je ideálne mať dieťa?

Ideálne by bolo, keby mala žena do tridsiatky odrodené všetky plánované deti. Je evidentné, že to pri súčasnom životnom štýle a pracovnej vyťaženosti väčšinou nestihneme. Kedysi sa hovorilo, že 25-ročná prvorodička bola stará. V súčasnosti je v Bratislave priemerný vek prvorodičky 30 rokov a tento trend má stále stúpajúci charakter.

Keď už niekto príde k vám do centra, ako to prebieha?

Ideálne je, ak prídu obaja partneri na prvú – vstupnú konzultáciu spolu. Vstupná konzultácia sa začína odobraním anamnézy oboch partnerov, pohovoríme si o prípadných ťažkostiach, ochoreniach či už prekonaných, alebo prebiehajúcich. Často prichádzajú páry, ktoré nevedia, prečo nemôžu spolu počať dieťa – muž má normálny, fyziologický spermiogram a žena má pravidelný menštruačný cyklus. Vždy začíname s tými najjednoduchšími vyšetreniami. Ako prvé vyšetríme spermiogram partnera, ktorý zistí kvalitu spermií – ich počet, pohyblivosť a štruktúru.

Čo zisťujete u ženy?

Pacientky vyšetrujeme ultrazvukom v presne stanovenej fáze menštruačného cyklu, pričom zásadnou otázkou je, či u pacientky dochádza alebo nedochádza k ovulácii (uvoľneniu vajíčka). Z odberu krvi vyšetrujeme takzvaný hormonálny profil, teda či sú ženské pohlavné hormóny v poriadku. Ak týmito základnými vyšetreniami neodhalíme príčinu neplodnosti, vyšetríme priechodnosť vajcovodov. V minulosti sa to robilo najmä laparoskopicky – pacientka musela byť pritom plne uspatá, čiže v celkovej anestézii. V súčasnosti máme k dispozícii nové špeciálne kontrastné peny, ktorými vyšetrujeme priechodnosť vajcovodov pod ultrazvukovou kontrolou. Potom pristúpime k plánovanému pohlavnému styku alebo inseminácii, čo je zavedenie spermií do dutiny maternice. Niekedy majú partneri problém stretnúť sa v tom pravom čase a stačí, ak určíme najpravdepodobnejší čas na otehotnenie – teda obdobie, keď u ženy dochádza k ovulácii.

Ako dlho trvá proces od prvej návštevy, až kým prídete na to, ako problém riešiť?

Je to veľmi individuálne. Ak príde pár, u ktorého je hneď od začiatku evidentné, v čom je problém (napríklad muž nemá dosť spermií na spontánne otehotnenie, respektíve žena má nefunkčné vaječníky), partnerom odporučíme cyklus umelého oplodnenia, teda fertilizáciu in vitro (oplodnenie „v skúmavke“). Pri umelom oplodnení podstúpia ženy hormonálnu stimuláciu, aby sa docielilo vytvorenie viacerých vajíčok, ktoré sa následne v celkovej anestézii odoberajú a oplodňujú spermiami partnera v laboratórnych podmienkach. Celý proces umelého oplodnia trvá necelé tri týždne – od začiatku menštruácie až po zavedenie embrya do dutiny maternice. Proces prebieha zväčša bez komplikácií a ženy hormonálnu stimuláciu zvládajú bez väčších ťažkostí.

Kedy sa využívajú darcovské spermie?

Ak je porucha spermiogramu taká výrazná a vážna, že nie je možné docieliť graviditu partnerovými spermiami. Ide zväčša o genetické ochorenia, prenášačstvo rôznych chorôb, onkologické ochorenia alebo následky operácií na semenníkoch. Vzhľadom na to, že ide o veľmi chúlostivú a intímnu záležitosť, je dôležité s partnermi otvorene hovoriť. V prípade potreby využitia darovaných spermií partneri môžu vysloviť určité požiadavky na darcu, ktorý je, samozrejme, anonymný. Ide zväčša o požiadavky, ako je napríklad vzdelanie, krvná skupina, výška, farba vlasov či očí.

Ako je to s darovaním vajíčok?

Využívajú sa, ak u ženy ani po hormonálnej stimulácii nedochádza k tvorbe vajíčok. Môže ísť o predčasné zlyhanie vaječníkov, ale príčinou môže byť aj operácia, cysty na vaječníkoch, endometrióza alebo jednoducho vyšší vek. Následne je postup veľmi podobný ako v prípade darovania spermií – vyberie sa vhodná darkyňa vajíčok.

In_vitro_fertilization
Intracytoplazmatická injekcia spermie (ICSI).

Čo všetko sa môže rodina o darcovi či darkyni dozvedieť? Môže vedieť aj zdravotný stav a nejaké možné dedičné ochorenia?

Darcovstvo je a musí byť prísne anonymné. Smieme preto poskytnúť len napríklad údaje o vzdelaní či základné informácie o vzhľade, respektíve krvnej skupine. Rodinnú a osobnú anamnézu darcu či darkyne má k dispozícii len centrum asistovanej reprodukcie, vzhľadom na to, že ide o anonymné darcovstvo. Na druhej strane sa darcom alebo darkyňou môže stať len osoba, ktorá je zdravá a nelieči sa na žiadne prenosné ochorenia. Zároveň darcovia podstupujú testy na pohlavne prenosné ochorenia a taktiež genetické vyšetrenie, aby sme vylúčili možný prenos dedičného ochorenia. Dôležitou súčasťou je aj psychologický pohovor.

Máte zhruba 1200 párov ročne. Koľko z nich má darované spermie alebo vajíčka?

Celkovo ide zhruba o pätinu párov, ktoré využívajú darované reprodukčné bunky – vajíčka alebo spermie. Problém je, že je vo všeobecnosti málo darcov. Spoločnosť nemyslí na tieto páry. Je to veľmi chúlostivá téma, darcovia musia odovzdať svoj genetický materiál. Bohužiaľ, neplodné páry sú na to odkázané, preto si každého darcu alebo darkyňu a ich ochotu pomôcť neplodným párom veľmi vážime.

Dostávajú darcovia peniaze alebo je to zadarmo?

Darcovstvo je dobrovoľné, ale ak darkyňa chce darovať vajíčka, má s tým náklady. Napríklad na lieky, dopravu, musí prísť v presnom termíne, môže byť práceneschopná. Tieto náklady sa jej, samozrejme, hradia v plnej výške.

Ako prebieha darovanie vajíčok?

Ak chce žena darovať vajíčka, musí podstúpiť hormonálnu stimuláciu, presne tak ako žena pred umelým oplodnením. Približne desať dní si podáva hormonálne injekcie v podobe injekčného pera. V priebehu týchto dní prichádza na dve alebo tri ultrazvukové kontroly. Potom sa vajíčka v celkovej anestézii odoberú cez zadnú pošvovú klenbu. V deň odberu prichádza darkyňa ráno na kliniku a v ten istý deň aj odchádza domov – ide o zákrok patriaci do jednodňovej chirurgie.

Môže darovať viackrát?

Môže, musí však myslieť aj na svoju reprodukciu. Nechceme, aby pacientka darovala viac ako raz či dvakrát za život.

U mužov je darovanie spermií hradené?

Majú taktiež preplatené náklady, ktoré im vzniknú v spojení s darovaním spermií.

Je dnes darovanie nejako centrálne obmedzené? 

Teoreticky nie je. V súčasnosti neexistuje na Slovensku databáza darcov, no každé centrum si vedie svoju vlastnú databázu. V rámci jednotlivých zdravotníckych zariadení sú stanovené hranice a interné predpisy, čo sa týka počtu darovaní alebo detí jedného darcu. Bohužiaľ, zatiaľ neexistuje komunikácia medzi jednotlivými zariadeniami asistovanej reprodukcie, a tak rozhodnutie darcu darovať spermie vo viacerých zariadeniach nie je možné ovplyvniť. Je to však skôr zriedkavé a každý darca si uvedomuje závažnosť svojho rozhodnutia a jeho následky.

Akí sú typickí darcovia či darkyne?

Sú dve skupiny darcov: buď zväčša mladí slobodní študenti, alebo ľudia, ktorí majú deti a stretli sa s prípadom, že napríklad blízka rodina nemohla mať deti. Oni im síce nemôžu darovať vlastné zárodočné bunky vzhľadom na podmienku anonymity, ale poznajú problematiku a vedia, aké je to trápenie, ak pár nemôže mať deti. Prídu preto, že chcú pomôcť.

Koľko stojí umelé oplodnenie?

Závisí to od toho, v akom veku pár príde. Do 39. roku pacientky prepláca zdravotná poisťovňa približne dve tretiny nákladov. Celý cyklus umelého oplodnenia je finančne nákladný – najmä hormonálne lieky a mikromanipulačné techniky, pomocou ktorých robíme oplodnenie vajíčka spermiou. Ak sa pár rozhodne pre umelé oplodnenie, mal by počítať s tým, že aj s doplatkami na lieky sa finančné náklady za celú liečbu pohybujú od 500 do 1500 eur.

A koľko to stojí bez poisťovne?

2000 až 4000 eur. Závisí to od množstva liekov a jednotlivých metodík oplodnenia.

Prichádza väčšina párov pred 39. rokom?

Myslím si, že páry už vedia, že poisťovňa prepláca umelé oplodnenie do 39 rokov, a tak mnohé prídu pred dosiahnutím tejto vekovej hranice.

Chodia k vám do centra len páry?

V súčasnosti sa rozbieha program, ktorý nazývame „social freezing“. Ženy, ktoré sú slobodné, nestretli pravého partnera, majú 30 až 37 rokov a stále nemajú deti, si uvedomujú, že už majú vek na dieťa. Ich rozhodnutie vyplýva najmä z toho, že po 35. roku sa zhoršuje kvalita vajíčok, prichádzajú komplikácie v tehotenstve a častejšie sa vyskytujú vrodené vývojové chyby. Aby si zachovali reálnu šancu na graviditu, rozhodnú sa pre mrazenie vajíčok ešte predtým, ako nájdu vhodného partnera. V súčasnosti v našom centre túto službu ponúkame, no, bohužiaľ, zatiaľ bez účasti zdravotnej poisťovne, preto si všetky náklady musia klientky hradiť samé.

Koľko to stojí?

Zhruba 1200 eur.

Nemôžu sa nechať umelo oplodniť darcovskými spermiami?

Nie. Umelé oplodnenie sa smie poskytovať len párom. Podľa zákona dokonca len manželským párom, ale už je vytvorená výnimka v nariadení, že asistovaná reprodukcia môže byť poskytnutá aj párom, ktoré nie sú zosobášené. Ale musia byť dvaja – muž a žena, musia obaja prehlásiť, že dieťatko narodené po asistovanej reprodukcii prehlasujú za svoje a budú jeho legitímnymi rodičmi (aj v prípade darovaných buniek). Nemôže prísť slobodná žena bez partnera, ktorá by si chcela dať odobrať vajíčka a dať ich oplodniť darcom. To v súčasnosti podľa platnej legislatívy nie je možné. Dieťatko narodené z asistovanej reprodukcie taktiež potrebuje kompletnú rodinu – tvorenú mužom a ženou. Preto tiež nie sú umožnené techniky asistovanej reprodukcie u homosexuálnych párov.

Ako dlho vydrží zamrazené vajíčko?

Vajíčka – teda ženské pohlavné bunky – sú podstatne citlivejšie na procesy mrazenia než embryá (teda vajíčka oplodnené mužskou spermiou). Embryo, ktoré sa v súčasnosti mrazí častejšie, predstavuje zhluk približne 50 až 100 buniek, preto je odolnejšie v porovnaní s vajíčkom, ktoré je len jednou bunkou. Zhruba 10 percent vajíčok neprežije proces mrazenia. Mrazenie vajíčok je v súčasnosti novinka na trhu, preto sa až v budúcnosti uvidí, ako dlho je možné mať vajíčka zamrazené.

Ako dlho vydržia zamrazené embryá?

Prakticky neobmedzene pri súčasných moderných metódach mrazenia. Nedávno sa narodilo zdravé krásne dieťatko z embrya, ktoré bolo zamrazené takmer 10 rokov, a tak ho doma čakal 10-ročný braček.

Kedy sa zamrazujú embryá?

Pri asistovanej reprodukcii po hormonálnej stimulácii zväčša odoberieme viac vajíčok (ideálne 8 – 12), ktoré následne oplodníme mužskými spermiami. Tak vzniknú napríklad 3 vysoko kvalitné embryá, jedno embryo prenesieme do maternice a ostatné embryá zamrazíme. Je takmer pravidlom, že pár porodí prvé dieťatko a po určitom čase sa vrátia po bračeka alebo sestričku.

Takže pár, ktorému sa narodilo dieťa z embrya, ktoré bolo desať rokov zamrazené, už mal doma jedno dieťa z umelého oplodnenia?

Áno. Je to síce – vzhľadom na dobu zamrazeného embrya – raritný prípad, ale inak je to celkom bežné. Existujú rodiny, ktoré majú aj tri deti z umelého oplodnenia. Stále sa však stretávame aj s ľuďmi, ktorí majú výhrady voči mrazeniu embryí – zväčša z pohľadu viery a etiky. Je to chúlostivá záležitosť, ale vždy sa dá párom, ktoré nemôžu otehotnieť, pomôcť – napríklad sa pri takom citlivom páre odoberie len jedno vajíčko, ktoré sa oplodní, takže vznikne len jedno embryo. Ide o vzájomnú dohodu o postupe liečby. Niektorí nechcú nechať zamraziť embryo, čomu rozumiem.

A odmietajú kvôli viere aj darované spermie alebo vajíčka?

Nestretla som sa s tým, že by kvôli viere odmietli darované spermie či vajíčka. Ani darovanie iných orgánov cirkev, pokiaľ viem, nezakazuje.

Katolícka cirkev neodporúča umelé oplodnenie, radia skôr adopciu. Vy ste s tým mali problém?

Stretávam sa s tým veľmi často. Slovensko je katolícka krajina a aj ja sama som veriaca. Na druhej strane aj veriace a nábožensky založené páry sú často neplodné a je len na ich rozhodnutí, ako sa s tým vyrovnajú. Bohužiaľ, často je odmietanie umelého oplodnenia spôsobené tým, že páry nevedia, čo presne umelé oplodnenie znamená. Najväčšie výhrady sú voči mrazeniu embryí, teda že by mali jedno či dve deti a čo sa stane s ostatnými embryami, ktoré sa neprenesú. Pri takýchto pároch je to o vzájomnej komunikácii s lekárom. Existuje možnosť podania nižších dávok hormónov, u ktorých sa predpokladá aj nižší počet vajíčok, teda 1 až 2 embryá. Voči tomuto postupu už zásadné námietky nie sú.

V katolíckych encyklikách sú aj výhrady, že pohlavný akt je „spojivý a plodivý“ a nemá sa to oddeľovať. Čo umelé oplodnenie nespĺňa. Toto je podľa nich proti prírode.

Často sa s tým stretávame. Nastáva však otázka: čo všetko je potom proti prírode? Aj pri liečbe rakoviny zabíjame vlastné bunky, ktoré vytvorilo samo telo, hoci sú patologické – je aj to proti prírode? Iste, je to na hrane, je to však na viere a svedomí každého jedného z nás. V prípade umelého oplodnenia je cieľom vytvorenie nového života, dieťaťa, ktoré je požehnaním každej rodiny. Preto to osobne považujem za krásne a šťastné riešenie. Samozrejme, najlepšie by bolo, ak by všetko fungovalo, ako má, a deti sa plodili aj rodili spontánne, no, bohužiaľ, nie vždy je to možné.

Stalo sa vám, že niekto počas cyklu preruší proces kvôli viere?

Už v samotnom procese umelého oplodnenia nie. Je dôležité, aby sme sa s pacientmi rozprávali, aby poznali celý proces, ako bude prebiehať, a následne sa už sami rozhodnú. Absolútny základ všetkého je, aby sa s nimi hovorilo otvorene a do detailov – ide o vážnu vec.

Chodia k vám aj katolícke páry?

Veľmi často.

A je mnoho takých, čo po úvodnom rozhovore nakoniec nepodstúpia umelé oplodnenie?

Len veľmi málo párov po porozumení celého procesu nepodstúpi liečbu neplodnosti. Keď sa im to vysvetlí, tak si rozmyslia a povedia, čo je pre nich ešte prípustné a čo nie. No myslím si, že zbytočne netreba hormonálnu liečbu a proces umelého oplodnenia dramatizovať – ide v súčasnosti o bežný výkon, ktorého výsledkom sú zdravé a milované deti.

Sú páry, ktorým odporučíte adopciu?

Sú také páry. Napríklad majú vysoký vek alebo by bolo umelé oplodnenie pre nich rizikové. Ale vo väčšine prípadov sa aspoň pokúsime o liečbu neplodnosti inou alternatívnou liečbou.

Aký pár by si mal radšej zvoliť adopciu?

Ak je to pár vo vyššom veku a odmietajú darované vajíčka alebo spermie. V takom prípade je ľudskejšie im povedať, že pravdepodobnosť umelého oplodnenia je u nich taká nízka, že by mali skúsiť adopciu. Veľa párov to aj napriek nízkej pravdepodobnosti úspechu chce skúsiť, aby si povedali, že skúsili všetky možnosti. A ak to nejde, tak skúsia adopciu.

Kedy je už privysoký vek? Spomínaných 39 rokov?

To sa nedá takto povedať. Sú ženy, ktoré majú 42 či 44 rokov a ich zdravotný stav ešte umožňuje umelé oplodnenie, lebo kvalita vajíčok nie je zlá.

Môže žena ovplyvniť kvalitu vajíčok?

Vek nezastavíme. Aj keď sa v 35 rokoch cítime mlado, zdravo a na 25, tak vajíčka napriek tomu, že sme zdravé a cítime sa fajn, starnú. Samozrejme, ak žena vie, že chce mať dieťatko vo vyššom veku, je potrebné aspoň praktizovať zdravý životný štýl, vyhýbať sa alkoholu, cigaretám, nadváhe. Všetky tieto faktory znižujú šancu na úspech.

U nás je zhruba tretina počtu centier oproti Česku. Tam chodieva na zákrok viac ľudí. Je to tým, že sme konzervatívnejšia krajina?

Myslím si, že áno. Otázka je, čo je správne. Myslím si, že asistovaná reprodukcia by mala byť poslednou možnosťou liečby neplodnosti. Len ak to inak nejde. V prvom rade sa snažíme, aby naše pacientky otehotneli spontánne. Niekedy naozaj stačí prírode trošku pomôcť. Nie je to – a nemal by to byť – biznis, veľkovýrobňa detí, ktorá tlačí všetky pacientky do umelého oplodnenia. Umelé oplodnenie však nie je žiadny strašiak, dávky hormónov už nie sú také vysoké a podávajú sa len krátke obdobie (zhruba 10 dní). Ak to však ide spontánne, nech sa to skúsi v prvom rade tak.

A ako sa dá pomáhať spontánnemu počatiu?

Vyvolaním ovulácie, naplánovaním pohlavného styku alebo insemináciou, taktiež aj liečbou mužskej sterility, na ktorú sa špecializujeme. Môžeme podporiť i rast sliznice aj vajíčok. Následne k spojeniu spermie a vajíčka dôjde v tele ženy, ide teda o spontánne otehotnenie.

V Česku je to už podľa vás veľmi rozšírené?

Osobne ma Česká republika v tomto prekvapuje. V Česku som sama pracovala a centier je tam veľmi veľa, napriek tomu fungujú a uživia celý personál. Možno je tam otvorenejší prístup. Časom tento trend príde aj na Slovensko. Prístup, že „chcem dieťa a chcem ho hneď“. Dosiahnuť tehotenstvo niekedy trvá mesiace aj roky a nedá sa to vždy hneď. No nie všetci sú ochotní čakať. Stále však na Slovensku platí, že na umelé oplodnenie musí byť medicínsky dôvod. Zdravotné poisťovne vyžadujú v prípade, ak sa nezistí príčina neplodnosti, ročnú liečbu v centre asistovanej reprodukcie.

Do Česka chodí aj veľa ľudí zo zahraničia. Ako je to u nás?

Na Slovensku je situácia podobná. Niektoré krajiny nemajú povolený napríklad darcovský program, tak prídu k nám či do Českej republiky. A potom sú krajiny, kde nie je medicína na takej úrovni, preto sa pacienti rozhodnú podstúpiť cyklus umelého oplodnia na Slovensku, kde je úspešnosť naozaj na vysokej úrovni. Chodia k nám napríklad aj páry z Rakúska, Veľkej Británie či Írska, ale aj z USA, kde je zase veľmi drahá zdravotná starostlivosť.

O koľko ľudí ide?

Zhruba desať percent našich klientov je zo zahraničia a ich počet stále narastá.

Máte darcov spermií a vajíčok len zo Slovenska?

Áno.

A koľko ich je?

Počet aktívnych darcov evidovaných v databáze sa počíta na stovky. U darkýň vajíčok ide o desiatky.

Aká je úspešnosť umelého oplodnenia?

Úspešnosť umelého oplodnenia je veľmi individuálna a zavisí aj od konkrétneho centra či veku pacientky. V našom centre sa pohybuje v priemere medzi 40 až 50 percentami, čo zodpovedá najkvalitnejším európskym centrám.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie