Denník N

Matky ohrozuje najmä sociálna izolácia, aj preto sa zdôverujú na internete, hovorí umelkyňa Daniela Krajčová

Pohľad na inštaláciu Daniely Krajčovej v žilinskej Novej synagóge. Foto – Richard Köhler
Pohľad na inštaláciu Daniely Krajčovej v žilinskej Novej synagóge. Foto – Richard Köhler

Finalistka Ceny Oskára Čepana vytvorila diela, ktoré sprostredkúvajú pocity matiek na materskej a ukazujú, ako môžeme vďaka deťom spoznať, kde sú najväčšie slabiny našich miest. 

V rozhovore hovorí Daniela Krajčová aj o tom, čo by mnohým matkám na materskej mohlo pomôcť, čo zistila v internetových diskusných fórach matiek a ako si sama poradila, keď sa rozhodla, že chce ako matka troch malých detí naďalej pracovať.

Nová synagóga v Žiline, kde prebieha výstava finalistov Ceny Oskára Čepana, je opäť otvorená.

Veľké kresby Daniely Krajčovej na plachtách sú inšpirované rozhovormi mamičiek v internetových fórach o témach, ktoré bezprostredne súvisia so sociálnou izoláciou. Foto – Richard Köhler
Kresby Daniely Krajčovej počas výstavy Potulnej galérie v lete tohto roka. Foto – Viera Zubalová

Keď ste sa ocitli vo finále pred štyrmi rokmi, hovorili ste, že sa rada venujete najmä témam, ktoré sú na okraji záujmu. Ako z tohto pohľadu vnímate materstvo – venujeme mu v spoločnosti dostatok pozornosti? 

Myslím si, že o materstve sa hovorí pomerne veľa, aj keď možno stále o čosi viac zidealizovane a nie dostatočne aj o jeho ťažších stránkach.

To, čo ma najviac zaujímalo, keď som v rámci výstavy spracovávala rozhovory mamičiek v internetových fórach, bola najmä sociálna izolácia, závislosť od pomoci druhých, stereotyp, depresia, medzigeneračné a partnerské vzťahy či domáce násilie.

V rámci výstavy sa tomu síce nevenujem, ale viac pozornosti by sme ako spoločnosť mohli venovať aj postaveniu ženy, ktorá má rodinu a chce mať aj prácu, no stále je to pre ňu ťažšie ako pre muža. Dnes sa tieto rozdiely už čiastočne vyrovnávajú, no stále je priveľa žien, na ktorých leží celá starostlivosť o deti 24 hodín denne, a ak nemajú pomoc ostatných členov rodiny, finančnú či sociálnu pomoc, ľahko sa môžu dostať do veľmi komplikovanej situácie.

Vy ste sa ocitli ako matka troch malých detí vo finále súťaže.  

Chápem, že asi to nie je úplne normálna situácia, že som sa vôbec s tromi malými deťmi prihlásila. No ja sa stále snažím pracovať. Nemám záujem ukázať tým, že nechcem byť na materskej, tak to nie je. Ja len jednoducho chcem naďalej pracovať – aj keď mám tri deti.

Bol to v tomto smere pre vás pocit satisfakcie, že ste uspeli u porotcov a vybrali vás spomedzi ďalších prihlásených? 

Áno, veľmi ma to potešilo, no beriem to najmä prakticky. Účasť vo finále je totiž pre mňa predovšetkým možnosť venovať sa tvorbe. Tému materstva by som určite spracovávala aj bez účasti vo finále, no zrejme

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vizuálne umenie

Životy žien

Kultúra

Teraz najčítanejšie