Denník N

Ľudia berú počúvanie druhých ako prejav slabosti, vo svete narastá epidémia osamelosti

Ilustračné foto - Unsplash/Joshua Ness
Ilustračné foto – Unsplash/Joshua Ness

Stále viac ľudí má pocit, že ich vôbec nikto nepočúva, vo svete rastie epidémia osamelosti.

Spoločnosť kladie dôraz na budovanie značky, sebaprezentácia je dôležitejšia ako schopnosť viesť zmysluplnú konverzáciu, hovorí v rozhovore autorka knihy o načúvaní Kate Murphyová.

Čo to však vlastne znamená „skutočne počúvať“? Je to zručnosť, ktorú si dokáže osvojiť ktokoľvek? A mali by sme počúvať naozaj každého?

Kedy naposledy ste mali pocit, že vás niekto naozaj pozorne počúva?

Vlastne to bolo včera večer, volala som so svojou dobrou kamarátkou, ktorá žije v Pensylvánii a vedie tam baletný súbor. Hovorili sme spolu naozaj dlho, poznáme sa veky. Obe sme v počúvaní dobré, vždy vedieme veľmi zaujímavé debaty. Dnes, ak nerátam svojho psa, ste prvá vy.

Keď ste podobnú otázku kládli respondentom vo svojej knihe, mnoho z nich vám odpovedalo, že v skutočnosti nemajú vôbec nikoho, pri kom by mali pocit, že ich naozaj počúva. A to napriek tomu, že mali kamarátov alebo partnerov. Ide o nový bežný stav?

Toto ma skutočne prekvapilo. Každý, naozaj každý, koho som sa na to opýtala, sa musel na chvíľu odmlčať a premýšľať. Pár šťastlivcov prišlo s niekým ako manžel, manželka, sestra, brat, možno najlepší priateľ. Ale drvivá väčšina si nebola schopná spomenúť vôbec na nikoho. Vtedy som pochopila, že som narazila na niečo naozaj dôležité.

Ešte zaujímavejšie bolo, keď som sa spýtala, ako sa vlastne dobrý poslucháč pozná. Väčšinou nasledovalo ticho. Zároveň však dokázali veľmi ľahko opísať, ako sa správa ten zlý – skáče do reči, odpovedá zmätene, pozerá sa do

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Vzťahy

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie