Keď dieťa trestáme, nepoučí sa z toho, skôr sa naučí klamať, hovorí lektorka efektívneho rodičovstva Martina Vagačová

V rozhovore sa dozviete,

• aká by mala byť úloha rodiča v dnešnej spoločnosti,
• prečo tresty pri výchove nefungujú,
• prečo je pre rodičov také ťažké rešpektovať svoje dieťa,
• čo robiť, keď rodičia nie sú vo výchove zajedno,
• ako správne stanoviť dieťaťu hranice,
• ako reagovať, keď dieťa urobí „scénu“ v obchode.

Kto vymyslel koncept efektívneho rodičovstva a ako ste sa k nemu dostali vy?

S týmto konceptom prišiel rakúsky psychiater Rudolf Dreikurs, nasledovník zakladateľa individuálnej psychológie Alfreda Adlera. Dreikurs začal už v 50. rokoch robiť v Amerike kurzy pre rodičov a pedagógov a uplatňoval pritom humanistický prístup. K nám tento koncept dorazil v 90. rokoch. Ja som sa s ním prvýkrát stretla u svojej švagrinej, ktorá absolvovala tento kurz v Amerike, a videla som, že s deťmi zaobchádza inak ako ostatní rodičia. Deti pre ňu neboli objekt, ale plnohodnotní partneri – od úplného narodenia. Bolo to pre mňa niečo úplne nové. Najviac ma ohromil ten rešpekt k malému dieťaťu.

Myslím si, že práve rešpekt k deťom a k seniorom je niečo, čo dnes v našej spoločnosti veľmi chýba. Pamätám si, že keď som sama pred rokmi začínala robiť kurzy efektívneho rodičovstva, mnohí si ťukali na čelo – vraj načo nám to je, keď „do rodiča sa každý narodí“. Toto je veľmi častý mýtus – že rodičom sa automaticky stávate vtedy, keď sa vám narodí dieťa. Áno, oficiálne sa vtedy stávate rodičom, ale to ešte neznamená, že viete vychovávať dieťa. Rodič nemá zvládať len manažment života, mal by ponúknuť dieťaťu aj spoločné zážitky. Deti s nami potrebujú zažiť skúsenosť hodnôt a všetkého, čomu veríme. A hlavne potrebujú vidieť, že rodičia majú rešpekt k nim, ale aj sami k sebe.

Chápem to správne, že vy sama ste najprv ovládali teóriu a až potom prišla prax – výchova vlastných detí?

Áno, vtedy som už toho mala veľa načítaného a naštudovaného. Ale môžete sa akokoľvek dobre pripraviť, ten praktický význam pochopíte až vtedy, keď príde prvé dieťa. Pamätám si, ako som si čítala o boji dieťaťa o moc a hovorila som si, ako asi môže so mnou šesťmesačné dieťa bojovať o moc. (smiech) No keď prišlo prvé dieťa,