Denník N

Lekár Visolajský, s ktorým sa radí premiér: Lockdown je pre Slovensko momentálne nevyhnutný

Foto N – Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Peter Visolajský bol v prvej vlne členom permanentného krízového štábu. Dodnes chodí na Ústredný krízový štáb a premiér ho označuje za človeka, ktorý mu radí.

Šéf lekárskych odborov v rozhovore hovorí aj o tom, že:

  • výsledkom plošného testovania môže byť aj lokálne rýchlejšie šírenie nákazy a že uvoľnenie zákazov je nebezpečné;
  • akú verziu lockdownu navrhoval;
  • že už treba vyhodnotiť zodpovednosť za to, že v lete nevznikol plán pre nemocnice a že neboli posilnené regionálne hygieny;
  • a že od premiéra aj ministra obrany by očakával upokojovanie a nie rozdúchavanie situácie;

Prečo sa časť lekárov rozhodla vystúpiť proti plošnému testovaniu tesne pred tým, ako sa malo spustiť? 

Tieto hlasy zaznievali už v uplynulých týždňoch. Na Ústrednom krízovom štábe bolo množstvo otázok aj zo strany prezidenta Slovenskej lekárskej komory Mariana Kollára, ale často sme nedostali odpovede. Teda lekári sa ozývali dlhodobejšie, ale keďže boli argumenty ignorované, časom ich hlas len zosilnel. V tejto veci chýbala odborná debata.

O plošnom testovaní sa rozhodovalo na základe politiky a nie odbornosti? 

Plošné testovanie bolo politické rozhodnutie.

Premiér hovorí, že sa rozhoduje na základe názorov odborníkov – v tomto prípade to tak nebolo? 

To sa treba pýtať úzkeho kruhu takzvaného konzília odborníkov. Počul som od nich rôzne vyjadrenia, premiér aj minister opakovane tvrdili, že ich hlavní infektológovia zistili pri týchto testoch takmer 100-percentnú citlivosť, čo je však v rozpore s odbornými dátami zo zahraničia. V konečnom dôsledku toto bolo politické rozhodnutie.

Hovorili ste o tom aj na Ústrednom krízovom štábe, kde ste boli vy a aj Marian Kollár z lekárskej komory. Ten hovorí, že sa o plošnom testovaní nehlasovalo, premiér tvrdí, že áno. Hlasovalo sa teda na krízovom štábe o tom?

O plošnom testovaní sa hlasovalo. Pán Kollár sedel za mnou a nevidel som ho, teda je možné, že na hlasovaní nebol prítomný. Debata o testovaní bola veľmi dlhá, trvalo to hodiny, je normálne, že počas rokovania ľudia odchádzajú napríklad na toaletu.

Keď teda premiér hovoril, že sa hlasovalo a prezident komory, že nie, pravdu hovoril premiér?

Pýtal som sa aj ľudí, ktorí tam boli so mnou a nevideli, či pán Kollár hlasoval. Naozaj to vyzerá ako hlúpa náhoda, že tam v tej chvíli nebol. Zdržalo sa viac ľudí, ako je prezentované. Bolo to však odhlasované, väčšina ľudí hlasovala za. Prekvapilo ma však, že veľa ľudí sa zdržalo.

Nepýtali ste sa Kollára, či tam bol, keď ste ho nevideli?

Volal som mu a povedal mi, že nevie o tom, že by sa hlasovalo. Preto predpokladám, že tam vtedy nebol. Od začiatku mal, a nielen on, k plošnému testovaniu námietky. Na štábe sme sa na to testovanie veľa pýtali, nedostali sme však adekvátne odpovede.

Ako ste hlasovali vy?

Neviem, či môžem zverejniť tieto informácie.

Epidemiologická situácia je veľmi vážna. Neobávate sa, že takýto spor medzi premiérom, ministrom obrany a prezidentom komory lekárov odradí ľudí dodržiavať opatrenia? Nenaštrbí to dôveru ľudí?

Politický konflikt tejto situácii nepomáha. To najhoršie v tejto situácii sú konflikty medzi vysokými predstaviteľmi. Bol by som radšej, keby takýto spor nevznikal. Výroky pána ministra Naďa sú veľmi neadekvátne, vyzvali sme ho aj na ospravedlnenie za jeho tvrdenia. Očakával by som od neho aj premiéra, že sa súčasnú situáciu budú snažiť upokojiť a nie rozdúchavať oheň. Opakovať na tlačových konferenciách dookola sabotáž a vlastizradu a podobné vyjadrenia je zlý prístup. Chápem tie emócie, situáciu však treba upokojovať.

Peter Visolajský, Robert Mistrík a Peter Škodný z krízového štábu počas prvej vlny. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nemal by upokojovať situáciu aj šéf komory lekárov Kollár? 

Je na všetkých vysokých predstaviteľoch, aby sme súčasnú situáciu upokojovali, platí to na obidve strany. Nechcem byť obhajcom akejkoľvek strany, v tejto nálade akékoľvek konflikty nepomáhajú.

Spor sa začal prvou tlačovou besedou Slovenskej lekárskej komory. Okrem spochybnenia testovania tam doktor Ernest Sivík, člen vedenia komory, prirovnal covid ku chrípke. Súhlasíte s takýmito vyjadreniami?

Nie, toto bola zásadná chyba. Očakávam, že sa komora ostro ohradí. Takéto situácie sa nemôžu stávať a je neprípustné, aby sa opakovali. Koronavírus spôsobuje oveľa závažnejšie ochorenia ako chrípka a následky na celú spoločnosť sú násobne horšie ako chrípka.

Komu majú ľudia dôverovať, keď predstavitelia Slovenskej lekárskej komory šíria takéto hoaxy?

Neviem si to vysvetliť, je to asi osobné zlyhanie pána, ktorý to hovoril. Chcel by som zdôrazniť, že lekárska komora doteraz vždy zdôrazňovala závažnosť pandémie. Beriem to ako individuálne zlyhanie a dúfam, že sa komora k tomu jasne postaví. Celkovo väčšina lekárov od konca februára upozorňuje na vážnosť situácie. Aj opatrenia a súčasný lockdown sú výsledok tlaku lekárov.

Aký je momentálne váš vzťah s premiérom? 

Čisto profesionálny. Snažím sa riešiť situáciu ako zástupca lekárov v krízovom štábe. Občas pánovi premiérovi pošlem nejakú SMS o stave v nemocniciach, keď sa niečo vážne stane, aby mal informácie z prvej ruky.

V prvej vlne ste boli jedným z jeho najbližších ľudí. Boli ste v permanentnom krízovom štábe. Premiér dnes hovorí, že sa s vami radí. Máte aj vy ten pocit? 

Dávam mu rady alebo dôležité informácie, či už zo sveta, z nášho zdravotníctva, alebo podnety od lekárov. Aj k plošnému testovaniu som mu dal veľa stanovísk z okolitých krajín. Z mojej strany informácie a názory dostáva, niekedy aj vidím, že ich prijal.

Permanentný krízový štáb mal byť opäť aktivovaný. Funguje? 

Z permanentného krízového štábu sa niektorí členovia zúčastňujú ústredného štábu, ale jeho funkcia nebola obnovená. V tomto smere teda nefunguje. Ľuďom okolo premiéra poskytujeme informácie, snažíme sa poradiť aj na formálnej úrovni.

Čiže stretnutia v Zrkadlovej sále na úrade vlády, aké si pamätáme, už nefungujú? 

Nie, permanentný krízový štáb už takto nefunguje, jeho úlohu prebralo ministerstvo zdravotníctva.

Porada permanentného krízového štábu na úrade vlády počas prvej vlny, vľavo sedí Peter Visolajský. Foto N – Tomáš Benedikovič

Viackrát ste opakovali, že pandémiu treba zastaviť pred nemocnicami, pretože tam sa to už nedá. Keď sa pozriete na súčasnú situáciu, podarilo sa nám zastaviť pandémiu pred nemocnicami?

Potrebujeme silné opatrenia na obmedzenie mobility, lebo počty pozitívnych od septembra prudko rastú. Tlačím na to na krízovom štábe dlhšie a teraz som rád, že sa na moju žiadosť prijal na tri týždne aspoň súčasný lockdown. Prekvapili ma však vyhlásenia premiéra a vlády, keď oznámili, že po plošnom testovaní rušia lockdown. Toto je nebezpečné rozhodnutie. Teraz sa len začína ukazovať efekt opatrení, ktoré sme zaviedli. Predpokladám, že ak by opatrenia ostali v platnosti, už budúci týždeň by sme mohli pozorovať prvé známky zlepšenia. Obávam sa, aký dosah bude mať plošné testovanie na vývoj tejto krivky.

Ako to myslíte?

Existuje riziko, že ak sa nedodržia preventívne opatrenia, pri zhlukovaní ľudí alebo zvýšením mobility, alebo falošným pocitom „negatívneho testu“ sa môže rozšíriť infekcia viac. Nepredpokladám, že by išlo o masívne šírenie, skôr lokálne. Väčšie riziko je, že na plošné testovanie, či už na Orave alebo na celoslovenské, sa sústredili všetky dôležité rozhodujúce zložky. Armáda pomáhala oravským hygienikom, teraz boli odvolaní a nasadení do plošného testovania. Výkon trasovania na regionálnom úrade na Orave teda musel klesnúť.

Miesta, kde sa testuje, schvaľujú hygienici. Museli tam prísť a skontrolovať to. Museli skontrolovať aj ľudí, ktorí budú odoberať stery. To významne vyčerpalo kapacity regionálnych úradov, ale aj bezpečnostných zložiek, ktoré teraz nemôžu kontrolovať dodržiavanie opatrení. Najväčšie riziko vidím v tom, že všetky kapacity, ktoré pomáhali držať pandémiu pred nemocnicami, sa teraz presunuli na prípravu plošného testovania. Týchto následkov sa obávam najviac.

Premiér a jeho krízový štáb. Peter Visolajský je druhý sprava. Foto N – Tomáš Benedikovič

Nemáme už pandémiu v nemocniciach?

V niektorých regiónoch máme. Horšie to bude, keď táto situácia nastane vo väčšine nemocníc. Ak sú problémy zatiaľ regionálne, vedia postihnuté nemocnice iné diagnózy presunúť do iných nemocníc, ktoré nie sú ešte také zaťažené. Sme v stave, kedy sa to ešte dá zvládať, v regiónoch je však veľmi zlá situácia. Práve tam sa už pandémia dostala aj na úroveň nemocníc, čo je veľmi zlé. Problém sa znásobuje aj tým, že keď pandémia dorazí do nemocníc, zintenzívni sa jej šírenie.

Bojíte sa kolapsu nemocníc podobne, ako sme videli v Taliansku?

Od jari hovoríme, že tu toto riziko máme permanentne. Preto sa tak dlho snažíme veci pomenovať a poukazovať na problémy. Naše nemocnice sú už dlho vo veľmi zlom stave. Situácia je veľmi vážna. Slovensko je v tomto špecifické. Musíme spraviť oveľa prísnejšie opatrenia, aby pandémia neudrela na nemocnice. Aj preto uplynulé týždne zdôrazňujem, že lockdown je pre Slovensko momentálne nevyhnutný.

Je to jediné riešenie?  

Obávam sa, že v súčasnosti áno.

Nemal by štát pripraviť systém, ako presúvať pacientov do iných nemocníc, aby spolupracovali nemocnice, ktoré majú ešte voľné lôžka?

Teraz nie je čas, aby sa pripravovali. Scenáre mali byť napísané už v auguste. Mal byť daný postup, že keď bude plná nemocnica napríklad v Bardejove, bude jasné, kto má pacientov prijať. Je nepochopiteľné, že tieto veci riešime v októbri, vedeli sme o tom dopredu, upozorňovali sme na to kompetentných. Začali to riešiť až v polovici októbra. Treba to povedať verejne – postupy mali byť urobené v dobrých časoch, teda v lete.

Nie dnes, už v krízovej situácii, vymýšľať postupy, obiehať nemocnice, zisťovať, koľko lôžok a lekárov majú. Napríklad v Nemecku už na konci prvej vlny mali úplne jednoduchý systém, ako máme na Slovensku pri infarktoch. Posádky sanitiek majú aplikáciu, kde zadajú ťažkosti pacienta s podozrením na covid-19 a ukáže im, do ktorej najbližšej nemocnice majú pacienta zaviesť.

Nemusia sa tak s nikým dohadovať cez telefón ako u nás, či nemocnica má miesto alebo nie. Navrhoval som to aj na ministerstve. Je to úplne triviálna vec – mať systém, ktorý určí, kam majú pacienta odviezť, kde majú voľné kapacity. Vyskytol sa napríklad problém pacientky na východe v sanitke – v noci pri nej s ministerstvom riešili, kam ju majú odviezť.

Prečo taký systém nemáme? 

Treba sa spýtať ministerstva. V krízovej situácii to nemôže byť o debate nemocníc, či pacienta chce alebo nechce.

Nemali by nemocnice aj bez systému spolupracovať a pomôcť tým nemocniciam, ktoré už nevládzu?

Samozrejme, že áno, ale ak to nefunguje, musí zasiahnuť systém. Tieto problémy mal riešiť aj pandemický plán. Kritické situácie, ktoré sa dajú dopredu predpokladať, majú mať dopredu pripravený plán riešenia. To, že našim nemocniciam hrozí preťaženie kapacít, sa vie od jari.

Zlyhal minister zdravotníctva Marek Krajčí v príprave? 

V tejto situácii nechcem rozdúchavať politický konflikt, ale odborné zlyhania, podcenenie problému a zanedbania už treba vyhodnotiť. Ako sú dnes zabezpečené regionálne úrady verejného zdravotníctva, ktoré spadajú pod ministra? Je zrejmé, že veľa vecí sa mohlo spraviť o niekoľko mesiacov skôr pred touto ťažkou situáciou.

Na začiatku vám ponúkal minister, aby ste sa stali štátnym tajomníkom. Nie je vám to teraz ľúto, že ste to nevzali? Teraz ste mohli viac vecí ovplyvniť.

Na jar, keď som dostal ponuku, som už bol členom permanentného krízového štábu. Vtedy to bolo oveľa efektívnejšie a z tej pozície sa mi podarilo spraviť oveľa viac vecí. Mali sme veľké kompetencie a veľa sme toho pripravili. Rozbehli sme testovanie z pár desiatok za deň na viac ako 5000, zohnali sme ochranné prostriedky do prázdnych skladov. Zabezpečili sme nemocnice, systém monitorovania, systém nákupu ochranných prostriedkov. Myslím, že za tých pár týždňov sa dosiahli úžasné veci. Naozaj som bol poctený, že som mohol byť v tíme takých ľudí. Predpokladal som, že to je dôležitejšia funkcia ako štátny tajomník a myslím si, že bola efektívnejšia.

A teraz by ste to už zobrali, keby ste vedeli, že príde omnoho väčšia druhá vlna a permanentný štáb nebude?

Ťažko sa odpovedá na hypotetické otázky.

Keď porovnáte postup vlády v prvej a druhej vlne, ktoré z toho je lepšie?

Najnevďačnejšie povolanie v tejto krajine je funkcia premiéra. V tomto smere nezávidím pánovi Matovičovi. Je to obrovský tlak. Pod takým tlakom sa vyskytnú aj chyby, nikto nie je dokonalý. Komunikácia však nie je optimálna, naozaj očakávam upokojovanie situácie a nie hrotenie konfliktov či hľadanie nepriateľov. To už nikomu nepomôže. Aj správanie sa ministerstva či vlády k zdravotníkom je priam kontraproduktívne.

V tomto smere si myslím, že sa dá urobiť ďaleko viac. Očakával by som, že zriadime špeciálny úrad na koronavírus a mali by sme človeka, ktorý by to zastrešil. Aj vo štvrtok pri tlačovke povedal premiér, že nestíhajú robiť reformné plány. Premiér má veľa povinností pri riadení štátu a asi nie je vhodné, aby celú energiu venoval plošnému testovaniu a koronavírusu. Samozrejme, je to vážna vec, ale lepšie by bolo, keby bol konkrétny človek, ktorý by to mal na starosti. Navrhovali sme to aj pri ukončení permanentného krízového štábu.

Problém je, že nemáme dostatok dát. Premiér povedal, že nemocnice sú ako Potemkinove dediny. Aj vy ste kritizovali, že údaje ministerstva nie sú správne. Dokážu zvládnuť nemocnice toľko pacientov, koľko ministerstvo deklaruje?

Naše nemocnice nezvládnu taký nápor ako české. Ak by v prepočte na počet obyvateľov prišlo toľko pacientov ako v Česku do našich nemocníc, naše by už boli dávno v kolapse. Som rád, že pán premiér súhlasí s mojím tvrdením, že nemocnice sú ako Potemkinove dediny. Na druhej strane, jeho minister zdravotníctva by po siedmich mesiacoch vládnutia už mal vedieť povedať, v akom stave sú, koľko lôžok má reálne k dispozícii a koľko je len na papieri. Doteraz ministerstvo zdravotníctva napríklad nevie, koľko lekárov pracuje v nemocniciach.

Ako je možné, že minister čísla nemá? 

Opýtajte sa na ministerstve. Otázku, koľko je v nemocniciach lekárov, sme už riešili niekoľko rokov. Niekoľko volebných období kladieme túto otázku ministerstvu zdravotníctva. A do dnešného dňa nevedia, koľko ich tam je.

Dávajú tieto údaje riaditelia, alebo je to chyba v informačných systémoch?

Zdrojom tých informácií sú riaditelia nemocníc. Potom je to Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré roky nefunguje optimálne. Ďalším problémom je, že tu máme veľa súkromných nemocníc, ktoré chcú byť ziskové za každú cenu. Pri súčasnom nastavení môžete byť ziskoví len pri šetrení na personále. Roky tu poisťovniam ani ministerstvu tento stav neprekážal, aj keď to mali kontrolovať.

Žiaľ, dnes sa nám to vypomsťuje. Fenomén Petemkinových dedín sa týka aj personálu nemocníc, tvárime sa, že máme vyšší počet, ako je realita, aby to sedelo na papieri a aby nikto nemal problém. Spoločnosť to roky ignorovala. Upozorňovali sme na to, že keď bude vážna situácia, tak sa nám to vráti. Teraz za to budeme platiť vysokú cenu.

Čo by podľa vás mali urobiť premiér a minister zdravotníctva, aby nám neskolabovali nemocnice? 

Najrýchlejšia odpoveď je spraviť lockdown. Najtvrdší, aký vieme. Uvedomujem si, že ľudia musia žiť, zarábať a chodiť do práce, štát nedokážeme zamknúť a na tri týždne sa nehýbať z domu. Vždy však existujú rozumné riešenia. Navrhoval som, aby sme spravili lockdown, s tým, že ľudia budú chodiť do práce, ale aby antigénové testy, ktoré štát má, zadarmo poskytol zamestnávateľom a firmám. Štát by im zaškolil ľudí, aby si mohli testovať zamestnancov. Antigénové testy tu majú zmysel a najefektívnejšie by bolo, keby sa testovalo viackrát do týždňa. Keby sme takto otestovali každú fabriku, tak to má výborný efekt. A vedeli by sme efektívne odchytávať šíriteľov infekcie.

Lockdown je nevyhnutný, aby sme sa vyhli kolapsu nemocníc. Žiadna iná krajina sa nedostala zo situácie kolabujúcich nemocníc inak ako lockdownom. Žiaľ, zatiaľ nikto nenašiel iné, efektívnejšie riešenie. Existujú už aj zahraničné štúdie, ktoré hovoria, že čím skôr lockdown príde, čím je efektívnejší, tým môže byť kratší a s menšími ekonomickými dosahmi.

Kolabujú dnes nemocnice? 

V niektorých regiónoch sú určite už na pokraji kolapsu.

Čo to bude znamenať? 

Budú zahltené a budú sa môcť venovať len pacientom, ktorí sú v nemocnici. Mnohým ľudom aj s inými diagnózami nebudú vedieť nemocnice pomôcť. Najkritickejší scenár bude ako ten v Londýne alebo v Bergame, že sa pri prijatí pacientov spraví filter. Na začiatku sa stanovili kritériá, ktorý pacient s dýchacími problémami má šancu prežiť na ventilácii a ktorý nie. Pacienti, pri ktorých určili, že im ventilácia nepomôže, dostali sedatíva a podpornú liečbu, aby netrpeli a na ventiláciu sa nedostali. Je to obrovský psychický tlak na lekárov, ktorí o tom majú rozhodovať. To žiadny lekár nechce zažiť.

Pripúšťate si, že takýto scenár nastane aj u nás? 

Je to najhorší možný scenár a ja osobne chcem spraviť všetko pre to, aby sa to nestalo. Aj preto som možno agresívnejšie vystúpil na krízovom štábe, že lockdown je potrebný.

Budúci týždeň uvidíme rekordné nárasty pozitívnych v nemocniciach. Čo očakávate?

Politické rozhodnutie, že po testovaní uvoľníme lockdown považujem za nebezpečné. Nie som už pri analýzach ako na jar, ale podľa stavu nemocníc a nárastu pacientov je jasné, že dnes na Slovensku treba lockdown. V Londýne a Španielsku boli situácie, kedy už sanitky ani niektorých pacientov nevzali do nemocnice. Lebo nebolo kam. To je najhorší scenár. To je krátkodobé riziko. Dlhodobé vnímam ešte kritickejšie.

Čo to je?

Po prvej vlne urobili v Británii prieskum medzi zdravotníkmi a vyplynulo z neho, že jeden zo siedmich zdravotníkov, vzhľadom na to, čo zažil v prvej vlne, chce natrvalo odísť zo zdravotníctva. Tento fenomén by na Slovensku mohol úplne rozbiť naše zdravotníctvo.

Peter Visolajský

Je pediater, pôsobí vo Fakultnej nemocnici Nitra. V prvej vlne bol členom permanentného krízového štábu, ktorý zriadil premiér Igor Matovič. Od roku 2012 je šéfom Lekárskeho odborového združenia.

Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil na chirurgickom oddelení vo Fakultnej nemocnici v Nových Zámkoch, od roku 2006 je lekárom na pediatrii vo Fakultnej nemocnici Nitra.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Koronavírus

    Plošné testovanie

    Slovensko

    Teraz najčítanejšie