Denník N

Čo uvidíte, keď sa pozriete do čierneho zrkadla

Miroir Noir: Manželstvo 2, 2013, akryl na plátne, 190 x 180 cm. Foto – Jakub Hauskrecht, Marek Wurfl
Miroir Noir: Manželstvo 2, 2013, akryl na plátne, 190 x 180 cm. Foto – Jakub Hauskrecht, Marek Wurfl

Jeden je Slovák, druhý Španiel. Tvorba oboch bola ustálená, no potom sa stretli a začali tvoriť spolu. Hovoria si Miroir Noir a práve vystavujú v Galérii mesta Bratislavy.

Miroir Noir, teda čierne zrkadlo, tvorí zoskupenie dvoch umelcov: Slováka Miloša Koptáka a Španiela Raia Escalého. Obaja sú už dávno v strednom veku a v krajinách, kde žijú, mali rozbehnuté svoje kariéry. Miloš Kopták ako ilustrátor kníh a galerista. Rai Escalé ako maliar a umelec známy na katalánskej výtvarnej scéne.

Lenže v roku 2007 uvidel Španiel Escalé diela Miloša Koptáka a rozhodol sa ho osloviť na spoluprácu, ktorá trvá dodnes a zameriava sa na médium maľby. K momentu kontaktu neprišlo na vysokej škole, Erazme alebo niečom podobnom. Obaja už mali stredný vek a svoje ukotvenia.

Svoju spoluprácu nazvali Miroir Noir – Čiernym zrkadlom, ako odvolávku na legendu o čiernom zrkadle, do ktorého maliari 17. storočia hľadeli, keď chceli oddychovať po náročnej maliarskej práci. Zároveň je aj vysvetľujúcim odkazom na ich spoločnú estetiku, ktorú si vytvorili. Siaha ku koreňom veľkých maliarov Goyu, Murilla, Velasqueza a funguje ako dialóg s veľkými maliarmi histórie prostredníctvom používania expresívnej, „dark maľby“. Práve teraz ich diela môžete vidieť v Galérii mesta Bratislavy.

Miroir Noir: Dobrý večer zo série Comunion, 2014,  akryl na plátne, 190 x 155 cm. Foto - Jakub Hauskrecht, Marek Wurfl
Miroir Noir: Dobrý večer zo série Comunion, 2014, akryl na plátne, 190 x 155 cm. Foto – Jakub Hauskrecht

Zrodenie Univerza zo série Canis Lunae, 2014, akryl na plátne, 130 x 100 cm. Foto - Jakub Hauskrecht, Marek Wurfl
Zrodenie Univerza zo série Canis Lunae, 2014, akryl na plátne, 130 x 100 cm. Foto – Jakub Hauskrecht

Je krásne mať sestru. (Pentekostes) zo série Comunion, 2015,  akryl na plátne, 190 x 155 cm. Foto - Jakub Hauskrecht, Marek Wurfl
Je krásne mať sestru. (Pentekostes) zo série Comunion, 2015, akryl na plátne, 190 x 155 cm. Foto – Jakub Hauskrecht

Barokový punk

Temná estetika zvrátenosti v maľbe a v umení všeobecne má v Španielsku dlhú tradíciu a aj veľké osobnosti, ktoré ju cibrili. Na stredoeurópskej scéne sa odvolávajú na diela Kafku a Josefa Váchala.

K prvým dielam dvojice Miroir Noir patrili premaľby reklamných plagátov a bilbordov, z ktorých vznikali divotvorné portréty anonymných ľudí.

Výstavne sa najprv prezentovali v Španielsku v galériách Iguapop a Eat Meat v Barcelone, zameraných na temnú, postpunkovú estetiku, do ktorej produkcia Miroir Noir zapadá. Keď v roku 2013 vystavovali v madridskej Blokker galérii, denník El País im venoval veľký, dvojstranový článok s názvom „Barokový punk pre umenie a štyri ruky“, ktorý pritiahol na výstavu divákov a aj zberateľov zo širšieho sveta (denník vychádza vo všetkých španielsky hovoriacich krajinách).

Témy, ktoré vo svojej tvorbe otvárajú, majú vždy realistický základ v aktuálnych spoločenských témach alebo prichádzajú s témami vlastnými.

Inšpiráciou bývajú fotografie, ktoré skupujú na blších trhoch po celej Európe, alebo siahajú do rodinného archívu niekoľko generácií späť. Realistický výjav je premaľovaný na plátno, aby ho potom mohli deštruovať, ako hovoria oni, „negovať“ do voľnej expresie. Doteraz najznámejším dielom je zrejme skupinový portrét mužov v sakách s názvom „Nastal čas goríl“ (2012), publikovaný je na obálke knihy Toma Nicholsona Gorila.

My Lady, 2013, akryl na plátne, 120 x 95cm. Foto - Jakub Hauskrecht, Marek Wurfl
My Lady, 2013, akryl na plátne, 120 x 95 cm. Foto – Marek Wurfl

Chcem si ťa vziať, 2013, akryl na plátne, 120 x 100cm. Foto - Jakub Hauskrecht, Marek Wurfl
Chcem si ťa vziať, 2013, akryl na plátne, 120 x 100 cm. Foto – Marek Wurfl

Eva (Adolf v mojich očiach) Brown, 2013, akryl na plátne, 120 x 100cm. Foto - Jakub Hauskrecht, Marek Wurfl
Eva (Adolf v mojich očiach) Brown, 2013, akryl na plátne, 120 x 100 cm. Foto – Marek Wurfl

Mŕtve nevesty

V Galérii mesta Bratislavy v Pálffyho paláci sa do konca augusta Miroir Noir predstavujú v kurátorskej koncepcii Jiřího Oliča. Na výstavu vybrali tri okruhy tém, na ktorých Escalé a Kopták pracovali posledné tri roky.

Téma neviest a svadobných portrétov vychádza z vlatných skúseností a rodinných tráum spôsobených manželstvom. Vidíme tak rozmazané a nejasné, inscenované ateliérové dvojportréty. Dôležitým momentom v živote človeka je moment šťastia nevesty a ženícha, úplne očividne inscenovaných pre jeden fotografický moment.

Obdobné sú aj portrétne série sestier dvojičiek pri obrade posvätenia, či prvom prijímaní.

Miroir Noir radi otvárajú tému opakovanej obradnosti a inscenovanej osobnej čistoty, ako určitého verejného spoločenského aktu. Ako sa sami vyznávajú, vždy boli aj oni účastní týchto rodinných aktov a v spomienkach sa k tomu vracajú ako figuranti v čistom naškrobenom oblečení, ktorí neboli so svojou úlohou celkom uzrozumení.

Sériu rozširuje voľný cyklus neviest s názvom Propter Nuptias a cyklus svadobných kytíc. Nevesty však v skutočnosti nie sú nevestami radostnými, ale mŕtvymi. Ich portréty boli maľované na základe portrétov prostitútok a pornoherečiek.

Ich mená sú zároveň názvami obrazov: Eva (Adolf v mojich očiach) Brown, Alžbeta, Sv. Cecília, Bláznivá Markéta. Pri bližšom pozorovaní, nemajúc tú rutinnú radosť v očiach, ich portréty sú nejasné a koniec koncov traumatizujúce.

Tretím okruhom vystavených tém, tak trochu mimo myšlienkovo zušľachtených neviest a mladomanželských  dvojportrétov, je séria venovaná psom. Ako som správne dedukovala, je to oddychová vec, nasledujúca po pomerne konfrontačnej téme neviest. Séria psov Canis Lunae vyniká výbornou, uvoľnenou expresívnou maľbou, vo vzťahu k téme je skôr vyjadrením opačného tematického poľa, veľmi lojálneho vzťahu človeka a psa, človekom často povýšeného nad vzťah s ľuďmi.

Miroir Noir: Manželstvo 2, 2013, akryl na plátne, 190 x 180 cm. Foto - Jakub Hauskrecht, Marek Wurfl
Miroir Noir: Manželstvo 2, 2013, akryl na plátne, 190 x 180 cm. Foto – Marek Wurfl

Stretnutie dvoch realít

Všetky témy Miroir Noir akoby mali v sebe spoločnú kritiku vecí, javov, kultu osobností, ktoré vznikli a sú rétoricky označované inštitúciou „z Božej milosti“, ktorá funguje ako adorovanie posvätené verejnou mienkou (manželstvo, detská/ženská čistota/nečistota v rámci cirkevnej inštitúcie či generál Franco, ktorý bol tiež počas svojej vlády verejne označovaný ako vodca Španielska z Božej milosti.)

Dôležitým konceptom ich spolupráce je príprava a rozmýšľanie o témach. Rai Escalé žije v Barcelone, Miloš Kopták v Bratislave a stretávajú sa striedavo v týchto dvoch mestách s cieľom maľovania. Témy a rozhovory realizujú medzitým online.

Tému manželstva a vyrovnávania sa s ňou z mužského pohľadu priniesli do popredia obaja, tému kritiky politických námetov každý zo svojho pohľadu. Escalé si pamätá domáce otváranie šampanského po smrti diktátora Franca, Kopták importoval politickú kauzu Goríl.

Preto aj ich portrétne maľby sú kritikami. Zaoberajú sa portrétmi aktuálnej španielskej rodiny obdobne, ako to robil Velázquez, avšak v ich rozmýšľaní a maľbe cítiť istú podvratnosť. Členovia španielskej kráľovskej rodiny sú známi škandaloznymi odhaleniami,napríklad, dílovaním drog do vyššej spoločnosti, či honom kráľa Juana Carlosa na slony v Afrike, sponzorovaného arabským biznismanom. Výsledkom ich maľby je určitý výsmech oficiálnej morálke a rétorike prezentujúcej sa pred médiami.

Dlhodobo som si myslela, že jeden z dvojice je iba fiktívnou osobou, pretože možnosť maľovať štvorručne mi pripadala nereálna. Otázka znie, ako môžu maliari byť autorskou dvojicou? Proces samotnej maľby je pre nich zážitkom, ale aj priestorom pre názorový stret. Každý z nich v podstate do určitej miery donúti v procese spolupráce negovať sám seba a ustupovať svojmu egu v záujme kompromisného riešenia. Preto berú maliarsku spoluprácu ako istú formu komunikácie, realizovateľnú len po určitú hranicu, ktorá má svoje limity.

Ako sami vravia, pri tvorbe sa často aj nenávidia, ale pri trecích momentoch vznikajú možno ich najlepšie diela. Súčasne pracujú na dvoch dielach. V čase maľby prichádza vzájomná kontrola, korekcia a kritika. Ak jeden vidí, že druhému to nejde, diela si často vymenia. Ak im to nejde vôbec, dielo odložia na dokončenie na ďalšie stretnutie.

Názov výstavy Paralelné svety odkazuje práve na túto spoluprácu. Napriek tomu, že každý z autorskej dvojice žije vo svojej realite a v inej krajine, dokážu sa v čase tvorby napojiť jeden na druhého a realizovať diela s rovnakou mentálnou ideou.

Kultúra

Teraz najčítanejšie