Denník N

Čína dva dni po sebe oslabovala menu. Zmiatla celý svet, môže to pocítiť aj Európa

Čínski komunisti sa boja straty kontroly nad vlastnou menou. Inak sa však z neho rezervná mena nestane. Foto - TASR/AP
Čínski komunisti sa boja straty kontroly nad vlastnou menou. Inak sa však z neho rezervná mena nestane. Foto – TASR/AP

Čínsky juan sa od utorka voči doláru oslabil o 3,5 percenta. Peking tvrdí, že len reaguje na trhy. Tie sú však v neistote, či sa Čína nesnaží o neférový rozbeh čoraz slabšej ekonomiky.

Je to pekný príklad toho, čo znamená globalizácia a ako veľmi sú dnes svetové ekonomiky prepojené.

Keď v utorok Čínska centrálna banka nečakane ohlásila, že juan – miestnu menu – znehodnotí o 1,9 percenta oproti doláru, vyvolalo to na trhoch a vo viacerých štátoch obavy, ktoré pokračovali aj včera. Napriek tomu, že centrálna banka druhej najväčšej ekonomiky sveta v utorok uisťovala, že jej krok je len jednorazový a že podobne prudkú devalváciu už neplánuje, juan sa voči doláru oslabil o ďalších 1,6 percenta.

Ide o najväčšie znehodnotenie juanu od zavedenia jednotnej meny v roku 1994. A nikto dnes netuší, či čínska vláda plánuje v trende pokračovať. Analytici hovoria, že za najnovšími krokmi sú dva dôvody, ktoré však v dlhodobom horizonte nie sú zlučiteľné.

Odpoveď na ekonomický pokles

Prvým – a najpravdepodobnejším – dôvodom znehodnotenia juanu sú nové čísla o čínskom vývoze, ktoré Peking zverejnil cez víkend.

Podľa nich sa čínsky export v júli medziročne prepadol o 8,3 percenta, čo pre ekonomiku, ktorá je ešte stále veľmi závislá od vyvážania tovarov do zahraničia, nie je vôbec dobrá správa. O to viac, keď rast HDP klesá a podľa expertov možno tento rok nedosiahne ani vládou stanovený cieľ 7 percent. A na to Čína, ktorej domáci produkt za posledné tri desaťročia rástol v priemere rýchlosťou viac ako 10 percent, nie je zvyknutá.

S prepadom ekonomiky pôvodne Peking bojoval inak.

Najskôr znížil úrokové sadzby a lacnými pôžičkami tak chcel oživiť záujem investorov. Rovnako sa pokúsil ekonomiku rozbehnúť miliardovými investíciami do výstavby vysokorýchlostných železníc. Nič z toho však nepomohlo, a preto teraz trhy Čínu podozrievajú, že sa opäť uchýlila k starému triku – umelo znížiť hodnotu juanu, čo dá miestnym vývozcom neférovú výhodu na zahraničných trhoch. Ich výrobky tam budú teraz lacnejšie, budú sa viac kupovať, a teda aj vyrábať. Výsledkom je, že si čínski zamestnanci udržia svoje miesta.

Nebolo by to po prvýkrát. Aj keď čínska ekonomika rástla nevídaným tempom, vládni komunisti juan držali na umelo nízkych hodnotách. Pred desiatimi rokmi sa síce čínska mena postupne začala voči doláru posilňovať, no stále to bola vláda – nie trhy –, kto určoval jej cenu.

Chcú väčší vplyv, budú čeliť dileme

Ako sa však Čína stávala silnejšou, rástol aj jej apetít po čoraz väčšom slove na svetovej scéne. Jednou z možností, ako to dosiahnuť, je zvýšiť svoj finančný vplyv.

Preto sa Peking už niekoľko rokov snaží zaradiť do exkluzívneho klubu krajín, peniaze ktorých Medzinárodný menový fond uznáva ako rezervné meny. Zatiaľ sem patrí dolár, euro, yen a libra. A jedno majú všetky štyri meny spoločné – ich hodnotu väčšinu času určujú trhy. Tomu sa zatiaľ Peking v prípade juanu bránil. Utorkové rozhodnutie devalvovať menu však obhajoval práve tým, že sa snaží vyhovieť podmienkam IMF. A centrálna banka vyhlásila, že odteraz už bude pri oceňovaní vlastnej meny brať do úvahy najmä názor trhu.

Keďže dnes čínska ekonomika rastie slabšie, ako pôvodne investori rátali, devalvácia juanu je naozaj v súlade s pocitmi trhu. Keďže slabší juan znamená lepší export, čínska vláda môže byť spokojná. No otázka je, či dá na názor trhu aj po tom, keď bude ekonomika opäť rásť.

„Neskôr, keď budú tieto sily pôsobiť opačne – teda tlačiť juan hore, a tým ohrozovať pozíciu čínskych vývozcov –, bude Peking čeliť dileme. To bude rozhodujúci moment. Svet si nemôže byť istý, čo sa vtedy stane, a pravdepodobne to nevedia ani čínski lídri,“ napísali v spoločnom stanovisku editori ekonomického magazínu Bloomberg.

Dotkne sa to aj Európy

To je dôvod, prečo sú trhy a zahraničné vlády z rozhodnutia Čínskej centrálnej banky také nervózne. No ekonómovia upokojujú, že znehodnotenie meny vo výške 3,5 percenta nie je ani zďaleka také prudké, aby to znamenalo niečo závažné.

„Skutočné znehodnotenie by sa muselo pohybovať okolo 10 až 30 percent a na týchto hodnotách by musela mena zostať aspoň rok, aby sa v exporte ukázala nejaká zmena,“ upozornili podľa BBC analytici singapurskej DBS Bank.

Otázkou však zostáva, či je Čína pripravená prijať nevyhnutné ekonomické reformy a akceptovať nevýhody, ktoré by vyplývali zo silnejšieho juanu. Pekingu sa totiž nedarí znížiť závislosť od vývozu a zvýšiť význam domáceho trhu, ako to spravili iné vyspelé (a veľké) ekonomiky. Preto by prípadný pokles exportu mohol ohroziť stabilitu autoritárskeho režimu.

„Čínske fabriky zamestnávajú milióny ľudí. Každý prudký pokles by ovplyvnil ich živobytie a viedol by k masívnemu prepúšťaniu, čo by ohrozilo popularitu čínskej vlády a možno znamenalo aj sociálne nepokoje,“ napísala Karishma Vaswani, ázijská reportérka BBC.

Výsledok? Hodnota juhokórejskej, japonskej, či austrálskej meny okamžite poklesla, Amerika možno prehodnotí prvé zvýšenie úrokových sadzieb od začiatku ekonomickej krízy a skončiť môže aj krehký pokoj v eurozóne. Čína je totiž štvrtým najväčším obchodným partnerom Nemecka, na ekonomiku ktorého je zas do veľkej miery naviazaný zvyšok európskych krajín. Keďže cena juanu poklesla aj voči euru, európske výrobky budú v Číne drahšie.

„Akýkoľvek pokles v exporte by mal na Európu vplyv,“ povedal pre časopis Foreign Policy Andrew Small z German Marshall Fund.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Čínska kríza

Ekonomika, Svet

Teraz najčítanejšie