Opice v pralese

Autorka je spisovateľka

Už ako škôlkari sme si zvykli používať priechody pre chodcov. Chodíme po chodníkoch, jazdíme po cestách, v jednosmerke nejdeme do protismeru, v obci pribrzdíme, na križovatke dáme prednosť autu idúcemu sprava. Na verejnej plavárni odložíme šaty a do vody vlezieme v plavkách, do divadla sa ešte donedávna zvyklo chodiť v šatách a obleku. Ženy používajú dámsku toaletu, muži pánsku.

V obchode sa postavíme na koniec radu a počas prednášky sme ticho, v reštaurácii nelezieme za barový pult. Autosedačky a podsedáky v osobných autách sa masívne používajú aj napriek tomu, že ich cena nie je pre rodinu zanedbateľná, manipulácia s nimi nie vždy jednoduchá, a ak máte tri malé deti, tak je lepšie si kúpiť rovno nové väčšie auto, ako sa snažiť doň napchať tri autosedačky. Pred vyše desiatimi rokmi dokonca vláda schválila zákon o povinnosti nosiť cyklistickú prilbu.

Len čo vylezieme z domu, už sa musíme prispôsobovať dopravným značkám, pravidlám cestnej premávky, etike, zvykom aj zákonom, ktorých porušenie neznamená len zdvihnuté obočie okoloidúcich, ale pokutu a dokonca väzenie. Niekedy by sme mali chuť zakričať si počas omše, chceli by sme si strihnúť cestu v protismere a zistiť, koľko vytiahne naše auto na diaľnici, chceli by sme chodiť, kade sa nám zapáči, kedykoľvek a za akýchkoľvek okolností.

Tak ako opice, ktoré si skáču z konára na konár krížom-krážom pralesom, revú, prdia a mľaskajú podľa potreby a nikto im lianami nevymedzuje trasy a neprikazuje, aby si na hlavu kvôli bezpečnosti nasadili kokosové orechy.

My však nie sme opice a vzdialili sme sa im práve vďaka tomu, že sme schopní obmedzovať sa – vytvárať, chápať a dodržiavať pravidlá. Vedieť regulovať svoje potreby v prospech druhých, v prospech slabších a ohrozených a v záujme vlastnej bezpečnosti. Vďaka tomu je nás osem miliárd, vďaka tomu nenechávame neproduktívnych starých ľudí zomierať hladom v lesoch a postihnuté deti neusmrcujeme hneď po narodení. Vďaka tomu prežijeme cestu do obchodu aj napriek tomu, že svet je plný zbraní, nebezpečných áut a strojov, chorôb a ľudí na pokraji nervového zrútenia.

Dodržiavať rozumné pravidlá je známkou ohľaduplnosti, ľudskosti, pokroku a zdravého rozumu. Nie všetky pravidlá považujeme za rozumné, no stále máme možnosť vybrať si: nechcem nosiť cyklistickú prilbu – nebudem sa bicyklovať v meste. Nechcem deti priväzovať do autosedačky – vyberiem si iný dopravný prostriedok. Ak ma jednosmerky obmedzujú v rozlete, vyberiem si inú trasu. A ak sa nechcem dať otestovať, zostanem doma.

Máme možnosť vybrať si práve preto, že nežijeme vo fašistickom štáte, nešikanuje nás gestapo a neprebieha tu žiadna genocída. Oproti tomu, čo spôsobili fašizmus, gestapo a genocídy, je nosenie rúšok a jednorazová povinnosť dať sa otestovať banálna záležitosť.