Čo nás čaká po amerických prezidentských voľbách?
Kým Bush a Obama vnímali Čínu ako budúcu hrozbu a ešte videli možnosť na „integráciu Pekingu do systému“, Donald Trump a Joe Biden vidia Peking ako aktuálnu hrozbu pre americký strategický primát.
Autor je bývalý štátny tajomník ministerstva obrany
Text vznikol ako súčasť série Mapa týždňa, ktorú autor uverejňuje na svojom facebookovom profile
3. novembra sa uskutočnia prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických. Výsledok volieb – bez preháňania – vo veľkej miere určí podobu sveta minimálne na dekádu dopredu.
COVID je kritický a ešte niekoľko mesiacov aj zostane kľúčovým globálnym fenoménom, ale zo strategickej perspektívy to bude krátka, hoci dôležitá epizóda v globálnych vzťahoch (ktorá môže, samozrejme, aj akcelerovať niektoré procesy na strategickej úrovni). Z dlhodobého pohľadu je preto výsledok prezidentských volieb v USA absolútne najdôležitejšou otázkou na dekádu dopredu.
USA sú a v predvídateľnej budúcnosti ešte stále budú najsilnejším štátom sveta, napriek nárastu dôležitosti regionálnych aktérov. Produkujú cca 25 % globálneho HDP, ako jediné disponujú armádou schopnou zasiahnuť na strategickej úrovni kdekoľvek v relatívne krátkom čase, sú technologickým a inovačným lídrom, a v neposlednom rade sú najsilnejšou demokraciou, ktorá garantuje medzinárodné politické, finančné a ekonomické inštitúcie zabezpečujúce stabilitu a bezpečnosť v kľúčových regiónoch sveta, vrátane Európy (prostredníctvom NATO).
Preto je pre celý svet kľúčové, ako hlavní kandidáti definujú najdôležitejšie problémy, výzvy, hrozby a aké sú ich odpovede.
Ešte jedna poznámka k procesu tvorby americkej zahraničnej politiky. Veľa sa toho napísalo o tom, ako prezident Trump totálne zmenil americkú zahraničnú politiku – dobre to znie, ale nie je to úplne tak. Áno, veľa toho zmenil, najmä čo sa týka prístupu k dohodám o voľnom obchode (s Európou aj východnou Áziou), klimatickej politike, k medzinárodným inštitúciám a multilateralizmu všeobecne – najmä rétoricky, niekde aj substantívne. Ale je obrovské zjednodušenie hovoriť, že sa zmenilo úplne všetko. Lebo hoci je americký prezident najvplyvnejšou osobou na Zemi, predsa len nemôže všetko. V USA totiž existuje na každej úrovni systém bŕzd a protiváh, čo výrazne limituje aj prezidenta. Na rozdiel od diktatúr a autoritárskych režimov ani on nemôže všetko.
V USA existujú dlhodobo fungujúce inštitúcie, ktoré balansujú, dodržiavajú písané a nepísané pravidlá a tradície, ktoré obmedzujú moc prezidenta (Otcovia zakladatelia a tvorcovia Ústavy mali naozaj štátnickú predvídavosť…). Za štyri roky sa teda naozaj nedá úplne zmeniť politika globálnej mocnosti. Za osem by to už bola iná téma…
No ale k téme.. Veľa sa toho tiež napísalo a „nakecalo“, čo všetko sa zmení, keď sa stane prezidentom Joe Biden, a čo, keď ním zostane Donald Trump. Veľká časť z toho patrí do kategórie „názorov“, či „želaní“, menej do kategórie faktov. Poďme teda na najkľúčovejšie témy, aspoň v skratke.
Čína
Ktokoľvek zvíťazí, Čína a nárast čínskej moci bude najdôležitejšia zahraničnopolitická a strategická téma. Absolútna téma číslo jeden. Kým väčšina amerického mainstreamu (demokrati jednoznačne, republikáni väčšinou) počas uplynulých troch dekád chcela Čínu „integrovať do existujúceho medzinárodného systému“ a transformovať Peking na „zodpovedného aktéra“, či spoluriešiť výzvy a problémy (napr. Severnú Kóreu) a Peking vnímali ako potenciálnu výzvu budúcnosti, v ostatných rokoch nastal dramatický obrat. Nezávisle od toho, či bude v Bielom dome sedieť demokrat alebo republikán, Čína bude vnímaná ako hlavná výzva, v niektorých prípadoch až ako hrozba nie len pre stabilitu vo východnej Ázii, ale už aj na globálnej úrovni. Bude pokračovať redistribúcia americkej vojenskej moci do ázijsko-pacifickej oblasti.
Treba k tomu dodať aj to, že tento „pacifický obrat“ sa nezačal v časoch prezidenta Trumpa, ale oveľa skôr
