Nad Tatrami zachytili premeny kométy Neowise. Mozaika sa stala geovedeckou snímkou dňa, všimla si ju aj BBC

Mozaiku kométy Neowise vytvorenú slovenským astrofotografom Tomášom Slovinským a jeho českým kolegom Petrom Horálkom zvolili tento pondelok za „Earth Science Picture of the Day“, (EPoD) čiže za geovedeckú snímku dňa.

Neowise bola v júli taká viditeľná, že išlo o vôbec najjasnejšiu kométu na severnej pologuli od roku 1998, keď na oblohe žiarila Halova-Boppova kométa.

Ako symbol česko-slovenskej spolupráce a úspechov česko-slovenskej astronómie dali astrofotografi na mozaiku pod nočnou scenériou s hviezdnym nebom Tatry. „Na Lomnickom štíte, Skalnatom plese a aj v Starej Lesnej pod Tatrami dosiahli Čechoslováci v povojnovom období veľké úspechy, najmä v oblasti objavov komét. Najznámejšia z nich je periodická kométa 45P/Honda-Mrkos-Pajdušáková objavená v roku 1948 zo Skalnatého plesa,“ povedal pre Denník N astrofotograf Slovinský.

Zábery z Česka, Slovenska, Poľska a Kréty

Mozaiku tvoria obrázky, ktoré vznikali od 9. júla do 26. augusta, uvádza sa na stránke Earth Science Picture of the Day.

Horálek cestoval za kométou dennodenne po celom území Česka a niekoľkokrát aj do Poľska, Slovinský ju fotil na slovenskom území a pri expedícii na Kréte.

Poloha kométy voči hviezdam na nebi pri pozorovaní v jeden okamih z rôznych miest na Zemi sa nijako nelíši. Vďaka tomu mohli astrofotografi vložiť nasnímané zábery do jednej mozaiky, ktorá ukazuje vývoj kométy počas júla a augusta.

Prečo sa poloha kométy voči hviezdam na nebi nemenila, hoci astrofotografi fotili z rôznych miest Česka, Slovenska a Kréty? „Bolo to z rovnakého dôvodu, ako sa voči rôznym pozorovateľom nemenia ani polohy hviezd na oblohe – kométa sa voči pozorovateľovi nachádzala vo veľkej vzdialenosti,“ objasnil Slovinský.

Astrofotograf dodal, že k istej zmene polohy došlo, no bola taká malá, že by ju nezaznamenali ani väčšie teleskopy. „Paralaktický posun (paralaxa je zmena relatívnej polohy objektu na oblohe pre dvoch pozorovateľov – pozn. red.) je výraznejší pri bližších objektoch, ako sú napríklad meteory, ktoré zanikajú v atmosfére vo výškach približne 60 až 90 kilometrov nad povrchom Zeme.“

Má dva chvosty

Kométu Neowise objavil 27. marca kozmický teleskop WISE (z angl. Wide-field Infrared Survey Explorer).

Najlepšie podmienky na pozorovanie kométy boli okolo 11. júla.

Kométy sú malé telesá slnečnej sústavy. Vznikali vo väčších vzdialenostiach ako asteroidy a obsahujú viac prchavých látok, väčšinou vo forme zmrznutých ľadov. Ide o „primitívne telesá, ktoré neprešli fyzikálnou ani chemickou zmenou od obdobia vzniku slnečnej sústavy, preto nám, spolu s asteroidmi, prinášajú informácie o jej prvopočiatkoch,“ povedal v minulosti v rozhovore pre Denník N astronóm Juraj Tóth z UK.

Pre kométy sú typické komy a chvosty, ktoré spôsobujú prchavé plyny, čo sa uvoľňujú pri zahriatí, keď kométa preletí bližšie okolo Slnka. Kométa Neowise má dva chvosty – plynový (plazmový) a prachový.

„Po prelete kométy perihéliom 23. júla (vo vzdialenosti 103 miliónov kilometrov) začala kométa prudko slabnúť. Nielen preto, že bola čím ďalej, tým slabšie vystavovaná slnečnému vetru, ale aj pre svoju ‚geometriu‘ – chvosty kométy sa z pohľadu zo Zeme začali čoraz viac natáčať za hlavu kométy. Navyše opäť na nebo vstúpil Mesiac a svojím svitom nemilosrdne prežiaril všetky hmlisté objekty vrátane kométy Neowise,“ píše Horálek na svojej stránke.

K Slnku sa kométa opäť priblíži až o 4500 až 6700 rokov.

Časové okno netrvalo ani pol hodiny

Jediné miesto, odkiaľ celé Tatry svojím profilom kopírujú hviezdnu oblasť, kde sa v priebehu júla postupne presúvala od severovýchodu na severozápad kométa Neowise, je vrch Kozí kameň s výškou 1255 metrov v pohorí Kozie chrbty.

„Na vhodné podmienky sme čakali niekoľko týždňov. Stav oblohy, pri ktorom by sa nad tatranskými štítmi nenachádzali žiadne oblaky, na oblohe by nerušil jasný Mesiac a bola by dobrá viditeľnosť, spočítate v roku na prstoch jednej či dvoch rúk. Časové okno trvalo necelú polhodinu a naskytlo sa 21. augusta okolo 23.00 hodiny,“ priblížil Slovinský.

Astrofotograf sa do oblasti vydal, aj keď vedel, že sú v nej medvede hnedé. „Našťastie som ich nevidel, no od miestnych obyvateľov a turistov v okolí sme dostali viaceré upozornenia i hlásenia o vizuálnom kontakte s medveďom priamo v tejto lokalite. Bol to vedomý risk, ktorý sa napokon vyplatil.“

70 segmentov, gigabajty dát

Panoramatická snímka pozostáva zo 70 segmentov, celkovo ide o 8 až 9 gigabajtov dát. Tvorbu mozaiky mal na starosti astrofotograf Horálek.

„Nielenže vykonal kalibráciu snímok z dôvodu odlišných podmienok, no spravil aj fotometriu a následné matematické zloženie s použitím špeciálneho softvéru. Polohy kométy Neowise na snímke museli veľmi precízne korešpondovať s jej dráhou. Vďaka tomu možno snímku považovať za fyzikálne korektnú,“ povedal Slovinský o práci svojho kolegu Horálka.

Ide o druhú spoluprácu oboch astrofotografov. Predtým robili na fotke oblohy, „ktorú potencionálne mohli vidieť predkovia z našich končín“, povedal Slovinský a dodal: „Upozorňuje na dôsledok precesného pohybu zemskej osi, vďaka ktorému sme pár tisíc rokov v minulosti mohli pozorovať známe južné súhvezdie Južný kríž i z územia dnešného Slovenska.“

BBC Sky at Night

Mozaika „Premeny kométy Neowise“ od Slovinského a Horálka je nielen Geovedeckým obrázkom dňa (Earth Science Picture of the Day) 2. novembra, keďže si ju všimli aj v BBC Sky at Night (tlačené vydanie), kde sa objavila vo výbere astrofotografickej galérie.

Objavila sa aj v editorskom výbere National Geographic v sekcii The World At Night (Svet v noci) a takisto na instagramovom účte uznávaného astrofotografického výberu Nightscaper.