Píše Karen Hellerová, článok zverejňujeme so súhlasom The Washington Post
Američanka Judy Kosiková je rozvedená, má dve dospelé deti a milovaného deväťročného vnuka Judaha. „Mám len sedemdesiat, nie som ešte stará dáma,“ zvykne vravieť.
Dlhé roky pracovala ako administratívna pracovníčka na viacerých miestach – najlepšie sa paradoxne cítila na onkologickom oddelení v nemocnici – a pracovala aj ako asistentka zdravotnej sestry.
Judy je najstaršia zo siedmich súrodencov – meno každého z nich začína písmenom J. Ako írska katolíčka verí v Boha, pravidelne sa modlí, do kostola však nechodí.
Žije v Scrantone v Pensylvánii. „Som rada, keď vyzerám pekne,“ vraví. Okrem každodenných brušákov a dvíhania činiek si dáva záležať na tom, aby šla každých šesť týždňov ku kaderníčke.
Bola som hipisáčka
Sledovala všetky predvolebné diskusie. Na vonkajšiu stranu dverí svojho bytu prilepila svojpomocne vyrobený nápis Nemôžem dýchať na podporu zabitého Georgea Floyda.
V roku 2016 sa na prezidentských voľbách nezúčastnila. Ani v roku 2012. A vlastne ani na žiadnych predchádzajúcich… Prvýkrát mohla voliť v roku 1972, keď Richard Nixon porazil Georgea McGoverna. Nevolila.
„Väčšinu života som bola hipisáčka,“ vraví. „Vydala som sa, mala som deti, celý život som sa o voľby nezaujímala. Nemala som na to dôvod.“
Začiatkom októbra sa Judy rozhodla urobiť niečo, čo jej nikdy ani nenapadlo. Hlasovať.
Tento rok je to prvý raz, čo môžu obyvatelia Pensylvánie hlasovať poštou bez udania dôvodu. Judy si trikrát skontrolovala, či všetko vyplnila správne.
Trump sa o nás nestará
„Mám všetky dôvody na svete, aby som volila,“ hovorí. „Chcem voliť Bidena, pretože mu záleží na ľuďoch. Trump sa o nás nestará. Myslí si, že tento vírus zmizne iba tak. Celý svet je jeden chaos. Je to šialené.“
Judy je jednou z 92 miliónov Američanov, ktorí dosiahli volebný vek (to je 40 percent obyvateľov USA) a nezúčastnili sa na voľbách v roku 2016.
„Páčila sa mi aj Hillary, ale nemala som záujem ísť voliť,“ vraví. „Ako hovorím, bolo mi to jedno. Na hlasovaní mi vôbec nezáležalo.“
Podľa štúdie Pew Research Center z roku 2016 má Judy rovnako ako 53 percent amerických nevoličov stredoškolské vzdelanie – v jej prípade technické. Medzi voličmi je ich 30 percent.
Často zarábala menej ako 30-tisíc dolárov ročne. S týmto príjmom sa radí medzi 56 percent nevoličov v rovnakej príjmovej skupine, čo je dvojnásobok v porovnaní so všetkými voličmi.
Netypická nevolička
Judy trpí bipolárnou poruchou. „Asi pred desiatimi rokmi som ochorela, mala som silné depresie. Prihodilo sa mi veľa zlého,“ vraví. Bývala v domove sociálnych služieb, no jej stav sa napokon zlepšil.
Asi pred rokom sa presťahovala do vlastného jednoizbového bytu v komplexe pre ľudí nad 62 rokov s výhľadom na jazero Scranton.
Chronickí nevoliči majú tendenciu vedieť o politike len veľmi málo. Judy je fanúšičkou tolkšou The View a večerných správ na ABC s Davidom Muirom. „Je veľmi pekný,“ vraví.
Napriek tomu nám už viackrát pripomenula, že politika ju „nezaujíma”.
Zdá sa, že toto je jediná nepravdivá vec, s ktorou sa nám zverila počas našich rozhovorov cez pevnú linku. Nemá mobil, hoci jej syn jej už jeden ponúkal. Nemá ani počítač.

Biden je vyrovnaný, neklame ľuďom
Na vchodové dvere si zavesila vlastnoručne zhotovený nápis Biden – Harrisová.
O demokratoch tvrdí, že dokážu osloviť ľudí. „Všade vidno toľko nezamestnaných, aj oni potrebujú živiť svoje rodiny. Máme tu nepokoje, rasistov. Biden sa vie porozprávať o týchto veciach aj s čiernymi.“
Rozpráva o tom, ako sa jej páči ich guvernér demokrat Tom Wolf, a nahlas chváli aj pensylvánsku štátnu tajomníčku pre zdravotníctvo Rachel Levinovú. „Boh ju miluje,“ hovorí zase Judy o nedávno zosnulej sudkyni Ruth Baderovej Ginsburgovej.
Svojmu vnukovi kúpila knihu Joey: Príbeh Joe Bidena, v ktorej Jill Bidenová rozpráva o detstve svojho manžela, keď bol ešte zajakavým chlapcom.
O kandidátovi, ktorý pochádza zo Scrantonu rovnako ako ona a je tiež katolík, hovorí, že je to milý človek. „Je vyrovnaný. Neklame ľuďom,” dodáva, hoci namiesto slovo klamať použila hanlivejší výraz.
Nerozhodnutá Pensylvánia
Judy nám povedala pár vecí aj o súčasnom prezidentovi Donaldovi Trumpovi, väčšinu z nich nemôžeme pre expresívnosť publikovať.
„Ide mu hlavne o peniaze… Viete, čo tým myslím? Nepáči sa mi, keď Trump ľudí, čo bojujú za našu krajinu, označuje za stroskotancov. Ako môže byť taký bezcitný? Naša krajina sa nedá do poriadku, kým bude na jej čele Trump.“
Úprimne, Judy vyznieva ako protipól človeka, ktorý je voči politike apatický.
Jej mladší syn David má tridsaťosem rokov, je gej, býva v Severnej Virgínii a je oddaným demokratom.
„Som členom LGBT komunity. Na mojom hlase musí záležať. Musím ísť voliť, tentoraz ešte naliehavejšie ako inokedy,“ vraví jej syn.
Na rozdiel od svojej matky sa zúčastňuje na každých voľbách. „Teším sa, keď môžem voliť. Žijem si vo svojej malej modrej bubline v Alexandrii,“ vraví David.
Uvedomuje si, že tentoraz môže inšpirovať matku v tom, aby volila, Pensylvánia totiž patrí medzi nerozhodnuté štáty.
Stomiliónový projekt
Judy sa so svojím synom od začiatku pandémie nevidela, ale rozprávajú sa spolu cez telefón zvyčajne v sobotu večer.
V júni po tom, ako Bidena vybrali za kandidáta demokratickej strany, sa jej syn opýtal: „Blížia sa voľby. Chceš, aby bol tvoj hlas vypočutý?“
„Nie, nepôjdem voliť. Môj hlas nič nezmení,“ znela vtedy jej odpoveď.
Niečo podobné tvrdí aj 38 percent ľudí, ktorí nejdú voliť. Majú pocit, že rozhodnutia prijaté vo Washingtone majú len nepatrný vplyv na ich životy.
Ich názory podrobne mapovala nadácia Knight Foundation vo svojom prieskume The 100 Million Project: The Untold Story of Non-Voters (100-miliónový projekt: Nevypovedaný príbeh nevoličov).
V roku 2016 vyhral v Pensylvánii Trump len tesne, spomína David. Rozdiel bol 44 292 hlasov. „V každom prípade, tvoj hlas by zavážil,“ povedal matke.
„Premyslím si to,“ odpovedala.
Aj jej hlas môže niečo zmeniť
David sa rozhodol, že na ňu nebude tlačiť. „Moja mama je veľmi odhodlaný človek. Bude robiť to, čo sama uzná za vhodné.“
Judy si to musela naplánovať. Poradila sa so svojou sociálnou pracovníčkou, ktorá jej pomohla so žiadosťou o hlasovacie lístky. Neskôr mala obavy, či sa k nej dostanú načas.
Začiatkom októbra veľkú novinu oznámila aj svojmu synovi, „David, volila som. Môj hlas zaváži.“
„Pravdupovediac, bol som nesmierne šťastný,“ spomína David. „Nikdy nezvykla rozprávať o svojich politických názoroch. No tentoraz jej na tom nesmierne záležalo. Myslím si, že už chápe, že jej hlas môže niečo zmeniť.“
Odkazy ešte budú pribúdať
Judy začala premýšľať aj o všetkých tých rokoch, keď nehlasovala. „Čo som to za Američanku? Aspoň teraz budem dobrou občiankou.“
Aj preto si zavesila na dvere ďalší odkaz – Buďte k sebe láskaví. Ním sa svojim priaznivcom prihovára Joe Biden, prvý kandidát, ktorému kedy dala svoj hlas. Tento slogan tam visí spolu s ostatnými odkazmi na podporu Floyda a Bidena s Harrisovou. Nechýba ani nálepka s nápisom „volila som“.
„Každý má na dverách ozdobné vence. Ja mám tieto odkazy. Rozčuľujem nimi ľudí v dome, čo je škoda. Ale už som si na to zvykla. Budú pribúdať.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
Washington Post
































