Miro Kern
Keď minulý týždeň skupina 30 či až 50 tureckých adolescentov vtrhla do Kostola sv. Antona vo viedenskej štvrti Favoriten, prevracala tam lavice a pokrikovala „Alláhu akbar!“, v Rakúsku to mimoriadny záujem a ani strach z islamizmu nevyvolalo.
Partia pubertiakov nespôsobila v podstate žiadne škody, nikoho nezranila a všetci vo Viedni vedia, že nie príliš bezpečný Favoriten je štvrť, v ktorej sa deje všeličo. Takéto udalosti, ktoré polícia vyšetruje ako priestupky, sa navyše pripisujú skôr hlúposti adolescentov než ich radikalizmu.
Rakúšania však vtedy netušili, že o niekoľko dní a kilometrov severne od štvrti Favoriten dôjde ku skutočnému teroristickému útoku, pri ktorom sa bude strieľať a budú pri ňom zomierať nevinní civilisti. Vraždil zrejme len 20-ročný radikál pôvodom zo Severného Macedónska, ktorý bol sympatizantom teroristickej organizácie Islamský štát. Žil v pokojnom meste Sankt Pölten.
V krajine sa o islamistoch a radikalizácii najmä mládeže hovorí roky a úrady sa s nimi snažia bojovať, Rakúsko však na svojom území nemalo skutočný teroristický útok spôsobený islamistom 35 rokov.
Posledný teroristický útok sa odohral na viedenskom letisku Schwechat 27. decembra 1985 a súvisel s palestínskymi teroristickými organizáciami, na ktoré sa už takmer zabudlo. Smerom k radu pasažierov čakajúcich na vybavenie letu izraelskej leteckej spoločnosti El Al vtedy hodili tri ručné granáty a spustili streľbu z kalašnikovov traja palestínski teroristi.
Detonáciu a streľbu nakoniec neprežili štyria ľudia a zranených bolo 39. Teroristov zadržali v aute pri obci Fischamend, jedného pri zákroku zastrelili a zvyšných zneškodnili a zadržali. Páchatelia dostali doživotné tresty, jedného z nich však po 22 rokoch vo väzení prepustili a mohol vycestovať do Jordánska.
Na útok vo Schwechate zabudli
Tento útok teroristov s islamským pozadím sa stal v Rakúsku tak dávno, že mnohí miestni zjavne na túto udalosť takmer zabudli. Keď totiž v utorok vo zvláštnom rannom vysielaní verejnoprávnej ORF hovoril viedenský kardinál Christoph Schönborn, ako posledný útok islamistov spomínal udalosť z roku 1981, a rovnaký útok ako posledný spomenul aj miestny rabín, ktorý v pondelok večer videl útočníka z okna.
V roku 1981 na hlavnú viedenskú synagógu počas sobotňajšej bohoslužby zaútočili dvaja ťažko vyzbrojení radikáli z palestínskej organizácie Fatah. Pri útoku ručnými granátmi a samopalmi zabili dvoch ľudí a 21 ťažko zranili. Jedného útočníka zneškodnil na mieste súkromný detektív, druhého zastrelila polícia pri jeho prenasledovaní.
Nešlo o prvý útok na hlavnú viedenskú synagógu – v roku 1979 pred ňu teroristi položili pol kilogramu plastickej výbušniny. Zranený nebol nikto, ale budovu to poškodilo a k útoku sa prihlásila jedna z palestínskych radikálnych organizácií.
Od útoku v roku 1981 sú synagógy a ďalšie budovy miestnej židovskej obce vo Viedni, ale aj v ďalších rakúskych mestách neustále chránené políciou. Pred niektorými dokonca hliadkuje so samopalmi.
Aj útok z pondelňajšieho večera začal neďaleko hlavnej viedenskej synagógy a takisto mal podľa všetkého pozadie v radikálnom islame.
Posledným bol pravicový extrémistický terorista
Keď však Rakúšania spomínajú útoky z 80. rokov ako posledný terorizmus na svojom území, mali by k nim pridať aj udalosti z 90. rokov.
Teroristami neboli moslimovia, ale pravicový radikál Franz Fuchs, ktorý tvrdil, že je členom Bajuvarskej oslobodzovacej armády. Od roku 1993 do roku 1996 posielal rôznym politikom či aktivistom nástražné výbušné systémy poštou v listových obálkach. Viacerých ťažko zranili.
Medzi obeťami bol aj starosta Viedne Helmut Zilk, ktorého výbuch listovej bomby v roku 1993 pripravil o dva prsty na ruke. Fuchs v roku 1994 na letisku v Klagenfurte nastražil bombu v oceľovej rúre, ktorá vybuchla, keď ju kontrolovala polícia. Jednému z policajtov odtrhla obe ruky. Franz Fuchs pokračoval vo svojich útokoch aj v roku 1995, keď v Oberwarte v Burgenlandsku pomocou výbušniny zavraždil štyroch Rómov.
Extrémista Fuchs pokračoval v teroristických útokoch listovými bombami aj v roku 1996. Dohromady mal na svedomí štyroch mŕtvych a niekoľkých ťažko zranených. Keď polícia pri hľadaní neznámeho teroristu zastavila Fuchsovo auto, pokúsil sa spáchať samovraždu tak, že aktivoval ďalšiu zo svojich bômb z oceľovej rúry.
Výbuch mu odtrhol obe ruky. Odsúdili ho na doživotie, v cele v roku 2000 spáchal samovraždu.
Osem percent moslimov a radikálni imámovia
Keď sa však vrátime späť k islamizmu, v Rakúsku s ním problémy majú, hoci teroristický útok sa im vyhýbal.
V krajine žije okolo 700-tisíc moslimov, čo je zhruba osem percent obyvateľstva. Rakúsko sa snaží roky s extrémizmom bojovať, islamizmus v krajine však často šíria radikálni imámovia. Dostal sa dokonca aj do niektorých moslimských materských škôl. Pre šírenie radikalizmu musel tento rok z armády odísť aj vojenský imám Abdulmedzid Sijamhodžič.
Podmienkou byť imámom v Rakúsku je preto vzdelanie na tamojších školách, aby sa radikalizmus nedostal do krajiny zvonka. Sprísnenie zákonov proti radikalizmu sa dostalo aj do programového vyhlásenia tejto vlády.
Podľa správy rakúskeho ministerstva vnútra sa koncom roka 2018 podieľalo na „džiháde“ v Sýrii a v Iraku zhruba 320 ľudí pochádzajúcich z Rakúska, z ktorých 58 prišlo o život a 93 sa vrátilo do vlasti. Základom radikalizmu v krajine je organizácia Moslimské bratstvo.
Útoky radikálov a pokusy zaútočiť sa objavujú, hoci sa nedajú označiť za teroristické. V auguste tohto roka napríklad na predstaviteľa židovskej komunity v Grazi zaútočil bejzbalovou palicou 31-ročný utečenec zo Sýrie. Muž, ktorého zadržala polícia, sa priznal aj k poškodeniu miestneho katolíckeho kostola, ale aj tamojšieho klubu, do ktorého chodili ľudia z LGBT komunity. Radikáli tento rok poškodili aj synagógu v Grazi.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
