Prešov chce mať tridsaťhektárový park, nič podobné na Slovensku neexistuje, komentujú architekti

V Prešove sa o novom veľkom centrálnom mestskom parku, kde by mohli Prešovčania aktívne tráviť voľný čas, diskutuje už viac ako desaťročie. Lokalita v blízkosti sídliska Sekčov, kde má park vzniknúť, je súčasťou územného plánu mesta od roku 1995. Park má vzniknúť v lokalite ulice Pod táborom, medzi nemocnicou a riekou Sekčov.

Najväčšie prešovské sídlisko nemá žiadnu zeleň a ľudia v jeho blízkosti nenájdu ani park či priestor na aktívny oddych a šport. Navyše, absenciu parkov Prešovčania nepociťujú len na samotnom sídlisku, ale v celom meste.

Urbanistická štúdia veľkého centrálneho parku v Prešove z dielne architektonického ateliéru MS architekti z Prahy existuje už od roku 2008. Odvtedy projekt stojí a nič konkrétne sa nedeje.

Na prešovskej radnici sa dlhé roky diskutovalo najmä o kúpe pozemkov pre potreby parku. Diskusia sa opäť vrátila na zastupiteľstvo v septembri tohto roku.

Podľa denníka Korzár chce Prešov takmer 31-hektárový park postaviť za niekoľko miliónov eur, časť chce zaplatiť aj z eurofondov. Na porovnanie, Sad Janka Kráľa v Bratislave má rozlohu 42 hektárov, Mestský park v Košiciach 15 hektárov a historický Mestský park Trebišov takmer 62 hektárov.

V súčasnosti prešovská radnica vykupuje pozemky a pripravuje sa aj na verejné obstarávanie projektanta, ktorý má územie podrobnejšie rozpracovať. Mesto má uzatvorenú zmluva s firmou Lasachi, ktorá pripravuje podmienky výberu uchádzača na dokumentáciu pre územné rozhodnutie.

Poslanci, ktorí projekt kritizujú, upozorňujú najmä na to, že mesto sa nevie v súčasnosti postarať ani o aktuálne zelené plochy.

Oslovili sme dvoch lokálnych architektov z prešovského ateliéru zerozero – Irakliho Eristaviho a Pavla Šillu, ktorí navrhli Kulturpark či kino Úsmev v Košiciach. V Prešove sa architektonicky podpísali pod Námestie Centrum na jednom z prešovských sídlisk, viacero obytných komplexov či Centrum pre umenie Viola.

Pýtali sme sa ich, akým spôsobom sa robí veľký park v blízkosti takmer 30-tisícového sídliska, ako ho prispôsobiť požiadavkám 21. storočia, ako zohľadniť potreby klímy, nové technológie a súčasné požiadavky ľudí či prečo je dôležité prepojiť park na sídlisku s centrom starého mesta.

Architekti vo svojom komentári k zámeru mestského parku predovšetkým zdôrazňujú, že park je projekt, ktorý sa navrhuje na desiatky až stovky rokov. Projekt by mal brať do úvahy, že doba pokročila a že máme z environmentálneho aj zo spoločenského hľadiska iné a možno aktuálnejšie problémy než tie, ktoré vyplývajú z urbanistickej štúdie z roku 2008.

Prešov by sa podľa nich nemal do tohto projektu púšťať bezhlavo a sústreďovať všetky sily len na jeden veľký park a zabúdať pritom na miesta, ktoré by mohli Prešovčania začať využívať skôr – napríklad Kmeťovo stromoradie, Záhradu umenia v centre mesta či Staromestský park na Masarykovej ulici.

Z rozhovoru s architektmi sme vybrali osem najdôležitejších poznatkov, ktoré môžu pomôcť nielen diskusii o centrálnom parku v Prešove.