Denník NSprával sa ako zemepán. Svedkovia rozprávajú o nehoráznej korupcii pri pozemkoch pod Tatrami

Polícia rozkryla, ako fungovali úplatky pri reštitúciách pozemkov pod Tatrami. Foto N - Tomáš Benedikovič
Polícia rozkryla, ako fungovali úplatky pri reštitúciách pozemkov pod Tatrami. Foto N – Tomáš Benedikovič

Dáte časť z pozemkov alebo nedostanete nič, opisujú reštituenti rozhovory so šéfom pobočky pozemkového fondu v Poprade. Podľa polície z toho profitoval aj právnik z kauzy Dobytkár.

Hovoria to sudkyňa, vyšetrovatelia a už aj očití svedkovia. Pod Tatrami roky fungovala korupčná sieť kupčenia s pozemkami, ktoré mal štát vrátiť rodinám okradnutým za predchádzajúceho režimu. Rozplietať sa teraz darí vďaka policajnému vyšetrovaniu, ale aj reštituentom, ktorí o tom hovorili s Denníkom N.

Vysoký štátny úradník podľa vyšetrovateľov a aj svedkov pýtal od reštituentov časť pozemkov, na ktoré mali nárok. Keď odmietli, ich žiadosť išla bokom a nemali šancu dostať sa k pôde. Reštituenti takto opisujú dianie v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF) v Poprade, ktorému roky šéfoval Ivan Tudaj.

Tudaj momentálne sedí vo väzbe; za mrežami skončil aj prominentný právnik Ján Gajan, ktorý sa objavuje aj v korupčnej kauze Dobytkár a má väzby na finančníka Martina Kvietika. Za bývalej ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej z SNS mal Gajan podľa vyšetrovateľov „dominantný vplyv“ na vedenie pozemkového fondu.

Gajan aj Tudaj čelia obvineniu z prijímania úplatku formou spolupáchateľstva. Pred dvomi týždňami ich zadržala Národná kriminálna agentúra, ktorej sa podarilo rozkryť, ako fungovalo podplácanie pri reštitúciách pod Tatrami. Špecializovaný trestný súd v Pezinku ich vzal do väzby, proti čomu podali sťažnosti. Rozhodne o nich Najvyšší súd. Obaja tvrdia, že sú nevinní.

Vypýtal si 40 percent

„Vypýtal si 40 percent z parciel akoby nič, akoby išlo o normálnu vec,“ hovorí o skúsenosti s Tudajom jeden z reštituentov. Meno zverejniť nechcel. „Mám strach. Už som vypovedal na polícii.“

Ani ďalší oslovený reštituent nemôže povedať, že by bol Tudaj príkladným štátnym úradníkom. „Medzi štyrmi očami mi povedal, že chce určité percentá z pozemkov. Zaskočilo ma to. Reagoval som: Nemáte zdravý rozum alebo boha pri sebe. Veď to je nehorázne,“ povedal Denníku N reštituent. Aj on požiadal o anonymitu.

Čo spravil Tudaj, keď nechcel dať úplatok? „Povedal mi, aby som si to ešte rozmyslel.“ Keďže nemienil pristúpiť na nečestné praktiky, jeho žiadosť o vydanie pozemkov ostala ležať medzi nevybavenými.

Polícia zadržala Tudaja a Gajana počas akcií Zemepán a Terra, v rámci ktorých vyšetrovala reštitúcie pozemkov v obciach Vrbov, Veľká Lomnica, Nová Lesná, Veľký Slavkov a v meste Svit. Ich rozloha je najmenej 684 500 štvorcových metrov.

„Úplne sedí to pomenovanie akcie Zemepán – Tudaj sa správal ako taký zemepán, mocipán,“ hodnotí reštituent.

Gabriela Matečná bola šéfkou Slovenského pozemkového fondu a potom sa stala ministerkou pôdohospodárstva v tretej vláde Roberta Fica. Na poste ostala aj vo vláde Petra Pellegriniho. Foto – TASR

Roky zabehnutý systém

Tudaj bol šéfom regionálnej pobočky SPF v Poprade od roku 2010. Vybudoval tam podľa obvinení systém, v ktorom prakticky nemali šancu uspieť obyčajní reštituenti, ktorí odmietali dať úplatok.

„Súd z vyšetrovacieho spisu zistil, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tento systém fungoval v regióne Poprad dlhší čas, kde v zmysle výpovedí svedkov nebolo možné domôcť sa vybavenia reštitučného nároku bez toho, aby reštituent nebol ochotný pristúpiť na dohodu s obvinenými,“ píše v uznesení z 23. októbra Pamela Záleská, sudkyňa Špecializovaného trestného súdu v Pezinku pre prípravné konanie, ktorá rozhodla, že Tudaj a Gajan pôjdu do väzby.

Tudaj podľa vyšetrovateľov nevybavoval žiadosti reštituentov v poradí, ako prichádzali, ale podľa toho, ako prejavili ochotu dohodnúť sa na úplatku. „Odkladanie žiadostí reštituentov, respektíve ich presúvanie mimo poradia bez ohľadu na čas ich podania malo byť buď celkom predstierané s odôvodnením nesplnenia všetkých nevyhnutných náležitostí, alebo úmyselne preraďované v závislosti od reakcií reštituentov,“ spomína uznesenie sudkyne, ktoré Denník N získal v anonymizovanej podobe po infožiadosti.

Okrem Tudaja a Gajana bol do tejto úplatkárskej schémy podľa obvinení zapojený aj právnik Gustáv Palider, ktorý obchodne spolupracuje s Gajanom. Aj jeho obvinili z korupcie, stíhaný je na slobode. Palider podľa uznesenia súdu po dohode s nimi chodil za reštituentmi a tiež požadoval 40 percent z výmery za vybavenie reštitučného konania.

S Denníkom N Palider odmietol o záležitosti hovoriť. „Keďže prebieha vyšetrovanie, nebudem sa k tomu vyjadrovať,“ povedal.

Za éry ministerky Gabriely Matečnej z SNS Palider aj Gajan pracovali pre Slovenský pozemkový fond. Hoci štátny fond mal vlastných zamestnancov zodpovedných za reštitúcie, externe si ich v rokoch 2016 až 2018 najal na kontrolovanie reštitučných zmlúv, v dôsledku čoho mali podrobný prehľad o tom, aké pozemky má štát k dispozícii na bezodplatné vydanie a cez akých reštituentov by sa k nim mohli dostať.

Sudkyňa o Gajanovi píše, že okrem Tudaja mal vplyv aj na vedenie Slovenského pozemkového fondu, ktorý riadili nominanti Matečnej. „Napriek absencii akýchkoľvek zákonných oprávnení disponoval dominantným vplyvom na vedenie SPF.“

Matečná z SNS nevysvetlila, prečo umožnila Gajanovi s Paliderom mať kontrolu nad reštitúciami. S otázkami nás odkázala na pozemkový fond.

Prominentný klient Kvietik, prepojenie na Trubana

Gajan je vplyvný právnik, ktorý sa pohyboval v blízkosti podnikateľa Martina Kvietika spájaného s SNS. V Bratislave má advokátsku kanceláriu HMG Legal, ktorá pracuje pre Kvietikovu Slaviu Capital.

Vypočúvali ho v kauze Dobytkár, čo je jeden z najväčších korupčných prípadov v histórii Slovenska. Po vypuknutí škandálu hovoril, že s korupciou v prípade Dobytkár nemá nič spoločné. Polícia zatiaľ vyčíslila, že na úplatky pri dotáciách farmárom išlo 10 miliónov eur. Podozrenia z korupcie sa týkajú Pôdohospodárskej platobnej agentúry v čase, keď ju ovládali nominanti SNS (2016 – 2020).

Pre kauzu sedí vo väzbe aj finančník Martin Kvietik zo Slavie Capital a aj Norbert Bödör, ktorý ovláda bezpečnostnú službu Bonul, má blízko k Smeru a mal väzby na Mariana Kočnera.

Martin Kvietik a Norbert Bödör. Foto – TASR a N/Tomáš Benedikovič

V súvislosti s Gajanom je teraz disciplinárne stíhaný sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban. Predseda súdnej rady Ján Mazák a predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala zistili, že im klamal o svojich vzťahoch s Gajanom.

V štátnom fonde skončil

V Slovenskom pozemkovom fonde Tudaj skončil hneď po policajnom zásahu, dal výpoveď. Uznesenie súdu ukazuje, ako sa bránil – odmietal svoje väzobné stíhanie, hovoril o sebe ako o bezúhonnom človeku a vraj ostal šokovaný, keď si prečítal obvinenie a to, čo vyplynulo z výpovedí svedkov.

Terajšia generálna riaditeľka SPF Gabriela Bartošová (nominantka ministra Jána Mičovského z OĽaNO) spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní a v štátnom fonde chce spraviť novú organizačnú štruktúru, aby zabránila podobným praktikám.

Na pochybné praktiky pri reštitúciách sa reštituenti sťažujú už roky. Poukazujú na to, že aj desiatky rokov sa nemôžu dostať k pozemkom, ktoré im za bývalého režimu štát neoprávnene zobral. Veci sa často pohnú až vtedy, keď za nimi prídu takzvaní vybavovači s ponukou, že dokážu na fonde vybaviť vrátenie pozemkov, pričom od nich požadujú previesť im časť pozemkov (ako v tomto prípade) alebo aj celé reštitučné nároky. Reštituentom za ne vyplatia pár eur a na lukratívnych pozemkoch zarobia.

Tudaj aj Gajan skončili vo väzbe pre obavy z možného ovplyvňovania svedkov a z obavy, že by mohli pokračovať v trestnej činnosti. Proti vzatiu do väzby podali sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd.

Veľký Slavkov preslávený prvou aférou

Úplatky vo forme 40 percent z výmery pozemkov spomínala aj polícia, keď prvýkrát informovala o korupcii v pozemkovom fonde. Podľa nej to malo prebiehať tak, že keď štát pozemky bezodplatne vydal v rámci reštitúcie, parcely zodpovedajúce úplatku mali previesť na blízke osoby a majetkovo alebo personálne prepojené spoločnosti.

Medzi vyšetrovanými reštitúciami sú aj pozemky v obci Veľký Slavkov, ktoré v súčasnosti vlastní Adela Dovalovská. Redakcia sa s ňou spojila s otázkami, ako sa k pôvodne reštituovaným pozemkom dostala, neželala si však, aby čokoľvek z rozhovoru bolo publikované.

Obec Veľký Slavkov preslávila prvá veľká aféra spojená s reštitúciami, pre ktorú počas prvej vlády Roberta Fica v roku 2007 skončil vo funkcii nominant Vladimíra Mečiara – minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa.

Dovalovská má vo Veľkom Slavkove aj takmer 18-tisíc štvorcových metrov v lokalite, kde má vyrásť obrovská rekreačná oblasť pre turistov s rozlohou vyše 100 hektárov. Dovalovskej parcela je hneď vedľa pozemkov, ktoré cez reštitúciu získala spoločnosť TMDE. Donedávna bol jej konateľom Marek Ciprian, podnikateľ z Nitry s väzbami na Bödöra.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].