Denník N

Trnava, Trenčín a Košice si postavia z eurofondov nové centrá kultúry a kreativity

Kreatívne centrá vzniknú rekonštrukciou budov v Košiciach, Trenčíne, Trnave a Banskej Bystrici. Foto - Vlado Eliáš, Trenčín, TTSK
Kreatívne centrá vzniknú rekonštrukciou budov v Košiciach, Trenčíne, Trnave a Banskej Bystrici. Foto – Vlado Eliáš, Trenčín, TTSK

„My sme pripravení, dávno to mohlo byť hotové,“ hovorí Richard Rybníček, primátor mesta Trenčín, ktoré ako jedno z prvých štyroch získa eurofondy na kreatívne centrum. Čerpanie eurofondov na ministerstve kultúry sa pripravovalo od roku 2012, o veľkú časť z nich už kultúra prišla.

Mesto Trenčín, trnavská župa, košická župa a banskobystrická RTVS získajú spolu 43,5 milióna eur na vybudovanie kreatívnych centier.

Ide o financie z eurofondov na ministerstve kultúry. Ich využitie tento týždeň odsúhlasila ministerka Natália Milanová (OĽaNO).

K prvým štyrom podporeným projektom by mali pribudnúť ďalšie. Ministerstvo zatiaľ nechce hovoriť o celkovom počte ani o sume, ktorú napokon kreatívne centrá dostanú.

Rozhodujúce slovo mali samosprávy

Ministerka Natália Milanová priznáva, že od svojho nástupu sa intenzívne zaoberala aj možnosťou, že sa celá eurofondová výzva zruší.

„Zvážili sme všetky varianty, ktoré prichádzali do úvahy. Aj po rokovaniach so žiadateľmi, ktorí deklarovali, že sú pripravení predložené projekty realizovať, sme sa rozhodli vo vyhlásenej výzve pokračovať. Proces bol síce problematický, no stopnutím tejto výzvy by sme zrejme definitívne pripravili Slovensko o možnosť vybudovať nové kultúrno-kreatívne centrá.“

Na rozhodnutie nemala negatívny vplyv ani pandémia covidu-19, o čom rozhodli najmä samotní žiadatelia, na ktorých sa ministerstvo obrátilo. Nikto z nich podľa Tibora Bohóa, ktorý riadi eurofondy na ministerstve, neustúpil od pôvodného plánu, hoci zahŕňa aj spolufinancovanie.

Aj rozhovory s Richardom Rybníčkom, primátorom mesta Trenčín, trnavským županom Jozefom Viskupičom, predsedom Košického samosprávneho kraja Rastislavom Trnkom a tlačovým odborom RTVS potvrdzujú, že čakali už len na rozhodnutie ministerky.

„U nás zavládla veľká eufória,“ hovorí Richard Rybníček. „Veľmi sme túžili, aby nám projekt kultúrneho centra vyšiel, a keďže sme predvídali situáciu, v tomto momente máme pripravené všetko vrátane obstarávania realizačnej firmy, a tak môžeme okamžite začať.“

Za 7,6 milióna eur z eurofondov plánujú kompletnú rekonštrukciu bývalého kina Hviezda, z ktorého sa stane multifunkčné kreatívne centrum. Za 400-tisíc eur, ktorými prispeje samospráva, vybudujú do dvoch rokov aj priľahlé „kontajnerové divadlo“, kultúrny priestor s pracovným názvom Hviezdodvor, ktorý doplní kultúrnu ponuku.

Na projekte intenzívne pracovali dva roky, bez peňazí z eurofondov by podľa neho nákladnú rekonštrukciu pamiatkovo chránenej budovy asi žiadna samospráva nezvládla.

Vizualizácia zrekonštruovaného kina Hviezda v Trenčíne, z ktorého vznikne multifunkčné kultúrno-kreatívne centrum. Projekt rekonštrukcie navrhol architekt Pavol Balaščák v konzultácii s hlavným architektom Trenčína Martinom Beďatšom.
V Centre kultúrno-kreatívneho potenciálu Hviezda budú k dispozícii otvorené pracovné dielne a otvorený inovačný ateliér, technické laboratóriá FABLAB (zamerané primárne na dizajn v módnej a produktovej fotografii, ale aj na videotvorbu, napríklad videoklipov, a poloprofesionálnu videoprodukciu, náučné podcasty a pod.) a HACKERSPACE.
V novom trenčianskom centre budú na prenájom multifunkčné sály aj kultový klub Lúč, ako aj nové priestory na výstavy a worskhopy.
Ak všetko pôjde hladko, v polovici roku 2022 by Hviezda mohla začať prevádzku.

Za zdĺhavým procesom, ktorý ich o túto možnosť takmer pripravil, vidí Rybníček predovšetkým centralistické riadenie štátu.

„Už som to v posledných dňoch párkrát povedal, ale v tomto prípade to platí úplne rovnako. Keby aj toto rozhodovanie o eurofondoch nebolo natoľko centralizované v rukách politikov a úradníkov ministerstva kultúry, tak to už dávno všetko mohlo byť hotové,“ hovorí Rybníček.

Nie je to podľa neho kritika ministerky Milanovej, ale celého systému, ktorý je príliš zdĺhavý, byrokratický a zaťažený politikárčením.

Ako kultúra prišla o milióny

Čerpanie eurofondov na ministerstve kultúry je príbeh, ktorý sa rozbehol v roku 2012, keď sa začínalo pripravovať programové obdobie 2014 – 2020.

Podľa exministra Mareka Maďariča malo prísť do rezortu kultúry spolu 200 až 270 miliónov eur. Sériou zlých rozhodnutí a pochybení sa suma v priebehu rokov znižovala z dôvodu nečerpania prostriedkov. V prvej výzve pre jednotlivcov, ktorú ministerstvo vypísalo až v roku 2016 a vyhodnotilo o tri roky neskôr, rozdelili iba 43 miliónov.

Do druhej výzvy na kreatívne centrá malo ísť 140 miliónov. Keď ju vlani exministerka Laššáková vypísala, bolo v nej už len 87,8 milióna eur.

Či je toto aj dnes platná suma, ktorú nové kreatívne centrá napokon získajú, budeme vedieť, keď ministerstvo oznámi aj zvyšné podporené projekty. Do výzvy sa ich prihlásilo 15.

Najväčšou komplikáciou je čas. Už vlani samosprávy, pre ktoré bola výzva primárne určená, upozorňovali, že každým dňom sa znižuje šanca, že projekty stihnú zrealizovať. Niektoré mestá – medzi nimi napríklad Bratislava, Prešov či Žilina – už vtedy avizovali, že sa do výzvy nezapoja.

Že stále ide najmä o čas, nasvedčuje aj odpoveď Tibora Bohóa, ktorý hovorí, že o ďalších schválených projektoch sa dozvieme priebežne, keď splnia okrem iných aj podmienku právoplatného stavebného povolenia.

Bez neho by bola realizácia prakticky nemožná. Ideálne by malo kreatívne centrum začať fungovať do dvoch rokov, aby do konca roka 2023 stihlo vyčerpať všetky prostriedky. Ďalších desať rokov musí byť centrum udržateľné a nesmie zmeniť svoju funkciu, čo je podmienkou poskytnutia dotácie.

Projekty zdola by mohli fungovať

Práve nastavenie podmienok, za akých môžu kreatívne centrá vzniknúť, bolo najkomplikovanejšie. Pôvodné požiadavky boli pre samosprávy absolútne nereálne.

Od kreatívnych centier napríklad požadovali, aby vytvorili 180 pracovných miest. O tie by sa následne museli aj postarať.

Podľa Richarda Rybníčka sa väčšinu požiadaviek napokon podarilo upraviť do prijateľnej podoby. O desaťročnú udržateľnosť trenčianskeho kreatívneho centra sa neobáva. „V priestore, ktorý zrekonštruujeme, sídli známy klub Lúč a roky sa tam odohrávala veľká časť trenčianskej nezávislej kultúry, je to teda miesto, ktoré je späté s kultúrou, teraz k nej pribudne aj kreatíva,“ hovorí Rybníček.

Zároveň dodáva, že je to len jedna časť napĺňania celkovej vízie mesta ako mesta histórie, kultúry, cestovného ruchu a športu. Trenčín sa uchádza aj o titul Európskeho hlavného mesta kultúry 2026.

„Či už tento titul získame, alebo nie, moja hlavná ambícia je sformovať v meste silný kultúrny manažment, ktorý dokáže udržať aj nové kreatívne centrum. Kultúra je naša priorita, mesto je pripravené financovať a podporovať kultúru v meste, lebo na tom stojí naša identita a budúcnosť,“ dodáva Rybníček.

Trnavská župa investuje eurofondy do budovy v centre Trnavy na Hlavnej 17. V objekte by mali pribudnúť FabLab, Dielňa a MediaLab, ktoré mladým talentom ponúknu ucelené portfólio možností pre rôzne oblasti, ako napríklad šijacie a finišérske stroje pre módny dizajn a textilnú výrobu alebo prácu s drevom a kovom, či grafické pracovisko s rôznymi profesionálnymi tabletmi, monitormi a zariadeniami pre virtuálnu realitu, využiteľnými v oblasti grafiky a herného priemyslu. Foto – TTSK
Vizualizácia kreatívneho centra v Trnave po rekonštrukcii. Foto – TTSK

Na podobnom základe, teda v priestore, ktorý je už dnes kultúrnym zázemím, stavia aj trnavská župa. Za 7,6 milióna eur chce zrekonštruovať budovu na Hlavnej 17, kde dnes sídli Artklub, následník kultového klubu K.

Okrem neho by v budove mali pribudnúť aj ateliéry, kancelárie a dielne s rôznorodým technologickým vybavením.

„Je to projekt pripravený zdola, miestnou komunitou, ktorá v kultúre už dnes pôsobí. Preto je to pre nás výborná príležitosť jednak zrekonštruovať budovu v centre mesta a zároveň podporiť kreatívnu komunitu, ktorá je živá a ktorá tam už je, akurát jej chýbajú zdroje,“ hovorí Jozef Viskupič, trnavský župan.

Budovu získali do dlhodobého prenájmu od mesta, od ulice vyzerá pomerne zachovalo, no podľa župana bude potrebovať rozsiahlu rekonštrukciu vrátane novej strechy. Stavebné povolenie už majú vybavené, no i tak to bude s časom napínavé. „Pri eurofondoch je to riziko, lebo ak niečo nestihnete, neprídete o časť peňazí, ale o všetko a to si nemôžeme dovoliť. Ideme do toho s časovou rezervou približne deväť mesiacov, čo nie je veľa,“ hovorí Viskupič.

Na otázku, či to stojí za to riziko, má však jednoznačnú odpoveď: „Absolútne. Kultúra je natoľko poddimenzovaný sektor, že každé euro stojí za risk. Teraz máme možnosť vybudovať modernú inštitúciu 21. storočia, na ktorej spolupracujeme aj s akademickým sektorom, a urobíme pre to všetko,“ dodáva Viskupič.

Je podľa neho viac-menej jasné, že napokon prevádzku „zatiahne verejný sektor“, čo je aj jeho skúsenosť s prevádzkou ďalších kultúrnych inštitúcií v Trnave. Spolieha sa však aj na to, že v kreatívnom centre bude dostatok kreatívcov, ktorí sa aj dnes dokážu uživiť.

Košická župa pripravuje projekt kreatívneho centra v bývalej továrni na Strojárenskej ulici. Foto – Vlado Eliáš
V rozsiahlom areáli budovy dnes sídli takmer sto nájomcov, komunitu umelcov a kreatívcov, ktorí tu majú asi tridsať samostatných ateliérov, spája občianske združenie Stroj. Foto – Vlado Eliáš
Komunita kreatívcov a umelcov tu funguje približne od roku 2011, projekt rekonštrukcie v nich vyvoláva obavy o ich ďalšie pôsobenie v týchto priestoroch. Foto – Vlado Eliáš

Košice: Len aby to neboli druhé Kasárne/Kulturpark

Košická župa získala z doteraz rozdeleného balíka najviac. Na kreatívne centrum Košického samosprávneho kraja má ísť necelých 18 miliónov eur. Podľa pôvodného rozpočtu by piatimi percentami mala prispieť samospráva, ďalších desať by malo prísť zo štátneho rozpočtu.

Župa ich chce investovať do veľkej budovy bývalej tabakovej továrne na Strojárenskej ulici. Tá je v susedstve kultúrneho centra Tabačka, na ktorého rekonštrukciu prispela župa.

„Projekt kreatívneho centra sme pripravovali viac ako štyri roky s víziou, aby sa toto centrum stalo jedným z pilierov socioekonomického rozvoja regiónu, v ktorom práve kultúrny a kreatívny priemysel zohráva jednu z kľúčových úloh,“ hovorí Rastislav Trnka, košický župan.

Priznáva, že aj pre košickú župu je najväčšou hrozbou zostávajúci čas na realizáciu. „Každým jedným dňom sa zvyšuje riziko nezrealizovania projektu v pôvodnom rozsahu,“ hovorí Trnka. Župa by teraz mala pripraviť verejné obstarávanie na zhotoviteľa rekonštrukcie, od ministerstva zatiaľ nedostali oficiálne rozhodnutie o schválení žiadosti, všetko teda podľa neho bude závisieť od komunikácie s ministerstvom.

Vizualizácie budovy na Strojárenskej po rekonštrukcii, na ktorú župa získala necelých 18 miliónov eur. Foto – KSK
Vzniknúť by tu mali otvorené pracovné dielne a otvorené inovačné ateliéry s prioritným zameraním na media art a dizajn, ale aj scénické či vizuálne umenie, remeslá a kultúrne dedičstvo. Súčasťou budú aj programy na podporu podnikania (inkubátor a akcelerátor, co-working, prenájom priestorov a technológií) aj podporu spolupráce a sieťovania. Foto – KSK
Košický župan hovorí, že ak to bude potrebné, župa je pripravená dotovať prevádzku centra aj zo svojich zdrojov. Foto – KSK

Aj v tomto prípade ide o budovu, kde už dnes existuje komunita viac než tridsiatich ateliérov umelcov a kreatívcov, ktorých spája občianske združenie Stroj.

Sťahovať sa sem začali okolo rokov 2011 – 2012, keď Košice z eurofondových peňazí zrekonštruovali kasárne na Kulturpark. A práve v tejto skúsenosti spočívajú aj ich obavy. Do vynovených Kasární/Kulturparku sa totiž takmer nikto z nich nevrátil, rovnaký scenár sa podľa nich môže zopakovať aj tu.

„Momentálne máme nájomné zmluvy s mesačnou výpoveďou, čo je pre nás veľká neistota. Iniciujeme stretnutia, snažíme sa so župou komunikovať, plánovali sme aj spoločnú konferenciu, ale jasné stanovisko sme nedostali – nikto nám s určitosťou nepovedal, ako bude rekonštrukcia prebiehať, či sa po nej budeme môcť vrátiť a aké budú podmienky,“ hovorí Vlado Eliáš, fotograf, ktorý má na Strojárenskej ateliér.

Hovorkyňa úradu Košického samosprávneho kraja Anna Terezková reaguje, že kraj má záujem spolupracovať na projekte so všetkými aktérmi kreatívnej scény vrátane tých, ktorí momentálne v areáli pôsobia. „Pri navrhovaní rozsahu kreatívneho centra Košického kraja bola braná do úvahy aj súčasná obsadenosť priestorov a do prípravy projektu boli zapojení aj niektorí zástupcovia týchto subjektov.“

Počas rekonštrukcie budú musieť súčasní nájomcovia svoje ateliéry dočasne uvoľniť. „Keďže vo veľkej časti objektu nie je napríklad kúrenie a je potrebná rozsiahla rekonštrukcia, ktorá bude prebiehať najmenej rok a pol, nebude ju možné realizovať za plnej obsadenosti ateliérov,“ hovorí Terezková. Jednou z možností je podľa nej presťahovanie týchto ateliérov do inej časti areálu, ktorá nie je súčasťou projektu.

„Áno, to sme už počuli, že s nami rátajú, ale čo presne to znamená? Zatiaľ tomu totiž nenasvedčujú žiadne konkrétne činy, preto tomu len ťažko môžeme dôverovať,“ dodáva Eliáš.

RTVS chce pripraviť do praxe študentov

Najmenej známy bol doteraz projekt RTVS, ktorý by mal vzniknúť v jej banskobystrickej pobočke. Z eurofondov získa 10,2 milióna eur.

RTVS Banská Bystrica chce kreatívne centrum vybudovať v prenajatých priestoroch Strednej priemyselnej školy J. Murgaša. „S touto inštitúciou máme dlhoročné partnerské vzťahy, ich študenti tvoria veľkú časť zamestnancov v našich technických pozíciách. Vďaka tomuto spojeniu chceme zároveň vychovávať nové talenty, ktoré na trhu chýbajú,“ informoval PR manažér RTVS Filip Púchovský.

V priestoroch školy by mali záujemcovia možnosť využiť „špičkovo vybavené televízne a rozhlasové technológie, vysielacie a postprodukčné pracoviská, prednáškovú miestnosť, priestor na stretávanie sa a výmenu skúseností a nápadov“.

Spolupráca so školou, komerčné nájmy a zároveň zázemie verejnoprávneho telerozhlasu majú zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť centra. Podobne ako v iných projektoch, aj tu teraz musí prísť k vyhláseniu verejného obstarávania na stavebnú a technologickú časť projektu. Vizualizácie tohto projektu zatiaľ nie sú k dispozícii.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Kultúra

Teraz najčítanejšie