Muž šíril hoax a napísal, nech si po neho príde NAKA. A polícia skutočne prišla

Peter z Trnavského kraja v októbri rozšíril na Facebooku fámu, že istej rodine vraj ponúkli tisíc eur za to, aby mohli ako príčinu úmrtia ich starej mamy napísať chorobu covid-19. Označil to za jasný dôkaz, že sa počty obetí na Slovensku falšujú.

V skutočnosti žiadny dôkaz nedodal. Nepovedal, o akú rodinu šlo ani v ktorej nemocnici takúto ponuku spravili. Napísal len, že je to „stopercentná pravda“, pretože to počul od švagrinej, ktorá to zas počula od svojej známej.

„Kľudne môže prísť aj NAKA, či klamem alebo dávam nejakú krivú výpoveď,“ dodal vo svojom statuse.

Čo pravdepodobne nečakal, lebo trnavskí policajti Petra skutočne navštívili. Jeho status sa totiž stal virálnym, zdieľali ho tisíce ľudí.

„Kriminalisti identifikovali osobu na základe jej profilu na sociálnej sieti. Na základe týchto informácií a osobnej znalosti ju kontaktovali v mieste trvalého bydliska,“ potvrdzuje hovorkyňa trnavskej polície Mária Linkešová.

„Niekto od niekoho niečo počul“

Polícia prípad zverejnila na facebookovej stránke Hoaxy a podvody, kde sa venuje vyvracaniu internetových fám. Podľa jej opisu Peter po príchode policajtov „zmeravel“ a tvrdenia zverejnené na Facebooku nevedel doložiť. Policajtov len odkázal na ďalšieho človeka, od ktorého historku počul, ani ten však nevedel nič konkrétne.

„Autor uviedol, že išlo o sprostredkované neoverené informácie, ktoré mu poskytla iná osoba. Polícia išla aj za touto osobou, ktorá uviedla, že aj ona to počula sprostredkovane a nevie k tomu nič viac povedať,“ napísala polícia.

Z vyjadrení polície vyplýva, že Petra za hoax nijak nepotrestali. „Policajti muža upozornili a spísali záznam,“ dodáva Linkešová,

Malo to výchovný efekt?

S mužom sa momentálne nie je možné spojiť. Svoj status zmazal a jeho profil na Facebooku už nie je aktívny.

Polícia: Viac to sledujeme

Denník N sa spýtal policajného prezídia, či bude takto postupovať častejšie. Prezídium jednoznačnú odpoveď nedalo, uviedlo však, že pozornejšie sleduje prípady, ktoré súvisia s pandémiou ochorenia covid-19. Do tejto skupiny spadajú aj internetové fámy.

„Trestnej činnosti súvisiacej so šírením ochorenia covid-19, nedodržaním karanténnych opatrení alebo šírením poplašnej správy venuje polícia zvýšenú pozornosť,“ potvrdzuje hovorkyňa prezídia Denisa Bárdyová.

Polícia podľa nej eviduje viaceré trestné oznámenia na šírenie „nepravdivých správ vo veci nákazlivého ochorenia covid-19 prostredníctvom elektronických sietí“.

Vyšetrovatelia ich zahŕňajú pod paragraf trestného činu šírenia poplašnej správy a podnety následne preverujú. V koľkých prípadoch to už spravili, hovorkyňa neprezradila.

Ak niečo viete, ohláste to

Vedenie polície zároveň varovalo pred zdieľaním nepodložených príbehov o tom, že niekto niekomu ponúkal úplatok za uvedenie choroby covid-19 ako príčiny úmrtia.

„Chceme upozorniť autorov takýchto statusov, že pokiaľ si takéto informácie budú nechávať pre seba, respektíve ich budú iba zverejňovať na internete, môžu sa dopúšťať zatajovania trestného činu korupcie,“ píše prezídium.

Polícia aj týmto konštatovaním ilustruje, že ide o nepravdy. Nikto totiž doteraz neprišiel podať trestné oznámenie na to, že mu núkali peniaze za falšovanie úmrtného listu. Obvykle sa o tom len píšu statusy na Facebooku.

„Polícia dodnes neeviduje žiadny podobný podnet, čo je len ďalším z dôkazov, že ide o dezinformácie. V opačnom prípade by sa autori statusov prihlásili a uviedli všetky relevantné skutočnosti, než by riskovali trestné stíhanie svojej osoby,“ dodala Bárdyová.

Zatiaľ len Rostas

Doteraz nie je známe, že by na Slovensku niekoho odsúdili za šírenie hoaxov. Z takzvanej dezinfoscény dostal zatiaľ neprávoplatný (peňažný) trest iba šéfredaktor časopisu Zem a vek Tibor Eliot Rostas.

V tomto prípade však dôvodom neboli nepravdy a sprisahanecké teórie, ktoré zverejňuje jeho mesačník, ale antisemitizmus.

Rostasa vlani v decembri odsúdili podľa paragrafu o hanobení rasy a národa za článok Klin Židov medzi Slovanmi, v ktorom sa snažil vykresliť Židov ako odvekú hrozbu pre Slovanov.

Šarlatánsky Bádateľ neodradili

Trestný zákon sa pokúsilo využiť aj ministerstvo zdravotníctva. Koncom augusta podalo trestné oznámenie na prevádzkovateľov webu Bádateľ, ktorý patrí medzi najväčších šíriteľov zdravotníckych nezmyslov na Slovensku.

Články a facebookové príspevky tohto webu považuje ministerstvo za šírenie poplašných správ. Ako ich podnet dopadne, zatiaľ nie je jasné – polícia spravila za dva mesiace len prvotné úkony.

Administrátori Bádateľa vo svojej kampani nepoľavili ani po tomto kroku. Na Facebooku v posledných týždňoch huckali ľudí proti epidemickým opatreniam vlády a porovnávajú ich s Hitlerom.

Iným spôsobom sa na dezinformácie pokúsila odpovedať antivírusová spoločnosť Eset, ktorá vlani podala občianskoprávnu žalobu na Ľuboša Blahu. Poslanec Smeru vykresľoval Eset ako démona, ktorý sa v spolupráci s tajnými službami snaží ovplyvňovať voľby.

„Tento krok prišiel po tom, čo si Ľuboš Blaha systematicky zobral Eset za svoj cieľ. V istom momente sme už takúto reakciu považovali za primeranú,“ povedal v nedávnom rozhovore pre Denník N šéf firmy Richard Marko.

Ani o tejto žalobe zatiaľ súd nerozhodol. Vydal však neodkladné opatrenie, podľa ktorého musel Blaha viaceré statusy na adresu Esetu zmazať.

Spolumajitelia Esetu sú aj akcionármi vo vydavateľstve Denníka N.

Vypátrali autorku nahrávky

Polícia teda zatiaľ ľudí šíriacich hoaxy kontaktuje a napomína ich.

V marci takto vypátrala ženu, ktorá spravila zvukovú nahrávku o tom, že ibuprofén zhoršuje priebeh choroby covid-19. Túto nahrávku si ľudia hromadne posielali cez četové aplikácie.

Pred pár dňami zase polícia požiadala o pomoc s identifikáciou mužského hlasu, ktorý na novej zvukovej nahrávke hovorí, že počas plošného testovania sa do ľudí chystali tajne vpichovať vakcínu podľa zákulisnej dohody premiéra Igora Matoviča s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou.

„Postupujeme od prípadu k prípadu. Ak z obsahu statusu vyplýva podozrenie zo spáchania trestného činu, polícia je oprávnená danú vec preveriť na mieste s konkrétnym autorom textu. Na základe osobného rozhovor môžu vyplynúť ďalšie skutočnosti dôležité pre možné začatie trestného konania,“ uvádza prezídium.